Vojna sa vyhráva v továrňach: Čo vieme o ruskej nákladovej výhode

Hlavnú rolu momentálne nehrá kvalita, ale skôr kvantita. Tvrdý test zbraní na bojisku ukázal, že aj tie najmodernejšie a najdrahšie systémy môžu byť zničené napríklad lacnými dronmi za niekoľko stoviek eur. 

Magazín Responsible Statecraft píše, že podľa kritikov posadnutosť technologicky zložitými zbraňami prináša nespoľahlivé systémy, ktoré sú pre vysoké náklady vyrábané v obmedzenom počte. Mnohé z nich mali na Ukrajine „meniť pravidlá hry“, no toto očakávanie nenaplnili.

Magazín, ktorý vydáva americký think tank Quincy Institute for Responsible Statecraft, uvádza ako príklad dron Switchblade, tank M-1 Abrams či húfnicu M777.

„Dron Switchblade za 60-tisíc dolárov, ktorý sa kvôli cene vyrábal v obmedzenom počte, sa ukázal ako nepoužiteľný proti obrneným cieľom a ukrajinské jednotky ho rýchlo zavrhli v prospech čínskych komerčných modelov za 700 dolárov objednaných cez internet. Tank Abrams za 10 miliónov dolárov sa nielenže ukázal ako znepokojivo zraniteľný voči ruským útočným dronom, ale takisto sa opakovane pokazil a čoskoro bol stiahnutý z boja,“ píše web.

„Kanón M777, hoci je vychvaľovaný pre svoju presnosť, sa ukázal ako príliš chúlostivý na drsné podmienky trvalého boja, pričom hlavne sa pravidelne opotrebúvajú a vyžadujú si výmenu v Poľsku, ďaleko od frontovej línie,“ dodáva.

Problém sa naplno ukázal aj v prípade útoku Iránu na Izrael

Americký analytický web Real Clear Defence podobne uvádza, že západný zbrojný priemysel funguje na nesprávnej strane nákladovej krivky. Výrobné náklady sú vysoké a produkcia nízka.

Ako príklad uviedol nedávny útok Iránu na Izrael. Zatiaľ čo na územie židovského štát letelo zhruba tristo pomerne lacných iránskych dronov a niekoľko desiatok rakiet v celkovej hodnote asi 200 miliónov dolárov, náklady na obranu izraelského neba sa vyšplhali na niekoľko miliárd dolárov.

Na Ukrajine sú mnohomiliónové zbraňové platformy ničené bezpilotnými lietadlami, ktorých cena sa pohybuje od stoviek po tisíce dolárov. Platí to i na opačnej strane, keď ruskú čiernomorskú flotilu takisto ničia lacné ukrajinské drony.

Ukrajina: potrebujeme štvornásobok vojenského rozpočtu Číny

K téme sa pre noviny Sunday Times obšírne vyjadril Volodymyr Pikuzo, tridsaťosemročný právnik, ktorý už dva roky nakupuje pre Kyjev zbrane prostredníctvom Agentúry pre obranné obstarávanie.

Na zvrátenie priebehu vojny bude musieť Ukrajina podľa neho vynaložiť ekvivalent čínskeho obranného rozpočtu vo výške 200 miliárd dolárov, a to „trikrát alebo štyrikrát“. To sa podľa Sunday Times zhoduje s hodnotením vysokopostavených britských vojenských predstaviteľov, keď jeden z nich uviedol, že Ukrajine bude zrejme treba ďalších 300 miliárd dolárov, aby sa vyrovnala ruskej produkcii.

Hoci disponuje množstvom západných zbraní, Kyjev je stále závislý aj od tých, ktoré nie sú uskladnené alebo vyrobené v krajinách NATO. Pikuzo uviedol, že s tímom pátra po zbraniach zo sovietskej éry, najmä po munícii. Ponuka je podľa neho obmedzená a trh „ovládajú sprostredkovatelia a špekulanti“.

„Kompetencia vyrábať takúto muníciu v krajinách NATO sa prakticky stratila,“ hovorí Pikuzo. Česká republika, Bulharsko, Rumunsko a Slovensko síce v súčasnosti obnovujú výrobu, ale „ich výrobné kapacity sú kriticky nedostatočné“.

Za veľa peňazí, málo muziky

Z uvedeného vyplýva, že Ukrajina čelí vysokým cenám zbraní i munície najmä kvôli dvom hlavným faktorom. Prvým je ten, že západné systémy sú modernejšie, drahšie a je po nich momentálne vysoký dopyt, keďže mnoho krajín sa „prebudilo“ a začalo investovať nemalé peniaze do vlastných armád.

Druhým faktorom sú obchodníci s už existujúcou uskladnenou muníciu, ktorí vďaka vysokému dopytu môžu dvíhať ceny nahor.

Denník Sunday Times s odkazom na ukrajinské zdroje s podrobnou znalosťou systému obstarávania píše, že cena mnohých kľúčových zbraní sa v priebehu vojny zvýšila až šesťnásobne.

Patria medzi ne aj 122-milimetrové rakety Grad zo sovietskej éry, ktoré sú určené na ostreľovanie pozícií nepriateľskej pechoty, mínometov a delostrelectva. Na začiatku vojny ich obchodníci predávali za 900 dolárov za náboj, teraz žiadajú aj 6-tisíc dolárov.

Ceny nábojov raketovo vzrástli. Foto: Sunday Times (reprofoto)

Týka sa to aj ďalšej munície, keď 152-milimetrové delostrelecké náboje pre húfnice D20 vyskočili z 1 200 na 5 727 dolárov. Za 125-milimetrovú tankovú muníciu zase obchodníci žiadajú 7 420 dolárov, viac ako šesťnásobok toho, čo pred vojnou.

Ruská výhoda

Hoci noviny Sunday Times poukazujú na to, že aj Rusko súťaží s Ukrajinou na medzinárodných trhoch o muníciu sovietskeho typu (čo následne dvíha jej ceny), agresor je na nákupy omnoho menej odkázaný. Rusko je schopné vyprodukovať násobne viac munície, než celý Západ. A navyše pri podstatne nižších nákladoch.

Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Bain & Company, o ktorej informovala spravodajská stanica Sky News, sa očakáva, že ruský zbrojársky priemysel tento rok vyrobí alebo zrekonštruuje 4,5 milióna delostreleckých granátov.

A zatiaľ čo výroba 155-milimetrových granátov, ktoré sa vyrábajú v západných štátoch (štandard NATO), stojí približne 4-tisíc dolárov, 152-milimetrové granáty, ktoré používa Rusko, stoja približne tisíc.

Len na porovnanie doplňme, že výrobná kapacita USA, Spojeného kráľovstva a európskych spojencov by sa podľa analýzy mala pohybovať okolo 1,3 milióna kusov.

Navyše, Rusko má dobré vzťahy s krajinami ako Čína či KĽDR, ktoré do vojenského priemyslu roky pumpujú kvantá peňazí. Odhadované milióny delostreleckých granátov, ktoré mu od septembra dodala Severná Kórea, sú toho dôkazom.