Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava v rámci šetrenia zredukovalo počet lekárov v službách. V noci, cez víkendy a v dni pracovného pokoja budú na úrazovej chirurgii, ortopédii a chirurgii namiesto troch lekárov len dvaja.

Týka sa to troch nemocníc patriacich pod UNB: Nemocnice akademika L. Dérera na Kramároch, Nemocnice Ružinov a Nemocnice Sv. Cyrila a Metoda v Petržalke.

Riaditeľ Mayer ruší lôžka a zlučuje oddelenia

Podľa oficiálnych údajov má UNB dokopy 2 500 postelí. Riaditeľ zariadenia Alexander Mayer hovorí, že toto číslo už 15 rokov neplatí. Dnes vraj vedia hospitalizovať oveľa menej pacientov. Pracuje preto na zreálnení lôžkového fondu – presné čísla postelí chce zverejniť koncom júna.

Zároveň je redukcia v súlade s plánom, že nová národná nemocnica bude stáť v Ružinove a bude mať okolo tisíc lôžok, teda o 150 menej, než sa za exministra Mareka Krajčího očakávalo na Rázsochách.

Vedenie UNB si od zmien sľubuje dve veci: nebude chýbať toľko zdravotných sestier, keďže oddelenia sa zlúčia a ušetria sa peniaze.

Hoci sa nemocniciam podarilo vybojovať si tento rok takmer o 20 percent viac peňazí, nestačí to. „Takmer 90 percent financií, ktorými UNB mesačne disponuje, ide len na platy. Toto číslo je obrovské a neudržateľné. Treba si povedať pravdu a systém nastaviť tak, aby to bolo lepšie,“ povedal Mayer v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Práve preto chce riaditeľ zasiahnuť aj do počtu ústavných pohotovostných služieb.

Alexander Mayer. Foto: Pavol Zachar/TASR

Pri operáciách sa bude chybovať a bude ich menej

Lekárske odborové združenie (LOZ) to vníma ako problém. Tvrdí, že menej lekárov slúžiacich na traumatológii a ortopédii povedie k redukcii operácií, lebo v službách (v noci a v dňoch pracovného pokoja) sa nebude môcť operovať toľko akútnych stavov ako doteraz.

Odborári očakávajú, že operácie sa tým presunú do bežného pracovného času, keď sa operujú hlavne plánovaní pacienti.

Navyše, keďže chýbajú zdravotné sestry – najmä inštrumentárky a anestéziologické sestry, bez ktorých sa operácie vykonávať nedajú – už dnes sa nevyužívajú v bratislavskej nemocnici všetky operačné sály. Niekedy pacienti čakajú aj rok a pol, čo je doba, ktorej sa ani nemusia dožiť alebo u nich zatiaľ nastanú nezvratné zmeny.

„Nemocnice tu máme na to, aby operovali a liečili. Rozumieme, že nemocnica bez personálu a bez pacientov netvorí stratu, ale nemocnice majú liečiť a operovať, nie šetriť ničnerobením. Za tento stav koncovej nemocnice Slovenska považujeme zodpovednú priamo ministerku zdravotníctva,“ vyhlásil odborár Miroslav Mendel.

Peter Visolajský. Foto: Dano Veselský/TASR

Okrem toho je podľa odborárov len otázkou času, keď dvaja lekári nedokážu zvládnuť všetky povinnosti na službe a dôjde k tragédii pri ošetrení pacienta.

„Ako sa dá zabezpečiť operácia, ktorá vyžaduje dvoch lekárov, a zároveň dohľad nad pacientami na oddelení a jednotke intenzívnej starostlivosti? A ešte k tomu zabezpečiť príjem pacientov a ošetrovanie úrazov na urgentnom príjme. Ako sa zvládne náhla nehoda, kde bude viac vážne zranených? To nemôžu zabezpečiť dvaja lekári v podobnej kvalite ako traja lekári. Takéto nemocničné pohotovosti sú aj v menších nemocniciach zabezpečené troma lekármi,“ argumentuje šéf LOZ Peter Visolajský.

Nemocnica: Sú to lži a polopravdy

Proti takýmto obvineniam sa UNB výrazne ohradzuje. Mayer uvádza, že zmenám predchádzala takmer dvojročná analýza na rôznych úrovniach nemocnice a komunikácia s vedúcimi pracovníkmi kliník a oddelení. Štandardu však odborný dokument neposkytol.

„Mrzí nás, že predstavitelia vedenia LOZ si dlhodobo vyberajú cestu konfrontácie. Vedeniu Univerzitnej nemocnice Bratislava takýto spôsob komunikácie nie je vlastný a práve v záujme pacientov sa nebudeme venovať vyvracaniu lží a poloprávd prezentovaných zo strany vedenia LOZ,“ skonštatovala pre Štandard hovorkyňa zariadenia Eva Kliská.

Na otázky, či sa neobávajú, že sa tým zvýši pracovná záťaž lekárov a že môže dochádzať k častejším chybám pri zdravotných výkonoch, nemocnica neodpovedala.

Nereagovala ani na otázku, či sa pacienti nevyhnú dlhším čakacím dobám na operácie.  

Nemocnice dostávajú málo peňazí od poisťovní, tvrdí Visolajský

Podľa odborárov by mal Mayer predložiť ním spomínanú analýzu a odpovedať na otázky, či sa počet pacientov na urgente za posledné roky zvyšuje, ako sa vyvíja doba čakania na urgente či počet pochybení v nočných zmenách nemocnice.

Visolajský argumentuje, že zvýšenie miezd lekárov, sestier aj ostatných zdravotníkov, ktoré LOZ vyrokovalo s vládou, je kryté vo zvýšenom rozpočte pre zdravotníctvo a aj v rozpočte (príjmoch) nemocníc.

„Ak pán riaditeľ tvrdí, že 90 percent finančných príjmov nemocnice ide na mzdy, tak je problém v príjmoch nemocníc a tie sa odvíjajú od zmlúv so zdravotnými poisťovňami, ktoré podpisuje práve pán riaditeľ,“ vyčíta mu šéf odborárov.

Poukazuje pritom na analýzu ministerstva financií, podľa ktorej UNB dostáva za rovnakého pacienta od troch zdravotných poisťovní tri rozdielne sumy. Za priemernú hospitalizáciu platia dve ziskové súkromné zdravotné poisťovne Union a Dôvera o 644 a 1 064 eur menej ako štátna VšZP. Analytici dokonca píšu, že ak by súkromné poisťovne UNB platili aspoň to, čo štátna poisťovňa, ročne by sa znížil dlh UNB o 13 miliónov eur.