Martin Weiss

Keby sa členom EÚ stalo Turecko alebo Ukrajina, platili by tie pravidlá presne rovnako (čo je tiež dôvod, prečo sa ani jedna z tých krajín členom hneď tak nestane). Mená krajín nájdeme v úniových zmluvách nanajvýš, keď je potrebné odkázať na nejakú výnimku, ktorú si krajina dohodla (Dánsko…), ale to je výnimočný prípad. V návrhu euroústavy z roku 2004 bola kuriózna pasáž o tom, že isté pravidlo sa nebude vzťahovať na krajiny bývalej NDR, zrejme navždy, ale euroústava nevstúpila do platnosti.

Jedine pomocou spoločenstva pravidiel, ktoré budú platiť pre každého, si možno predstaviť Európu bez vojen a dominancie, ktoré ju v minulosti doviedli na prah sebazničenia. Jedine ten návyk na spoločné pravidlá môže Európu dlhodobo zjednotiť. Aspoň taká bola zakladateľská vízia.

Lenže to, samozrejme, tak celkom nie je.

Význam webu Politico.eu v poslednej dobe rastie. Je písaný v angličtine, čo je, či sa to niekomu páči, alebo nie, jazyk, ktorý vie najviac Európanov. A po brexite britské médiá už toľko prostriedkov na spravodajstvo o inštitúciách EÚ nevenujú. Medzi inými bruselskými webmi a newslettermi sa Politico.eu snaží dať svojmu produktu nejakú šťavu, písať štýlom, ktorý by zachytával hodnoty a atmosféru inštitúcií, o ktorých píše a pre ktoré píše. Snaží sa dať čitateľom na vedomie, že vie, ako to v Bruseli chodí.