Arcibiskup Viganò obvinený zo schizmy: Koncil je rakovina a synodálna cirkev jeho metastáza

Z dokumentu Dikastéria pre náuku viery zaslaného arcibiskupovi Viganòvi vyplýva, že je obvinený z „verejných vyhlásení, ktorých výsledkom je popretie prvkov potrebných na udržanie spoločenstva s katolíckou cirkvou: popretie legitimity pápeža Františka, porušenie spoločenstva s ním a odmietnutie Druhého vatikánskeho koncilu“.

Obvinenie ako česť

Arcibiskup Viganò vo svojom vyhlásení z 20. júna označil obvinenie dikastéria ako „česť“. „Nie je náhoda, že obvinenie proti mne sa týka spochybňovania legitimity [pápeža Františka] Jorge Maria Bergoglia a odmietnutia Druhého vatikánskeho [koncilu]: koncil predstavuje ideologickú, teologickú, morálnu a liturgickú rakovinu a Bergogliova ‚synodálna cirkev‘ je jej nevyhnutná metastáza,“ napísal arcibiskup, ktorý predpokladá, že „rozsudok bol pripravený už vopred, keďže pôjde o mimosúdny proces“.

Spomínaný arcibiskup v piatok 21. júna prostredníctvom platformy X poprel informácie zverejnené v jezuitskom časopise America, podľa ktorých sa mal dostaviť na dikastérium do Vatikánu. Vyhlásil, že 20. júna nešiel do Vatikánu a že to nechce urobiť ani 28. júna a rovnako nepredložil žiadne vyhlásenie alebo dokument na svoju obhajobu. „Nemám v úmysle podrobovať sa procesu, v ktorom tí, ktorí ma majú nestranne súdiť a obraňovať katolícku pravovernosť, sú zároveň tými, ktorých ja obviňujem z herézy, zrady a zneužívania moci.“

Skrátené kanonické disciplinárne konanie, pre ktoré sa dikastérium rozhodlo, sa používa v prípadoch s dostatočne jasnými zhromaždenými dôkazmi, takže úplný kanonický proces nie je opodstatnený. Skrátený proces, ktorý vynecháva niekoľko kôl formálneho súdneho konania, bol použitý aj v prípade bývalého kardinála Theodora McCarricka, ktorý bol obvinený z niekoľkých činov sexuálneho zneužívania a v dôsledku tohto procesu bol laicizovaný.

Možný verdikt

V prípade arcibiskupa Vigana je kánonickým trestom spojeným s deliktom schizmy vyhlásenie exkomunikácie latae sententiae, ku ktorej sa môžu pridať aj ďalšie sankcie. Kánonické právo uvádza zákaz alebo príkaz týkajúci sa miesta bydliska schizmatika, stratu cirkevného úradu a zákaz výkonu služby.

Laicizácia nie je zvyčajnou sankciou za schizmu, kánony najskôr uplatňujú „lekárske sankcie“, ktoré chcú dotyčného priviesť k pokániu (uzdraveniu) a ktoré možno neskôr zrušiť. Laicizácia môže byť v súvislosti so schizmou uložená, ak je dotyčný vo svojom delikte posúdený ako tvrdohlavý alebo ak „si to vyžaduje závažnosť deliktu“. Slová arcibiskupa Vigána o koncilovej rakovine a synodálnej metastáze nasvedčujú tejto možnosti. Arcibiskup tiež vyhlásil, že „samotné znenie obvinení potvrdzuje tézy, ktoré som vo svojich intervenciách opakovane podporoval“.

Ostrá kritika Vatikánu a sen o Rusku

Arcibiskup Viganò odišiel do emeritúry z postu apoštolského nuncia vo Washingtone v roku 2016. Kriticky sa na adresu cirkevnej hierarchie začal vyjadrovať v roku 2018 po škandále v súvislosti s dnes už laicizovaným arcibiskupom Theodorom McCarrickom.

Viganò vtedy tvrdil, že údajné sexuálne zneužívanie zo strany bývalého kardinála Theodora McCarricka kryli viacerí preláti. Zároveň vyzval pápeža Františka, aby odstúpil.

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v spojitosti s prípadom podľa portálu Vatican News povedal, že arcibiskup Viganò teraz musí prevziať zodpovednosť za svoje činy. Kardinál Parolin tiež spomenul, že arcibiskupa si kedysi vážil ako skvelého pracovníka a lojálneho spolupracovníka Svätej stolice. Ako apoštolský nuncius vtedy odviedol „dobrú prácu“.

Arcibiskup Viganò odvtedy žije „v ústraní“, no pravidelne sa hlási o slovo internetovými „deklaráciami“ a príležitostne vystupuje v televízii, kde odsudzuje najmä pápeža Františka a Druhý vatikánsky koncil.

Približne pred dvomi rokmi upustil od predošlej verejnej podpory Donalda Trumpa a vydal vyhlásenie k ruskej invázii na Ukrajinu, v ktorom uznal Moskvu za „tretí Rím“, kým Rím a Konštantínopol označil za „pusté a tiché“ a „rukojemníkov odpadlíkov“. Arcibiskup vyzdvihol Rusko pre jeho „epochálnu úlohu pri obnove kresťanskej civilizácie, ktorá prispieva k tomu, že svetu prinesie obdobie pokoja, z ktorého aj cirkev povstane opäť očistená a obnovená vo svojich služobníkoch“.