Politik musí v rámci slobody prejavu strpieť aj označenie „idiot“

Politickí predstavitelia s obľubou používajú kontroverzné či až hanlivé označenia na svojich oponentov, pričom sa zaštiťujú slobodou prejavu ako svojím ústavným právom. Ak niekto podobnými výrokmi označí ich samých, už hovoria o potrebe chrániť svoju osobnosť. V súdnom spore medzi Ľubošom Blahom a Jaroslavom Naďom sa predseda Demokratov snaží žalobou vysúdiť vysoké odškodné, pretože bol podpredsedom Smeru označený za vlastizradcu. Z hľadiska rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva ale politik musí zniesť aj tvrdšie výroky.

Jaroslav Naď, bývalý minister obrany, podal na poslanca Blahu žalobu na ochranu osobnosti. Touto žalobou sa môže každá fyzická osoba domáhať na súde ochrany svojho práva na zachovanie občianskej cti, dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zároveň môže prostredníctvom žaloby žiadať zdržanie sa zásahov do týchto práv.

Predseda Demokratov sa žalobou snaží dosiahnuť súdne potvrdenie neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti, verejné ospravedlnenie a odstránenie z verejného priestoru všetkých statusov, videí a iných záznamov, v ktorých ho poslanec Blaha krivo obvinil z vlastizrady. Podľa žaloby by sa mal Blaha zdržať takýchto obvinení aj do budúcnosti a žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000 eur, ktorú chce darovať na pomoc Ukrajine.

Politik nepožíva rovnakú ochranu ako bežný človek

Ak by bol Jaroslav Naď obyčajnou osobu, mal by vysokú šancu na úspech. Je pravda, že Ľuboš Blaha ho opakovane a verejne nazval vlastizradcom, pričom tieto jeho vyjadrenia videlo aj prostredníctvom sociálnych sietí obrovské množstvo ľudí. Jaroslav Naď však nie je obyčajný človek, ale politik, a teda musí zniesť oveľa vyššiu mieru kritiky či iných, nie priateľsky naladených prejavov.