Prehľad trhov: Nekonečný príbeh inflácie, horská jazda na akciách spoločnosti Nvidia

V českých Hospodářskych novinách vyšiel rozhovor s ekonómom Tomášom Havránkom (39), ktorý mal výsadu pôsobiť na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Patrí naozaj medzi výborných znalcov v oblasti monetárnej ekonomiky.

Vyhlásil, že nikto nevie, ako úrokové sadzby ovplyvňujú infláciu. Neznamená to, že by neexistoval žiadny vzťah medzi infláciou a úrokovými sadzbami, ale tento vzťah je taký komplikovaný (obsahuje mnoho premenných, ktoré sa ťažko kvantifikujú, ako napríklad očakávania trhov), že ho nemožno vedecky jednoducho potvrdiť. Havránek však upozornil, že tvrdenie: „Keď centrálna banka zvýši sadzby a nechá ich tam veľmi dlho, nakoniec musí prísť vyššia inflácia,“ má, naopak, vedecký základ.

Ako dlho bude trvať obdobie vysokej inflácie?

Je to veľmi zaujímavé tvrdenie s ohľadom na to, že už v USA máme obdobie, keď máme dlho vysoké sadzby, a vlastne sa to nejako význačne neprejavilo, ak nepočítame krízu regionálnych bánk v marci 2023. Akciové trhy sú na maximách a väčšina amerických firiem ešte vykazuje veľmi solídne výsledky. Trhy sú odolné a obdobie vysokých sadzieb trvá dlho. Takže problém inflácie sa nám môže znova vrátiť.

Vývoj úrokových sadzieb v USA za posledných desať rokov. Dnes sú sadzby na vrchole dlhšie ako v predchádzajúcom menovom cykle.

Osobne ako investor pracujem práve s touto hypotézou. Čaká nás oveľa dlhšie obdobie inflácie, než sme schopní pripustiť. Zatiaľ to nevyzerá na návrat druhej veľkej inflačnej vlny, ale inflácia vo výške 3 až 4 percent tu môže byť s nami veľmi dlho. Vysvetlení je hneď niekoľko.

Podľa môjho názoru za to môže nerozhodnosť centrálnych bankárov poslať ešte sadzby vyššie, pretože majú strach z politickej krízy. To však je spreneverenie zmyslu centrálnej banky, pretože by mala konať nezávisle od politického tlaku. S touto príčinou súvisí aj druhá.

Neúspech boja s infláciou je spôsobený obrovským deficitom štátnych rozpočtov. Politici nedbajú na vysoké úrokové sadzby a ďalej pokračujú v zadlžovaní. Ale aj toto je viac politický problém ako ekonomický. Pretože, samozrejme, všetci sú za jedno, že sa majú schodky verejných peňazí redukovať. Bohužiaľ sa zostáva vždy iba pri slovách.

Niekoľko znepokojujúcich znamení

Problém inflácie nie je, bohužiaľ, teoretický, ale bol tento týždeň potvrdený aj nedávnymi číslami. Inflácia v Austrálii dosiahla 3,6 percenta namiesto očakávaných 3,8 percenta. Pri pohľade na graf austrálskej inflácie si môžete povedať, že je to stále dobré, pretože inflácia klesá. Ale austrálska centrálna banka mala na ďalšom zasadnutí rokovať už o znížení sadzieb. Teraz to vyzerá, že na budúcom zasadnutí sa bude hovoriť skôr o zvýšení sadzieb.

Vývoj inflácie v Austrálii za posledné tri roky.

Ešte do horšej situácie sa dostala Kanadská centrálna banka, pretože inflácia v Kanade dosiahla 2,9 percenta v máji 2024. To samo osebe nie je zlý výsledok. Keď však porovnáme májovú infláciu s aprílovou, zistíme, že inflácia v Kanade rastie.

Problém pre Kanadskú centrálnu banku je v tom, že 5. júna znížila ako prvá z veľkých západných ekonomík prvýkrát svoje sadzby s tým, že inflácia je pod kontrolou. Májové čísla ukazujú niečo iné. Pre centrálnu banku je to veľký problém, pretože jej rola je založená predovšetkým na dôvere. Ako veriť analytikom, keď nie sú schopní presne predpovedať infláciu jeden štvrťrok dopredu?

Vývoj inflácie v Kanade za posledný rok.

Možno namietať, že Austrália alebo Kanada ležia ďaleko a nás sa tento problém netýka. Iste je to možné, aj keď v našom globálnom svete nehrajú geografické hranice takú veľkú úlohu ako predtým, aby sme sa mohli cítiť bezpečne. Austrálska a kanadská ekonomika fungujú na rovnakých trhových princípoch (a možno ešte viac trhovo) ako u nás. Takže z princípu môžeme mať o chvíľu rovnaké problémy.

Akcie: Zbesilá jazda na Nvidii

V dnešnej dobe sa javí vlastniť akcie spoločnosti Nvidia skoro ako povinnosť. Kto chcel v prvom polroku zarobiť, stačilo mu kúpiť túto akciu, o ktorej navyše všetci hovoria. Nič nie je zadarmo. Sledovanie trendov má svoje úskalia. Od štvrtka 18. júna do utorka 25. júna akciový titul zažil úplne nečakaný prepad o viac ako 16 percent. Nvidia sa tak prepadla znova až na tretiu pozíciu v rebríčku najhodnotnejších spoločností.

Prepad o 16 percent za pár dní je dosť. Zvlášť po tom, keď prišiel prakticky bez žiadnej nečakanej správy. Navyše pokles akcií Nvidie stiahol so sebou celý sektor umelej inteligencie a polovodičov. Vo štvrtok síce vypršalo veľké množstvo opcií na tejto akcii, ale ani to nemohlo vysvetliť taký veľký prepad bez dôležitej kurzotvornej správy.

Vývoj akcií Nvidia za posledný týždeň.

Prvá z možných vysvetlení je, že investori sa rozhodli vybrať si zisky. Letné prázdniny sú za rohom a investorom sa bude hodiť každý dolár navyše. Akcia firmy Nvidia bola jednoducho veľmi hore, a tak išlo o klasický technický pohyb.

Druhé vysvetlenie sa zakladalo na tom, že investori začali pochybovať o celej firme aj o umelej inteligencii. Otázka, či na tejto akcii je investičná bublina, patrí k obľúbeným námetom komentátorov v klasických novinách, ako aj na sociálnych sieťach. Počet článkov rástol úmerne tomu, ako akcie Nvidie padali.

Bude Nvidia nasledovať osud Cisca, alebo to bude tentoraz inak?

Analytici sa rozdelili na dva tábory. Prvý vidí v akomkoľvek poklese tejto akcie investičnú životnú príležitosť. Stratégia „buy the dip“ sa aplikuje bezvýhradne. Druhý tábor bol trochu opatrnejší a pripomínal burzové príslovie, že padajúci nôž sa holou rukou nechytá. Takže bude lepšie počkať si na to, až sa cena ustáli, a potom prikúpiť ďalší balík akcií Nvidie. Oba tábory sa zhodujú na tom, že akcia tejto spoločnosti je stále vhodná na nákup (vyše 90 percent analytikov odporúča silný nákup).

Historický vývoj akcií Cisco.

Vzostup akcií Nvidie veľmi začína pripomínať osud akcie Cisca. Táto spoločnosť mala aj technológiu, ktorá znamenala budúcnosť. Áno, počítačové switche a routery používame dodnes, ale cena akcie firmy Cisco ani po 25 rokoch od spľasnutia bubliny sa nedostala na vtedajšie rekordné hodnoty. A to dopyt po ich technológii pretrváva dodnes.

Všeobecná námietka sa dá formulovať nasledovne: umelá inteligencia a Nvidia nie sú to isté. Ale to sa dá povedať na všetko. Už dnes je isté, že z povahy vecí tržby Nvidie neporastú takým závratným tempom v roku 2025. Je otázne, ako na to budú reagovať investori, ktorí kupujú túto akciu s vidinou 100-percentného zisku do konca roka.

Komodity: Drastický prepad cien kakaa

Najzaujímavejšou udalosťou uplynulého týždňa na komoditnom trhu bol prepad cien kakaa. Táto komodita za jeden týždeň stratila vyše 21 percent zo svojej ceny. Tona kakaa sa teraz predáva zhruba za 7 784 dolárov. Ešte pred desiatimi dňami bola jeho cena vyše 10-tisíc dolárov za tonu.

Dôvodom pre taký výrazný pokles boli dobré správy z Afriky. Klimatické podmienky sa zlepšili a výrazné dažde sľubujú, že zber v budúcej sezóne bude dobrý. Ghana, ktorá patrí k najväčším svetovým producentom, odhaduje, že v budúcej sezóne sa produkcia bude pohybovať medzi 425- až 700-tisíc tonami.

Vývoj ceny kakaa od začiatku roka.

Táto dobrá správa však sama osebe nevysvetľuje silný pokles. Ceny kakaa rástli z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je zlá úroda. Druhý dôvod vzostupu cien kakaa je špekulácia na vzrast dopytu po tejto surovine. Trh s kakaom nie je taký veľký ako iné komoditné trhy, ktoré dokážu nájazdom špekulantov lepšie odolávať. Tento trh je pravidelne obeťou nájazdov špekulantov.

Napríklad v roku 2017 sme zaznamenali pokles ceny kakaa vďaka správe o nadprodukcii. Iba 200-tisíc ton stačilo na to, aby sa tento trh vtedy zrútil o 30 percent. Prepad ceny kakaa z dôvodu dobrých vyhliadok na budúci rok pomohol k poklesu aj iným poľnohospodárskym komoditám, ako je ryža (-14,33 percenta), sójová múka (-7,06 percenta), americká múka (-6,33 percenta) a kukurica (- 6,18 percenta). Tieto poklesy nie sú len dobrou správou pre nás spotrebiteľov, ale hlavne pre centrálne banky, pretože nižšie ceny komodít by mohli pomôcť v boji s infláciou.

Z kovov klesala tento týždeň meď (-2,83 percenta) a striebro (-1,84 percenta). Pokles cien týchto dvoch kovov naznačuje pokles dopytu zo strany priemyslu. Čo sa v našej situácii chápe ako dobré znamenie, pretože ekonomika by mala spomaľovať.

Zlato sa obchodovalo za 2 312 dolárov za trójsku uncu. To predstavovalo týždennú stratu 1,26 percenta. Zlatu chýba jasný rastový impulz. Ropa Brent sa obchodovala na úrovni 84,7 dolára za barel. To je presne tá úroveň, ktorá je veľmi nebezpečná, pretože sa ropa pohybuje na svojom hornom cenovom kanáli. V prípade nepríjemnej správy z Blízkeho východu môže cena ropy prudko vzrásť a tým preraziť dôležité technické úrovne. Vzostup ceny tak môže byť veľmi rýchly.

Kryptomeny: Bitcoin pokračuje v prepade

Bitcoinu sa naďalej nedarí. V čase písania článku bola jeho cena na hranici 61-tisíc dolárov. To predstavuje týždennú stratu vo výške 4,64 percenta. Hlavný dôvod na prepad bitcoinu bola správa o tom, že sa chystá predaj bitcoínov, ktoré patrili skrachovanej krypto burze Mt. Gox v hodnote 8,5 miliardy dolárov. Taký veľký jednorazový predaj by mohol spôsobiť veľmi silný pokles na trhu. Je to práve strach, ktorý teraz tlačí cenu bitcoinu nadol. Obratu sa však môžeme dočkať už vo štvrtok alebo v piatok, keď budú v USA zverejnené dôležité makroekonomické dáta.

Vývoj ceny bitcoinu od začiatku roka 2024.

Záver: HDP a PCE inflácia v USA

Hlavná porcia dôležitých makroekonomických dát príde na záver týždňa. Vo štvrtok to bude americké HDP, ale oveľa dôležitejší bude údaj o PCE inflácii [Jadrový index cien PCE nezahŕňa ceny potravín a energií, pozn. red.], ktoré sú najdôležitejší údaj pre americký Fed. Zatiaľ analytici očakávajú, že v medziročnom vyjadrení bude inflácia stabilná a dosiahne 2,8 percenta. Matematika je jednoduchá. Ak to bude presne 2,8 percenta, tak sa pravdepodobne nič nestane. Ak bude inflácia väčšia, než sa predpokladá, mohli by sme zažiť ešte silný predprázdninový výpredaj. Na druhej strane, ak bude inflácia nižšia, mohli by sme zažiť ďalší nový rast trhov.

Nemali by sme sa však nechať pohltiť iba sledovaním PCE inflácie. Veľmi zaujímavá je situácia v Japonsku. Veľká japonská banka Norinchukin oznámila, že z dôvodu nedostatku hotovosti bude musieť odpredať americké a európske dlhopisy za 60 miliárd dolárov. Predať dnes americké alebo európske dlhopisy znamená v skutočnosti realizovať veľkú stratu. Keďže ide o veľkú japonskú banku, jej krach by ohrozoval celý japonský systém. Nie je náhoda, že japonský jen si siahol na svoje historické minimum voči americkému doláru. Situácia v Japonsku zostáva obzvlášť napätá.