Iránu sa otvára možnosť zvýšiť svoj vplyv na južnom Kaukaze

Na spoločných hraniciach pri azerbajdžanskej exkláve Nachičevan sa 12. júna zhromaždili jednotky Baku aj Teheránu. Napriek dlhej histórii napätých vzájomných vzťahov oboch štátov však nešlo o jednu z mnohých eskalácií, ale naopak o doteraz takmer bezprecedentné spoločné vojenské cvičenie.

Na cvičení v Nachičevane a iránskom okrese Poldašt sa zúčastnili špeciálne jednotky a jednotky rýchleho nasadenia oboch krajín. Cieľom cvičenia zmiešaného práporu bolo zlepšiť interoperabilitu špeciálnych jednotiek Baku a Teheránu vo vzťahu k hroznám vyplývajúcim z terorizmu.

Cvičenie sa zrealizovalo na základe dohody o vojensko-obrannej spolupráci, ktorú obe krajiny podpísali ešte v septembri 2023. Dohoda bola aj napriek svojej vágnej formulácii v kontexte dlhodobo napätých vzťahov Iránu a Azerbajdžanu významná. Jej praktická aplikácia formou spoločného vojenského cvičenia ešte viac potvrdzuje súčasný trend zlepšovania diplomatických vzťahov Iránu s regiónom južného Kaukazu. Ten v minulosti rôzne reinkarnácie iránskeho štátu formovali či priamo ovládali viac než dvetisíc rokov.

Baku a Teherán na horskej dráhe

Vzájomné vzťahy Teheránu a Baku boli od vzniku moderného Azerbajdžanu na začiatku 90. rokov charakteristické jednak prudkými výkyvmi, ale aj pevne stanovenými mantinelmi garantujúcimi, že spory neprerastú do otvorenej konfrontácie.

Ľavou nohou vo vzťahu k Iránu vykročil ako prezident Azerbajdžanu už panturkický nacionalista Abulfaz Elchibey. Ten verejne požadoval, aby Irán udelil svojej azerbajdžanskej menšine na severozápade krajiny politickú autonómiu, hoci rovnakú autonómiu Arménov v Náhornom Karabachu odmietal. Teherán táto požiadavka rozzúrila a zasiala v ňom semiačko strachu zo separatizmu miliónov Azerbajdžancov.

Na druhej strane Irán dlhé roky zásoboval zemným plynom exklávu Nachičevan, ktorú od zvyšku Azerbajdžanu odrezalo nepriateľsky naladené Arménsko. Medzitým sa však objavovali mnohé ďalšie sporné otázky, ako napríklad úzka spolupráca Teheránu s Jerevanom, ale aj útlak praktikujúcich šiítov v Azerbajdžane zo strany sekulárneho režimu dynastie Aliyevovcov. Baku paralelne s týmto vývojom dlhé roky systematicky budovalo partnerstvo s Izraelom – arcinepriateľom iránskeho režimu.