Nie je homosexuál ako homosexuál. Však, pani Tódová

Keď sa na údajne násilné vyautovanie diplomata pýta novinárka z denníka, ktorý pred prezidentskými voľbami robil všetko pre to, aby násilne vyautoval jedného z prezidentských kandidátov, potvrdzuje sa, že nie je LGBT osoba ako LGBT osoba.

Existuje dvojaký meter a existuje dvojaký kilometer. O tom druhom bude reč. Denník N v piatok uverejnil rozhovor Moniky Tódovej s Metodom Špačekom, ktorého neskrývaným cieľom je kopnúť si nielen do vlády, ale aj do slovenskej spoločnosti. Dôvod: pretože u nás údajne diskriminujeme LGBT ľudí.

V skutočnosti však novinárka ukázala vlastné predsudky a vlastný filter, ktorým preosieva realitu.  

Vidieť to na dvoch častiach rozhovoru.

Prvá sa týka toho, ako je celý text rámcovaný. Už nadpis a perex naznačujú, že Špaček sa nestane diplomatom v New Yorku, lebo – je homosexuál.

Žeby naozaj?

Moment. Nie je v rozpore, aby vládne strany, ktoré podporovali na post prezidenta Petra Pellegriniho, mali problém s niekoho sexuálnou orientáciou, keď ide o post v diplomacii? Najmä, ak bol Špaček spolupracovník pani prezidentky Čaputovej, a teda diplomat politicky blízky skôr PS ako Smeru. Nie je pravdepodobnejšie, že do New Yorku nepocestuje skôr preto, že mu vláda ako reprezentantovi opačného politického tábora nedôveruje?

Aj to by bola zaujímavá téma, ale Denník N nezaujímal osud diplomata Jána Gábora, ktorý sa pred časom nestal veľvyslancom na Kube, pretože ho zablokovala pani prezidentka. Hoci bol kandidátom vtedajšieho ministra Korčoka, všimla si to len Pravda.

Poďme ďalej.

Dojem, že politika – a nie homosexualita – môže byť v skutočnosti hlavným dôvodom, navodzuje aj Špačekova odpoveď na otázku, v ktorej ho novinárka povzbudzuje zhodnotiť ministra Blanára. Špaček konštatuje, že našej zahraničnej politike začínajú dominovať floskuly, že strácame dobré meno a stávame sa nedôveryhodným partnerom.

Ak mal Špaček záujem o diplomatickú misiu a verejne v médiách kritizuje ministra zahraničných vecí, naozaj máme veriť tomu, že nejde do OSN preto, že je homosexuál, a nie preto, že by súčasnú vládu a štát jednoducho nedokázal zastupovať?

Inokedy prísna a domýšľavá novinárka sa ho na to nespýta.

Namiesto toho posúva rozhovor ďalej a kladie otázky o údajne násilnom vyautovaní Špačeka bulvárom. Teda o tom, že média priniesli informáciu o jeho homosexuálnej orientácii bez toho, aby to spravil on sám, plus napísali, že spolu s ďalším mužom vychováva dieťa.

Nie je paradox, že tú otázku kladie novinárka, ktorá pracuje v denníku, ktorý sa počas kampane pred prezidentskými voľbami snažil celé týždne vyautovať jedného z prezidentských kandidátov? A že sa neštítil aj toho, čomu inak liberálne kruhy hovoria homofóbia?