Mikročipy z rodičovskej garáže
Vyrobiť integrovaný obvod, nazývaný aj mikročip, je vo svojej podstate jednoduché. Stačí zobrať kúsok extrémne čistého polovodiča, najčastejšie kremíka. Nedokonale preložený názov „silikón“ ponechajme radšej vo výplniach hrudí „krásavíc“.
FOuxoIeVcAIvxbI
Sam Zeloof. Foto: X/Sam Zeloof
Kremík potom znečistíme. S vysokou presnosťou z hľadiska miesta aj množstva. Odborný názov tohto postupu – dotácia, tu výnimočne nesúvisí s korupciou ani pretláčaním politickej agendy. Na zvládnutie tohto na prvý pohľad jednoduchého procesu je potrebné minimálne päť rokov štúdia na technickej univerzite. Alebo aj nie?
Prvé pokusy s integráciou, teda zlúčením viacerých súčiastok do jednej, pochádzajú ešte z doby, keď tváre nadšených poslucháčov rozhlasu ožarovalo teplé svetlo elektrónok. Motivátorom bol, ako v mnohých prípadoch, štát a jeho daňové zaťaženie. V Nemecku sa daň z rádiových prijímačoch platila podľa počtu pätíc na elektrónky. V roku 1926 sa firme Loewe-Audion podarilo do jednej pätice integrovať tri elektrónky, dva kondenzátory a štyri rezistory. Po doplnení pár komponentov vznikol kompletný rádioprijímač.