Po prvej debate najhorúcejších kandidátov na amerického prezidenta sa politológovia predbiehali v reakciách, kto by ako pomohol či uškodil Amerike. Európa je však so Spojenými štátmi hospodársky natoľko prepojená, že sa musíme pýtať aj na ekonomické dôsledky. Nielen na USA, ale aj na starý kontinent. Kto by bol pre nás z tohto hľadiska lepší prezident?
Pokiaľ úvahy začneme práve po debate, ktorú aj podľa demokratov vrátane bývalého prezidenta Baracka Obamu vyhral Donald Trump, môžeme všeličo odpozorovať zo správania finančných trhov. Tie na Trumpovu výhru v debate reagovali posilnením dolára a zvýšením úrokov na kratších, ale najmä na dlhších splatnostiach amerických dlhopisov. Inými slovami, finančné trhy veria, že debata zvýšila šance Trumpa na víťazstvo a že jeho politika je viac proinflačná, vedúca k vyšším úrokovým sadzbám a silnejšiemu doláru.
Je to dobrá správa pre Európu? Skôr nie. Na jednej strane to znamená slabšie euro a konkurencieschopnejší európsky export, ale tu by sa rozbor skončiť nemal. Vyššie sadzby v Spojených štátoch, ktoré sú stále najväčšou ekonomikou sveta a napríklad najdôležitejším ekonomickým partnerom Nemecka, znamenajú pomalší americký rast, slabšie výsledky amerických firiem na burze a všeobecne drahšie úverovanie.