Kto by ekonomicky prospel Európe viac, Biden alebo Trump?

Pokiaľ úvahy začneme práve po debate, ktorú aj podľa demokratov vrátane bývalého prezidenta Baracka Obamu vyhral Donald Trump, môžeme všeličo odpozorovať zo správania finančných trhov. Tie na Trumpovu výhru v debate reagovali posilnením dolára a zvýšením úrokov na kratších, ale najmä na dlhších splatnostiach amerických dlhopisov. Inými slovami, finančné trhy veria, že debata zvýšila šance Trumpa na víťazstvo a že jeho politika je viac proinflačná, vedúca k vyšším úrokovým sadzbám a silnejšiemu doláru.

Je to dobrá správa pre Európu? Skôr nie. Na jednej strane to znamená slabšie euro a konkurencieschopnejší európsky export, ale tu by sa rozbor skončiť nemal. Vyššie sadzby v Spojených štátoch, ktoré sú stále najväčšou ekonomikou sveta a napríklad najdôležitejším ekonomickým partnerom Nemecka, znamenajú pomalší americký rast, slabšie výsledky amerických firiem na burze a všeobecne drahšie úverovanie.

A hlavne neistotu. Po pandémii a inflácii sme zabudli, že najväčšími zdrojmi neistoty v predchádzajúcich rokoch bol práve Trump a jeho nevyspytateľné obchodné vojny alebo napríklad brexit.

Je dôležité si tiež pripomenúť, že Trump sa v prvom volebnom období mohol správať umiernenejšie, pretože myslel na znovuzvolenie, zatiaľ čo druhé, a posledné, obdobie mu môže rozviazať ruky. A aj táto neistota „páli“ finančné trhy.

Typicky sú to demokrati so svojimi vyššími daňami a reguláciami, ktoré finančné trhy nevidia rady. Ani u Bidena to nie je výnimka. No Donald Trump so svojou nevyspytateľnosťou aj napriek pravicovejšej politike trhy desí, a to by nám mohlo uškodiť.

Slabšie euro a konkurencieschopnejší európsky vývoz verzus neistota sa ťažko porovnajú. Avšak už dnes je to pre Európu skôr voľba medzi tým, či chceme pokračovať v pomalom raste, alebo či pre nás bude lepšie risknúť nepredvídateľného prezidenta, ktorý už nemá čo stratiť, čo môže prekvapiť pozitívne, ale aj veľmi negatívne. Ekonomicky je to ťažká voľba, našťastie nie je na nás.