Calzona sa hnevá. Oprávnene. Taký atraktívny futbal ako teraz náš národný tím už dlho nehral

Mnohí túto tlačovú konferenciu prirovnávajú k dnes už legendárnemu vystúpeniu Jána Kozáka staršieho po odstúpení z Calzonovej pozície. Nie je to však celkom tak.

Pripomeňme si, že koniec úspešného trénera Kozáka nebol dôstojný. Viac ako hodinu chŕlil síru na všetky strany a jeho dojmy prevládali nad faktami. Hoci povedal aj mnoho právd, nechýbalo ani veľa špekulácií, názorov či iného balastu a v neposlednom rade aj osobných urážok.

Teraz sa presuňme do súčasnosti.

Ako sme už v Štandarde písali, Calzonu na Slovensku vítalo nehostinné prostredie. Napriek tomu, že sa stal terčom útokov od kadekoho a v istom momente sa stalo národným športom kopnúť si do Taliana, nikdy sa k tomu príliš nevyjadroval. Mohlo by sa zdať, že pre jazykovú bariéru. Ako však prezradil, všetko si nechával preložiť. Napriek tomu pokračoval v práci a odpoveď kritikom si ušetril až na návrat z Eura, keď mal v rukách dôkaz, že to robí dobre.

Vyjadril sa k nim pritom až v závere tlačovky a po priamej otázke jedného z novinárov.

Priznal, že ataky na jeho osobu od prvého dňa na Slovensku sa ho dotkli. Mohol sa cez to všetko preniesť, ale robiť z jeho vyjadrení tragédiu, je smiešne. Hnev 55-ročného Kalábrijčana je pochopiteľný a oprávnený.

Kritizovať niekoho ešte skôr, ako si stihne začať robiť svoju prácu, prípadne po pár reprezentačných zrazoch, kde iba sotva stihne hráčom vysvetliť svoju filozofiu, nie je na mieste. Napriek tomu si to bývalí vynikajúci reprezentanti Vittek či Mucha neodpustili.

Pokračovať v paľbe po rapídnom zlepšení výkonov národného tímu a postupe na Euro, ako to robili viacerí experti, už naozaj hraničí s neodbornosťou.

Kritika do spoločnosti, pochopiteľne, patrí, ale vždy musí byť konštruktívna, vecná a opodstatnená. Tá na adresu Taliana mnohokrát nespĺňala ani jeden z týchto atribútov.

Nahnevaný Calzona si mohol odpustiť nepodložené tvrdenie, že Ladislav Borbély sa usiluje o prácu na Slovenskom futbalovom zväze, ktoré je málo pravdepodobné.

Pre férovosť treba dodať aj to, že autor textu si nepamätá a ani nedohľadal kritické slová od trénera Kozáka smerom k Talianovi.

Polemizovať sa dá aj o jeho hodnotení „najznámejšej futbalovej rodiny na Slovensku“. Vladimír Weiss starší ho síce podrobil kritike za nenomináciu vlastného syna, ale vedel ho aj pochváliť.

Tréner Calzona sa vyjadril tiež k médiám, keď uviedol, že veľmi malé percento z nich má mizivú úroveň. Nie je prekvapením, že jednému z tých, ktorému robí hlavného experta spomenutý Borbély, sa vystúpenie Calzonu nepozdávalo.

Nech je to ako chce, za Calzonu najlepšie hovorí jeho práca.

S reprezentáciou za pomerne krátky čas dokázal divy.

Taký atraktívny futbal ako teraz národný tím už dlho nehral, ak vôbec niekedy. Z hráčov vyžmýkal maximum, na Eure hrali na hranici svojich možností a možno aj za ňou.

Jedným z kľúčov na ceste k úspechu bol v Nemecku extrémne silný kolektív. Bez Maka, Čavriča alebo Weissa mladšieho.

Na šampionáte tiež z nášho tábora nešli žiadne porazenecké nálady. Slováci chceli vyhrať každý zápas. Verili si na Belgičanov, aj na Angličanov. Pred pár rokmi nepredstaviteľné, dnes realita. Výsledok Calzonovej práce.

Našich futbalistov tiež naučil, aby boli hrdí na vlasť a na reprezentáciu. Rovnako aj tešiť sa do národného tímu. Mlčiaci futbalisti pri slovenskej hymne sú minulosťou. Sám Calzona sa jej text naučil.

Dôležité je, že Calzona si získal zverencov na svoju stranu. Tí jeho práci a filozofii veria. Dokumentuje to vyjadrenie Petra Pekaríka. Podobne sa však vyslovili aj ostatní členovia kádra. Za všetkých to po záverečnom zápase na Eure povedal útočník Róbert Boženík.

„Myslím si, že ľudia na Slovensku môžu byť na nás hrdí. Na začiatku sa správali hnusne nielen k nám, ale hlavne k trénerovi a celému realizačnému tímu. Robili si z neho srandu, ponižovali ho a osočovali. My sme od prvého dňa trénerovi verili, my sme verili tejto ceste a pozrite sa teraz. Hráčov, ktorí majú hodnotu pomaly 100 miliónov (eur) na každom poste, sme držali na uzde. Kolíska futbalu sa strachovala o výsledok proti malému Slovensku. Takže tréner zmenil myslenie nielen nás hráčov, ale dá sa povedať, že polovici národa, ktorá verí tomuto mužstvu,“ vyjadril sa Boženík bezprostredne po prehre s Anglickom.

Výkony na Eure ukázali, že nastolená cesta je správna a ak z nej nevybočíme, fanúšikovia sa môžu tešiť na ďalšie pekné chvíle strávené pri sledovaní zápasov slovenskej reprezentácie.

Ak sa tak nestane, môžeme začať kritizovať, ale s rozumom.