Čo by spôsobilo skrátenie rodičovskej dovolenky zo súčasných troch rokov na dva roky alebo prečo nerobiť niektoré rozhodnutia v čase demografickej krízy? Píše Vladimír Palko.
Je to taký rituál. Raz za čas, povedal by som raz za štvrť roka, prebehne médiami správa o tom, že ženy zarábajú v priemere menej ako muži. Buď nejaký inštitút zverejní správu so štatistikou, alebo sa koná o tom konferencia, alebo Európska únia zverejní dokument s opatreniami, ako tento rozdiel znížiť, prípadne ho úplne zlikvidovať. Potom správa o nižších platoch žien urobí okružnú jazdu médiami.
Vnímam to už vyše dvadsať rokov.
Najnovšie sme to zažili cez víkend. V ktoromsi rádiu som započul, že ženy majú na Slovensku o 16,6 percenta nižšie platy ako muži. Citovaná bola čerstvá tlačová správa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a zazneli názory pracovníka INESS-u Róberta Chovanculiaka.
Ale nehádzal by som všetky tie správy do jedného vreca.
Najprv spomeňme tie, ktoré ma, mierne povedané, hnevajú.
Za tie roky som si všimol, že väčšina správ, dokumentov a komentárov o téme bola politicky zavádzajúca. Forma zavádzania bola v podstate dvojaká.
Po prvé, za stav vecí sú obviňovaní muži, prinajmenšom v narážkach. Teda nižšie platy žien spôsobujú muži zamestnávatelia, ktorí podceňujú ženy, prípadne muži kolegovia, ktorí idú tvrdšie za svojím ako ich nešťastné kolegyne.
Po druhé, kamufluje sa a zamlčiava skutočná hlavná príčina platového rozdielu. Tou je predsa slobodné rozhodnutie žien a mužov splodiť a vychovávať deti, ktoré ženy na istý čas zabrzdí v ich pracovnej kariére.
A dôsledkom je potom podsúvanie verejnosti, že tu dochádza k akejsi diskriminácii žien, teda k nespravodlivosti.
Toto je súčasť genderovej ideológie. V krajnom prípade sa priemerné nižšie platy žien nazvú až násilím na ženách, ako je to napríklad v Istanbulskom dohovore. To je už boj pohlaví ako náhrada za triedny boj.
Keď sa bavíme o ženách všeobecne, tak tá informácia o ich priemernom nižšom plate v porovnaní s priemerným platom mužov môže v nás mužoch vzbudzovať pocit viny.
Tak neporovnávajme mužov a ženy, ale porovnávajme vzájomne priemerné platy v rôznych kategóriách žien medzi sebou. Napríklad platy bezdetných žien s platmi žien jednodetných, dvojdetných, trojdetných, štvordetných a tak ďalej. Čo uvidíme? No to, čo každý s trochou životnej skúsenosti musí očakávať. Najviac zarábajú bezdetné, menej jednodetné, ešte menej dvojdetné a podobne.
Veď to je tak samozrejmé. Čím má žena menej detí, tým má menšie výpadky v pracovnej kariére. A tým má v kariére väčší náskok pred tými viacdetnými.
A nie je to len rodičovská dovolenka (v praxi materská dovolenka), ktorá ženy brzdí. I po nástupe do práce sú matky brzdené, napríklad keď ostávajú doma s chorými malými deťmi. A tak ďalej.
A toto všetko znamená pomalší kariérny rast, a teda pomalší rast platu.
Ale nazývať tento prirodzený jav nespravodlivosťou?
A dúfam, že nám vari nenapadne tvrdiť, že tie bezdetné majú vyššie platy na úkor tých žien s deťmi.
Poviem vám, čo je nespravodlivé. Nespravodlivé je to, keď sa matkám (a aj otcom) pri vymeraní ich dôchodku neprizná ich zásluha na tom, že sa výchovou detí postarali o to, že je vôbec z čoho vyplácať dôchodky všetkým, i tým, čo deti nemajú alebo ich majú málo.