Chceme deti alebo vyššie platy žien?

Čo by spôsobilo skrátenie rodičovskej dovolenky zo súčasných troch rokov na dva roky alebo prečo nerobiť niektoré rozhodnutia v čase demografickej krízy? Píše Vladimír Palko.

Je to taký rituál. Raz za čas, povedal by som raz za štvrť roka, prebehne médiami správa o tom, že ženy zarábajú v priemere menej ako muži. Buď nejaký inštitút zverejní správu so štatistikou, alebo sa koná o tom konferencia, alebo Európska únia zverejní dokument s opatreniami, ako tento rozdiel znížiť, prípadne ho úplne zlikvidovať. Potom správa o nižších platoch žien urobí okružnú jazdu médiami.

Vnímam to už vyše dvadsať rokov.

Najnovšie sme to zažili cez víkend. V ktoromsi rádiu som započul, že ženy majú na Slovensku o 16,6 percenta nižšie platy ako muži. Citovaná bola čerstvá tlačová správa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a zazneli názory pracovníka INESS-u Róberta Chovanculiaka.

Ale nehádzal by som všetky tie správy do jedného vreca.

Najprv spomeňme tie, ktoré ma, mierne povedané, hnevajú.

Keď je to vraj diskriminácia a môžu za to muži

Za tie roky som si všimol, že väčšina správ, dokumentov a komentárov o téme bola politicky zavádzajúca. Forma zavádzania bola v podstate dvojaká.  

Po prvé, za stav vecí sú obviňovaní muži, prinajmenšom v narážkach. Teda nižšie platy žien spôsobujú muži zamestnávatelia, ktorí podceňujú ženy, prípadne muži kolegovia, ktorí idú tvrdšie za svojím ako ich nešťastné kolegyne.

Po druhé, kamufluje sa a zamlčiava skutočná hlavná príčina platového rozdielu. Tou je predsa slobodné rozhodnutie žien a mužov splodiť a vychovávať deti, ktoré ženy na istý čas zabrzdí v ich pracovnej kariére.

A dôsledkom je potom podsúvanie verejnosti, že tu dochádza k akejsi diskriminácii žien, teda k nespravodlivosti.  

Toto je súčasť genderovej ideológie. V krajnom prípade sa priemerné nižšie platy žien nazvú až násilím na ženách, ako je to napríklad v Istanbulskom dohovore. To je už boj pohlaví ako náhrada za triedny boj.

Poväčšine to diskriminácia naozaj nie je

Keď sa bavíme o ženách všeobecne, tak tá informácia o ich priemernom nižšom plate v porovnaní s priemerným platom mužov môže v nás mužoch vzbudzovať pocit viny.

Tak neporovnávajme mužov a ženy, ale porovnávajme vzájomne priemerné platy v rôznych kategóriách žien medzi sebou. Napríklad platy bezdetných žien s platmi žien jednodetných, dvojdetných, trojdetných, štvordetných a tak ďalej. Čo uvidíme? No to, čo každý s trochou životnej skúsenosti musí očakávať. Najviac zarábajú bezdetné, menej jednodetné, ešte menej dvojdetné a podobne.

Veď to je tak samozrejmé. Čím má žena menej detí, tým má menšie výpadky v pracovnej kariére. A tým má v kariére väčší náskok pred tými viacdetnými.

A nie je to len rodičovská dovolenka (v praxi materská dovolenka), ktorá ženy brzdí. I po nástupe do práce sú matky brzdené, napríklad keď ostávajú doma s chorými malými deťmi. A tak ďalej.

A toto všetko znamená pomalší kariérny rast, a teda pomalší rast platu.

Ale nazývať tento prirodzený jav nespravodlivosťou?

A dúfam, že nám vari nenapadne tvrdiť, že tie bezdetné majú vyššie platy na úkor tých žien s deťmi.

Poviem vám, čo je nespravodlivé

Poviem vám, čo je nespravodlivé. Nespravodlivé je to, keď sa matkám (a aj otcom) pri vymeraní ich dôchodku neprizná ich zásluha na tom, že sa výchovou detí postarali o to, že je vôbec z čoho vyplácať dôchodky všetkým, i tým, čo deti nemajú alebo ich majú málo.