Oranžový valec a rakúske sklamanie

Holandsko našlo správny odtieň svojej hry, Rumunsku nedovolilo ani len pomyslieť na postup a môže sa dostať ďaleko. Turecko strelilo dva góly po rohových kopoch a vyradilo Rakúšanov. Nezaslúžene, pretože víťaz dal síce o gól viac, ale zápasu dal oveľa menej. 

Holandsko prehralo pred týždňom s Rakúskom 2:3 a skončilo v skupine C na druhom mieste. Médiá i fanúšikovia spustili oprávnenú kritiku oranžových. Nešlo o výsledok, veď na ME je konkurencia vyrovnaná. Išlo o spôsob hry. Chýbala tradičná ofenzívna identita, prehrávali osobné súboje, v ktorých nevedeli na súperovej polovici získavať lopty, neexistovali náznaky účinnejšieho napádania, akokeby Holanďania prichádzali všade neskoro. Dáta ukázali, že v troch zápasoch získali Holanďania len 3,3 lopty na zápas na finálnej tretine ihriska, čo bol druhý najhorší počet spomedzi všetkých 24 tímov! 

Kritizovaní boli jednotlivci na čele s kapitánom van Dijkom, vraj väčšina z nich je stratená a mimo formy, svoje schytal tréner Koeman, ktorého taktika bola označená za „nedefinovateľnú“.

Samotný tréner nič nezapieral, po prehre priznal „že defenzívna krehkosť je netolerovateľná“ a „dezorganizácia v strede poľa sa nesmie opakovať“. Sedem dní na nápravu pomohlo. Holandsko sa dalo dokopy a v Mníchove predviedlo proti Rumunsku suverénny výkon. 

Štvrtýkrát zmenil Koeman zloženie stredu poľa. Pred Eurom sa mu rozpadol po dlhodobom výpadku  Frenkieho de Jonga, ktorý sa nestihol dať v Barcelone do poriadku, a po májových zraneniach záložníkov Atalanty Bergamo Martena de Roona s „Robocopom“ Teunom Koopmeinersom. Euro prinieslo v tejto formácii starosti, vrcholiace v zápase s Rakúskom striedaním Joeyho Veermana už po polhodine hry. Proti Rumunom vybehli Tijani Reijnders, Xavi Simons a Jerdy Schouten, ale prvýkrát hral pred nimi z pravého krídla Steven Bergwijn. Výborne si menil pozíciu najmä so Simonsom a variabilita v strede priniesla Rumunom neriešiteľné problémy, čo pokračovalo aj po Bergwijnom odstúpení v polčasovej prestávke po ľahkom zranení a po nasadení Malena. 

Žiaril Denzel Dumfries, ktorého Koeman proti Rakúsku nečakane vynechal. Nábehmi z pravej strany trhal rumunskú obranu. Holanďania perfektne rotovali postavenie s tromi stopérmi de Vrijom, van Dijkom a Akem, Dumfries mal zprava voľnosť a dostával najmä od Simonsa s Reijndersom potrebné rýchle prihrávky za obranu, kde si Holanďania otvárali priestory veľké ako bulváre v Bukurešti. Opäť sa darilo Codymu Gakpovi, ktorý potvrdil postavenie zatiaľ najpriaznivejšie hodnoteného hráča Holandska. 

Práve jeho gól pomohol uvoľniť oranžové napätie: v 20. minúte vletel z ľavého krídla do šestnástky, po krátkej kľučke do vnútornej strany vypálil k bližšej žrdi a prekvapil inak spoľahlivého brankára Florina Nitu. Po Dennisovi Bergkampovi je prvým holandským hráčom, ktorý dal minimálne tri góly na dvoch za sebou idúcich veľkých šampioátoch (Bergkamp na ME 1992 a MS 1994).

Gól spustil príval akcií a veľkých gólových príležitostí. Holanďania ich spálili jedenásť (!) a ak chcú pomýšľať na cestu do berlínskeho finále, musia zlepšiť efektivitu. Za štyri zápasy vyslali 64 striel, ale len 14 z nich na bránu.