Zákon o STVR môže mať nedostatky, no na porušenie ústavnosti to nebude stačiť

Skupina 46 poslancov Národnej rady napadla na Ústavnom súde zákon o Slovenskej televízii a rozhlase. Predstavitelia opozičných strán PS, KDH a SaS vidia v prijatom zákone porušenie ústavných princípov, ako aj rozpor s európskou legislatívou.

Navrhli preto Ústavnému súdu, aby preskúmal súlad niektorých ustanovení napadnutého zákona s Ústavou SR, ako aj pozastavenie ich účinnosti. Okrem toho navrhujú súdu obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s predbežnými otázkami, ktoré sformulovali. Z obsahu podania ale skôr cítiť potrebu politických odkazov ako precízne spracované argumenty na podporu ochrany ústavnosti.

Poslanci na tlačovej konferencii kritizovali prijatý zákon, podľa ktorého končí značka RTVS a verejnoprávna televízia bude mať novú skratku STVR, teda Slovenská televízia a rozhlas. Za tento zákon hlasovalo 78 poslancov koalície a následne ho podpísal nový prezident Peter Pellegrini.

Opoziční predstavitelia hovoria o účelovom prebratí verejnoprávnej televízie politickou mocou a snahe urobiť z nej poplatné médium bez kritických otázok voči vláde. Namietajú aj proces prijatia samotného zákona, kde mala byť opozícia umlčiavaná, vylúčenie verejnosti z legislatívneho procesu, ako aj ohrozenie slobody prejavu či rozpor s Európskym aktom o slobode médií.

Poslanci vidia mnohé porušenia Ústavy SR

Navrhovatelia podania pod číslom spisu 1741/2024 zastúpení známym advokátom Petrom Kubinom vnímajú v napadnutom zákone o verejnoprávnej televízii okrem nesúladu s Ústavou SR aj nezlučiteľnosť so Zmluvou o Európskej únii či Chartou základných práv EÚ.

Pomerne prekvapivo vidia v prijatom zákone porušenie hneď prvého článku ústavy, a teda, že spôsobom prijatia tohto zákona došlo k narušeniu Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu. Podľa poslancov je to výsledkom svojvoľného postupu, ktorý hrubým ignorovaním pravidiel legislatívneho procesu dosiahol takto závažné narušenie štátu.

V podaní ďalej tvrdia, že tento zákon porušuje medzinárodné zmluvy, slobodu prejavu a právo na informácie, zavádza cenzúru a bráni občanom zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Zmena verejnoprávnej televízie má podľa podania priniesť narušenie slobody politickej súťaže a prijatím tohto zákona poslanci nevykonávali svoj mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia.

Poslanci navrhujú Ústavnému súdu, aby preskúmal ustanovenia zákona týkajúce sa pôsobnosti rady, voľby generálneho riaditeľa, pôsobnosť etickej komisie, ako aj jej zloženie, ale aj prechodné ustanovenia zákona. Z dôvodu ohrozenia základných práv a slobôd žiadajú pozastavenie účinnosti týchto ustanovení, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci.

V prípade procesu prijímania zákona poslanci hovoria o neinformovaní verejnosti tým, že sa neuskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie a nebola zverejnená predbežná informácia o príprave návrhu napadnutého zákona. Tým mala byť podľa navrhovateľov absolútne vynechaná verejnosť z procesu prijímania zákona.

Hlavný problém je vedenie televízie

Výhrady sa týkajú aj pomerne totožnej novoprijatej právnej úpravy, ktorá zrušila pôvodný subjekt RTVS a vytvorila nový, iba s rozšírenými možnosťami dosadenia nominantov vládnej koalície do riadenia verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Týmito zmenami mala vláda zrušiť riadiace funkcie bývalým funkcionárom RTVS, čím došlo k porušeniu práva na prístup k verejným funkciám. Tieto neboli riadne nahradené, ale došlo iba k menovaniu zástupcu štatutárneho orgánu, ktorý je poverený riadením.

Práve výmena vedenia a spôsob kreácie nových orgánov prekáža opozičným poslancom do takej miery, že hovoria o masívnom porušovaní Ústavy SR. Podľa ich vyjadrenia dochádza napadnutým zákonom k zásadnej politizácii procesu voľby a menovania členov orgánov STVR, ktorá je nevyhnutne spojená s vysokým rizikom kontroly a ovplyvňovania obsahu vysielania verejnoprávnej televízie a rozhlasu zo strany vládnucej koalície.

Napadnutý zákon tak podľa ich názoru nespĺňa požiadavky na nezávislosť verejnoprávneho média pred politickými vplyvmi, čo má závažný negatívny vplyv na slobodu prejavu, zákaz cenzúry a prístup k vyváženým pluralitným a objektívnym informáciám podporujúcim kritické myslenie a vytváranie vlastného názoru, čo v konečnom dôsledku vplýva aj presadzovanie princípov demokracie a právneho štátu vrátane slobodnej súťaže politických síl.

Nedostatky musia mať ústavný charakter

Obsiahlo opísané a do razantných výšok vynesené porušenia Ústavy SR ale v praxi nemusia byť také vážne. Rozhodovacia prax Ústavného súdu v prípade pozastavenia účinnosti zákona, ako aj vyhlásenia nesúladu zákona s Ústavou SR je skôr zdržanlivejšia. Súd takýto prístup vo viacerých judikátoch odôvodňuje tým, aby súdna moc svojím rozhodovaním nezasahovala prílišným spôsobom do výkonnej moci.

Ak Ústavný súd zasiahne a pozastaví účinnosť zákona či vysloví jeho nesúlad s Ústavou SR, musí ísť o veľmi závažné pochybenia na strane zákonodarcu, ako aj rozsiahle ohrozenia práv a slobôd dotýkajúce sa veľkej časti spoločnosti.