WHO pri prijatí dohody vyzdvihuje hlavne lepší dohľad nad rizikami pandémie posilnenou spoluprácou medzi výskumnými centrami na celom svete a lepšou koordináciou medzinárodného financovania. Zaviedli by sa viacúrovňové varovania zodpovedajúce stupňu ohrozenia zdravia, a tým by sa zlepšila presnosť komunikácie o ohrození verejného zdravia. Zvýšila by sa tým transparentnosť a legitimita obmedzujúcich opatrení či opatrení súvisiacich so zdravím.

Všetky krajiny by mali mať nepretržitý prístup k základným dodávkam liekov a vybaveniu z ktoréhokoľvek miesta na svete a zároveň by sa vytvoril globálne koordinovaný prístup k výskumu, vývoju a poskytovaniu účinných a bezpečných medicínskych riešení, ako sú vakcíny, lieky, diagnostika a ochranné prostriedky.

Dohoda zavádza mechanizmus podávania správ o jednotlivých krajinách ako aj rozsiahlejšie využívanie spoločných externých hodnotení a lepších následných opatrení, čo zabezpečí väčšiu transparentnosť, posilnenie vyvodzovania zodpovednosti, ako aj spoločnej zodpovednosti v medzinárodnom systéme. Tým chce dohoda bojovať aj proti vytváraniu dezinformácií, ktoré ohrozujú verejné zdravie a oslabujú opatrenia v oblasti verejného zdravia. Problém však spočíva práve v nejasných a všeobecných definíciách zmluvy.

Slovenská republika návrh dohody odmietla

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár vyhlásil, že Slovenská republika nepodporí aktuálnu verziu pandemickej zmluvy. Odôvodnil to najmä neurčitosťou dohody a nedovolených zásahov do zvrchovanosti suverénnych členských štátov a rovnako aj neprimeranými zásahmi do ľudských práv a základných slobôd a ich nedostatočnou ochranou.

Širšia časť verejnosti bola pobúrená medializovaným vyjadrením Kotlára, že pandémia na Slovensku nebola. Média však nepristúpili k tejto téme korektne, pretože zabudli dodať aj druhú časť daného vyjadrenia. Kotlár sa vyjadril o absencii pandémie z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov, ktoré by spresnili pojem „pandémia“. Kotlár kritizoval neurčitý spôsob definovania pandémie, pričom opatrenia vyplývajúce z jej vyhlásenia výrazne zasahujú do ľudských práv.

Odborníci vidia mnohé nedostatky

Práve v otázke ochrany ľudských práv sa kriticky k navrhovanej dohode vyjadrila aj Marica Pirošíková. Advokátka dlhodobo pôsobila v oblasti právneho zastupovania Slovenskej republiky pred ESĽP, a to od roku 2002 až do roku 2020.

Pri možných zásahoch do ľudských práv advokátka poukázala na skutočnosť, že dohodu kritizovala aj organizácia Lekári bez hraníc. Tí poukazovali na formuláciu dohody, ktorá je napísaná výrazne v prospech farmaceutických firiem. Lekári kritizovali aj nedosiahnutie cieľa WHO, ktorý spočíval v dodávkach vakcín menej rozvinutým krajinám počas pandémie.

Advokátka Pirošíková za neprijateľné považuje navrhované ustanovenie, ktoré bolo predmetom dohody, že sa štáty zaväzujú odškodňovať škody na zdraví spôsobené vakcínami iba výnimočne a iba v obmedzenom časovom rozsahu. Takéto ustanovenie skutočne nemožno zo žiadneho racionálneho hľadiska považovať za prospešné pre ochranu ľudského zdravia, nakoľko už dnes je známe, že vakcíny spôsobujú aj závažné vedľajšie účinky ako väčšina iných liekov.

Zakotvenie nemožnosti domáhať sa náhrady škody na zdraví zo strany občanov teda pôsobí minimálne podozrivo. Podozrivo pôsobí aj časové obmedzenie domáhania sa ochrany na súde, pri ktorom sa podľa Pirošíkovej z hľadiska dĺžky a prieťahov súdnych konaní v Slovenskej republike nemusí občan s poškodeným zdravím dožiť ani rozhodnutia súdu na prvom stupni.

Okrem toho advokátka poukázala na dlhodobý problém v slovenskej legislatíve v súvislosti s náhradou škody na zdraví. Pozostalá osoba totiž nemá prístup k pitevnému protokolu, pretože sa nepovažuje za súčasť zdravotnej dokumentácie, a teda ani nevie pred súdom určiť príčinnú súvislosť medzi smrťou a vakcínou. Pozostalá osoba teda reálne nemôže preukázať opodstatnenie svojho nároku. Daný nedostatok považuje Pirošíková za neprípustný zásah do ľudských práv a rozpor s článkami dohovoru.

Obrovské právomoci riaditeľa WHO

Výrazná kritika zo strany senátorov v USA či Austrálii sa podľa Pirošíkovej prejavila k ustanoveniu, podľa ktorého by o vyhlásení pandemického stavu rozhodoval generálny riaditeľ WHO. Kritici poukazujú na zlyhania WHO počas pandémie, keď organizácia trvala na mnohých opatreniach, ktoré sa ukázali ako nesprávne.

Za pozornosť stojí svedectvo Dr. Fauciho, bývalého riaditeľa Národného inštitútu pre alergie a nákazlivé choroby v USA, keď pred členmi amerického kongresu priznal, že za pandemickými opatreniami ako dvojmetrový odstup medzi osobami, izolácie osôb v domácnosti alebo nosenie rúšok neboli žiadne vedecké poznatky, ale išlo iba o náhodné opatrenia, aby sa niečo prijalo pre verejnosť. Dr. Fauci priznal, že preventívne opatrenia zašli priďaleko a že spôsobili utrpenie mnohým ľuďom.

Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorý by podľa dohody mal najväčšie kompetencie pri rozhodovaní o opatreniach, pritom nie je lekár, ale vedecký výskumník v oblasti malárie. Môže si zriadiť poradný výbor, no rozhodovať o vyhlásení pandémie by mohol sám bez ohľadu na názory iných. Pri prijatí dohody by aj štáty, ktoré by s vyhlásením pandémie nesúhlasili napríklad pre nízke či žiadne počty nakazených, museli strpieť opatrenia obmedzujúce ľudské práva, ako to bolo počas pandémie.

Okrem vyhlasovania pandémie by generálny riaditeľ rozhodoval aj o tom, aké opatrenia musí daný štát prijať. Pirošíková dáva do pozornosti, že určité súčasné ustanovenia s odporúčacím charakterom by sa pretransformovali do povinnosti. Ako príklad uvádza povinné očkovania pre osoby ako podmienku pre vstup do niektorých oblastí, pričom nie je definované čím a ako by mali byť tieto osoby očkované. Teda či by išlo o vakcíny v testovacej fáze, ich počet dávok a podobne.

Vláda štátu, ktorá by sa k tejto dohode zaviazala, by nemala žiadne právo určovať svoje vlastné postupy a metódy boja s pandémiou a musela by sa držať pravidiel, ktoré určí generálny riaditeľ WHO. Okrem takýchto priamych zásahov do práv občanov advokátka poukazuje aj na nejasnosti ustanovení týkajúcich sa boja so zdravotníckymi dezinformáciami. Netreba pripomínať, že dezinformácie počas pandémie sú dnes už označované za fakty, ako práve neefektivita určitých opatrení či ich vedecký základ.

Proces prijímania dohody bol porušený

Marica Pirošíkova pri návrhu pandemickej zmluvy hovorí aj o porušovaní procesu prijímania daného dohovoru. Podľa pravidiel sa musí návrh predložiť na preskúmaniu každému štátu štyri mesiace pred začatím zhromaždenia, aby sa štáty mohli dostatočne oboznámiť s jeho obsahom a sformulovať prípadné výhrady.

V prípade pandemickej dohody bol tento proces vynechaný a návrh dokumentu bol predložený až na samotnom zhromaždení. Zmluva teda bola podľa Pirošíkovej prijímaná veľmi rýchlo a za obídenia vlastných pravidiel WHO, keď bola bez diskusie predložená až na Svetovom zdravotníckom zhromaždení.

Ustanovenia pandemickej dohody okrem svojej spornej podstaty majú byť navyše v rozpore s inými medzinárodnými záväzkami štátov. Advokátka Pirošíkova hovorí o záveroch Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zakazuje členským štátom pristúpením k medzinárodnej dohode porušiť ustanovenia inej medzinárodnej dohody, ktorou už sú viazané.

Neprípustné zásahy do ľudských práv

Naráža tým na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý chráni práva občanov členských štátov, no tie by podľa pandemickej dohody mali byť potlačené neprípustným a dohovoru odporujúcim spôsobom.

Ako príklad advokátka uviedla rozhodovanie Úradu verejného zdravotníctva počas pandémie, ktorý obmedzoval ľudské práva vydávaním vyhlášok bez odôvodnenia, ktoré navyše nepodliehali súdnemu prieskumu. Spolu so sudkyňou Jelínkovou Dudzíkovou už vtedy upozorňovali na nezákonný stav, keď aj podľa záverov Benátskej komisie výkonná moc môže zaviesť vyššie zásahy pri mimoriadnej situácii do práv občanov, no zároveň sa musí rovnako zvýšiť možnosť jej kontroly.

To v Slovenskej republike úplne absentovalo, hoci v iných krajinách pristúpili k promptnému zriadeniu súdnej kontroly. V súčasnosti ESĽP eviduje vyše 50 podaní zo strany slovenských občanov v súvislosti s nezákonnosťou pandemických opatrení, ktoré boli navyše prijímané na základe zákona, ktorý upravuje bezpečnosť štátu a nie verejné zdravie.

Advokátka poukazuje aj na sporný nákup vakcín zo strany Európskej únie, pri ktorom je Európskou prokuratúrou vyšetrovaná predsedníčka Ursula von der Leyenová. Podozrenie sa týka nadhodnotenej kúpy vakcín od výrobcu, ktorému šéfuje jej osobný priateľ. Von der Leyenová odmietla zverejniť správy, ktoré si s riaditeľom farmafirmy vymieňala ohľadom nákupu vakcín a odmietla zverejniť zmluvy o ich nákupe, a to aj na žiadosť kompetentných orgánov.

Návrh dohody nakoniec nebol schválený a rokovanie sa preložilo z mája 2024 na posúdenie obsahu dohody na 77. zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Konečné rozhodnutie o prijatí dohody prijmú členské krajiny WHO. Po odsúhlasení bude pandemická dohoda právne záväzný dokument a zakotví sa v Ústave WHO.

Dohodu neodmietla iba Slovenská republika

Nie je pritom pravda to, čo je široko mediáne prezentované, že iba Slovenská republika má s textom dohody problém. Výhrad je veľa a prichádzajú z mnohých štátov, ako napríklad Veľká Británia. Dosiahnuť dohodu na precíznom vymedzení pojmov a právomocí pri tak globálnom probléme, akým pandémia je, musí byť predmetom transparentnej diskusie odborníkov a nie slepého podpisovania všetkého, čo sa položí na stôl.

Obavy zo zneužitia sú opodstatnené a poukázala na ne aj expertka na oblasť ľudských práv, ktorej odbornosť či argumenty len ťažko možno spochybniť na základe pocitov niektorých občanov, že Slovensko si robí medzinárodnú hanbu. Práve takíto odborníci by mali dostávať vo verejnosti priestor na odbornú diskusiu o problémoch, ktoré môžu pri podobných dohodách nastať.

Je žiadúce poznať riziká zmluvy, ktorá nás zaväzuje pri nastavení zdravotníckych procesov a vyvarovať sa ich. Pandémia nás naučila, čo všetko môže spôsobiť a ako ďaleko môže zájsť neohraničená moc tváriaca sa, že koná v mene vyššieho dobra. A neskôr sa ukázalo, že do nebies vychvaľovaní experti nemali ani potuchy, čo a prečo vlastne robili, ale len slepo nasledovali opatrenia, ktoré stáli na vode.