Sídlia na luxusnej adrese. Mestské spoločnosti platia za nájom desiatky tisíc eur mesačne

Aj na poslednom mestskom zastupiteľstve pri prerokovaní záverečného účtu za rok 2023 uviedol petržalský starosta Ján Hrčka, že hlavné mesto hospodárilo minulý rok s 33 miliónovou stratou a nie s prebytkom, ako deklaruje mesto. „To, že si vezmete úver a z toho úveru nevyčerpáte všetko a nejaké prostriedky vám ostanú, neznamená, že máte prebytok,“ vysvetľoval Hrčka vedeniu hlavného mesta.

Hrčka sa vo svojom príspevku snažil apelovať na zodpovednosť poslancov. „Ak od vás čítam o zodpovednosti, o tom, ako sa to má správne robiť, ako sa zodpovedne správať k verejným financiám, a rovnako vidím, ako kritizujete vlaky zadarmo či rôzne populistické opatrenia tejto vlády a zadlžovanie krajiny, potom ak za takýto záverečný účet bez debaty zahlasujete, si budete musieť v budúcnosti dať veľký pozor, čo budete kritizovať, lebo tá vláda to robí veľmi podobne ako my tu,“ skonštatoval Hrčka. 

Magistrát sa však už v minulosti viackrát bránil, že k verejným financiám pristupuje zodpovedne a šetrí, kde sa len dá. Okrem znižovania spotreby energií vo svojich budovách, zastavenia obnovy vozového parku či zníženia výdavkov na rekonštrukciu mestských budov, pristúpili podľa predstaviteľov magistrátu aj k zrušeniu desiatok pracovných pozícií. „Ani tieto úspory však nepokryli celý výpadok príjmov,“ uviedol ešte minulý rok Peter Bubla, hovorca magistrátu hlavného mesta. 

S týmto však nekorešpondujú najnovšie zistenia Štandardu. Mesto, ale aj mestské spoločnosti si totiž dlhodobo prenajímajú komerčné kancelárske priestory a platia za ne desiatky tisíc eur mesačne.

Sekcia sociálnych vecí v budove, kde sídli redakcia SME

Sekcia sociálnych vecí, ktorú ešte donedávna viedol jeden z najbližších primátorových spolupracovníkov Sergej Kára, sídli od roku 2022 na Lazaretskej ulici 12. Tu si na 5. nadzemnom podlaží prenajíma hlavné mesto nebytové priestory vedené ako kancelárie. 

Ako vyplýva z katastra, budovu na Lazaretskej vlastní akciová spoločnosť Bratislavské tlačiarne a podľa informácií Štandardu patrí do skupiny spoločností blízkych podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi. Tá ďalej priestory prenajíma spoločnostiam Bianco Negro Holding a Nákupné centrum, s. r. o.

Práve so spoločnosťou Nákupné centrum, s. r. o., podpísala ešte v januári 2022 prvá námestníčka primátora Tatiana Kratochvílová nájomnú zmluvu na využívanie plochy vo výmere viac ako 1 008,84 m². Zmluva sa zároveň týkala aj dvoch parkovacích miest, ktoré sa nachádzajú vo veľkokapacitnej garáži v budove na prvom podzemnom podlaží. 

Hlavné mesto za nájom priestorov a služby spojené s nájmom mesačne hradí tejto spoločnosti faktúru vo výške viac ako 11-tisíc eur. Ročne táto suma predstavuje náklady vo výške rovných 134-tisíc eur.

Bratislavské centrum služieb a Technické siete Bratislava na lukratívnej adrese

Ešte v marci minulého roka schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo založenie novej mestskej príspevkovej organizácie, ktorá mala nahradiť Útvar zdieľaných služieb. Účelom Bratislavského centra služieb má byť zabezpečenie podpornej a servisnej činnosti pre organizácie v pôsobnosti hlavného mesta.

Má ísť o centralizáciu odborníkov na jednom mieste, ktorí zabezpečia podporu pre ďalšie organizácie v ôsmich oblastiach. Zatiaľ sa však podľa webovej stránky organizácie podarilo naplniť len štyri, a to oblasť verejného obstarávania, marketingu a komunikácie, poradenských a konzultačných služieb a personalistiky a miezd. 

Na chod Bratislavského centra služieb v roku 2023 magistrát odklepol viac ako milión eur, z ktorých viac ako trištvrte milióna bolo použitých na mzdy a odvody zamestnancov. Časť však bola použitá aj na prenájom kancelárskych priestorov.

Poslanci mestského zastupiteľstva síce pri založení tejto organizácie pre ňu schválili aj prenájom priestorov v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH), no už na jeseň muselo Bratislavské centrum služieb svoje pôsobisko meniť. Dôvodom mala byť plánovaná rekonštrukcia DPOH, pri ktorej sa hlavné mesto chcelo uchádzať o financie z externých zdrojov Európskej únie. 

„Bolo nám odporúčané, že je lepšie ukončiť nájomné zmluvy, keďže jednou z podmienok financovania je, že na budove môže byť vykonávaná len limitovaná ekonomická činnosť. Z toho dôvodu sme navrhli Bratislavskému centru služieb ukončenie nájomnej zmluvy,“ uviedol ešte na jeseň minulého roka pre Bratislavskú televíziu hovorca hlavného mesta Peter Bubla. 

Podľa informácií Bratislavskej televízie by sa mala organizácia BCS presťahovať do budovy na Štetinovej ulici, ktorá je však v nevyhovujúcom stave. Magistrát už však stihol predstaviť architektonickú štúdiu a náklady na jej rekonštrukciu. Tie by podľa autorov architektonickej štúdie mali Bratislavčanov stáť odhadom necelých 2,8 milióna eur. Kedy sa však k oprave budovy na Štetinovej ulici pristúpi, zatiaľ nevedno. 

Bratislavské centrum služieb však priestory na svoje fungovanie potrebovalo okamžite. A tak sa jeho riaditeľka Tatiana Kyselová rozhodla po odchode z DPOH uzavrieť v polovici septembra nájomnú zmluvu so spoločnosťou Europeum Business Center, ktorá vlastní luxusnú kancelársku budovu na ulici Suché Mýto č. 1. 

Zároveň sa v podpísanej zmluve zaviazala zložiť kauciu vo výške takmer 75-tisíc eur, čo má predstavovať priemerné trojmesačné nájomné. Mesačné nájomné by tak malo byť necelých 25-tisíc eur. Potvrdzujú to aj ďalšie údaje zo zmluvy. 

Bratislavské centrum služieb si totiž v budove vedľa hotela Crowne Plaza, v ktorej rovnako sídli napríklad aj spoločnosť Slovakia Travel, prenajalo kancelárske priestory vo veľkosti podlahovej plochy viac ako 1 100 m². No a ako uvádza nájomná zmluva, cena za prenájom jedného metra štvorcového stojí príspevkovú organizáciu hlavného mesta mesačne 17,46 eura, samozrejme k tomu treba pripočítať aj DPH. BCS si podľa zmluvy rovnako prenajíma aj 10 parkovacích miest, pričom cena jedného je 140 eur mesačne bez DPH. Dohromady je to mesačne bezmála 25-tisíc eur, čo je takmer 300-tisíc eur ročne. 

V rovnakej budove, dokonca na rovnakom poschodí sídli aj ďalšia mestská akciová spoločnosť s názvom Technické siete Bratislava. Úlohou tejto spoločnosti je poskytovanie prevádzky verejného osvetlenia, ako aj komplexná modernizácia verejného osvetlenia. Na starosti má rovnako aj prevádzku a údržbu existujúcej metropolitnej optickej siete. Vzhľadom na svoje technické zameranie je zvolený prenájom priestorov na takejto adrese prekvapením.

Technické siete Bratislava si v budove Europeum Business Center prenajímajú priestory s rozlohou 203,30 m² za cenu 19 eur/m². Spolu s DPH a dvomi parkovacími miestami je suma za nájom vyššia ako 4 600 eur mesačne. K týmto sumám treba, samozrejme, ešte pripočítať aj spotrebované energie, čo sú ďalšie stovky eur mesačne.

Obe organizácie sme oslovili s otázkami vo veci nájmu. Daniela Gáborová, riaditeľka sekcie komunikácie a marketingu Bratislavského centra služieb, nám najprv odpovede prisľúbila, neskôr však uviedla, že sa nakoniec rozhodli neodpovedať. Technické siete Bratislava sa nevyjadrili vôbec.

Sekcia sociálnych vecí na Lazaretskej, ale aj Bratislavské centrum služieb a Technické siete Bratislava na Suchom mýte stoja Bratislavčanov na prenájmoch ročne takmer pol milióna eur. A to v čase, keď si magistrát musí na svoje investičné aktivity brať nové úvery a obyvateľov zaťažovať vyššími daňami z nehnuteľností, pretože podľa vedenia mesta nemá prostriedky na základné služby.

O sumách za nájom mestskí poslanci nevedia

Štandard sa obrátil aj na viacerých mestských poslancov, či vôbec vedia, že mestské spoločnosti a útvary mesta míňajú len na nájmoch priestorov státisíce eur ročne. 

Mestský poslanec z klubu SOM Bratislava Juraj Káčer na otázky Štandardu uviedol, že už pri zakladaní Bratislavského centra služieb dostali poslanci prísľub od riaditeľa magistrátu, že po roku spoločnosť odprezentuje svoj význam a výsledky. Termín ústneho prísľubu vypršal v apríli 2024 a táto prezentácia sa do dnešného dňa nekonala. 

„Informácia o takýchto vysokých nájmoch v komerčných priestoroch je preto pre mňa nová. Pri nájme, ktorý predstavuje sumu viac ako 350-tisíc eur ročne pre obe spoločnosti, má pre magistrát určite zmysel pozrieť si nájomné zmluvy vo vlastných priestoroch, prípadné komerčné nájomné vzťahy ukončiť a poskytnúť ich týmto dvom vlastným spoločnostiam. Pamätám si, že napríklad v sídle Bratislavskej spoločnosti pre správu majetku je niekoľko prenajatých kancelárskych priestorov za výrazne nižšie sumy, ktoré sú prenajaté súkromnému sektoru,“ uviedol Káčer. 

Aj nezaradený poslanec Martin Winkler vníma sumu nájmu ako príliš vysokú. „Mal som ponuku v Eurovea tower – čo je dnes asi najprestížnejšia lokalita v Bratislave – na 12 eur/m² pri výmere 115 m². Ak by som si chcel prenajať viac ako 1 100 m², tak sa určite dostanem na cenu 10 eur/m². Preto mi neostáva nič iné ako skonštatovať, že je to opäť raz nehospodárne nakladanie s mestskými financiami. Keby som bol primátorom, tak by som si okamžite za toto zobral riaditeľa na koberček a do troch mesiacov by sedeli na inej adrese. Na exkluzívnu lokalitu týchto spoločností nech si urobí každý čitateľ názor sám,“ vyjadril sa Winkler.

Elena Pätoprstá z poslaneckého klubu Team Bratislava, PS a SaS nám na otázky odpovedala, že v prípade Technických sietí Bratislava sa komerčný nájom vyberal štandardným prieskumom trhu. „Cena bola však porovnateľná s kancelárskymi priestormi aj na okraji Bratislavy, a tak rozhodla blízka poloha pri magistráte,“ uviedla Pätoprstá. Ako ďalej vysvetlila, Technické siete Bratislava majú odkúpenú vlastnú budovu na Kopčianskej ulici, kde momentálne prebieha rekonštrukcia a nadstavba. „Následne by sa sem mali presunúť aj s celou administratívou,“ uzavrela mestská poslankyňa.

Starostka Karlovej Vsi a mestská poslankyňa Dana Čahojová nám na otázky, v ktorých sme sa pýtali na adekvátnosť ceny prenájmu, odpovedala, že v momentálnej finančnej situácii, v akej sa Bratislava nachádza, je všetko veľa. Zároveň však vníma prínos spoločnosti Technické siete Bratislava, ktorá už prináša výsledky v podobe obnovy a modernizácie verejného osvetlenia. „Či prinesie mestu úspory aj Bratislavské centrum služieb, je otázkou budúcnosti, snáď neskončí ako drahý MIB [Metropolitný inštitút Bratislavy, pozn. aut.]. Čo sa týka kancelárií, je pravdepodobné, že už magistrát nemal vlastné priestory a bolo potrebné si ich teda prenajať,“ dodala Čahojová.

Vlastné priestory hlavné mesto určite má, svedčia o tom aj voľné administratívne priestory zverejnené na stránke Bratislavskej spoločnosti pre správu majetku, teda ďalšej mestskej organizácie, ktorá má v náplni práce práve správu nehnuteľností. Ale samozrejme, našli by sa aj ďalšie budovy či priestory, kde by kancelárske priestory nestáli Bratislavčanov približne pol milióna eur ročne.

V tomto kontexte môže prenájom stoviek metrov štvorcových administratívnych priestorov zo strany mesta občianskemu združeniu Vagus, ktoré vedie manželka bývalého vedúceho sociálnej sekcie Sergeja Káru, či tisícok metrov výstavných priestorov pre Alianciu Stará tržnica, teda primátorových priateľov, za jedno jediné euro ročne vyvolať u niekoho dojem významného nepomeru.