Orbánov list pre EÚ: Preberte iniciatívu v otázke Ukrajiny. USA mier nezaistia a čas sa kráti

Maďarský premiér v liste trvá na tom, že počas návštevy za Uralom „nepredložil žiadne návrhy ani nevyjadril žiadne stanovisko v mene Európskej rady alebo Európskej únie“ a že akékoľvek opačné tvrdenia sú „nepodložené“, píše Ukrajinska pravda.

Orbán cestoval totiž do Moskvy už ako predseda vlády štátu, ktorý 1. júla prevzal polročné predsedníctvo v Rade EÚ.

Predseda Európskej rady Charles Michel túto cestu skritizoval a spresnil, že rotujúce predsedníctvo nemá mandát rokovať s Ruskom v mene EÚ. Aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell skonštatoval, že návšteva Viktora Orbána v Moskve má bilaterálny charakter a maďarský premiér nemá pre ňu mandát Európskej únie.

Prímerie je možné

Maďarský politik uviedol, že Putinova interpretácia situácie na frontovej línii sa výrazne líši od Zelenského. Podľa Orbána sa Putin domnieva, že čas praje ruským silám a straty Ukrajiny odhaduje na 40- až 50-tisíc vojakov mesačne. Putina preto údajne prekvapilo Zelenského odmietnutie dočasného prímeria.

Orbán vraj v liste taktiež tvrdí, že Putin je pripravený zvážiť prímerie, ak „nebude slúžiť na skryté presuny a reorganizáciu ukrajinských síl“.

Mohlo by Vás zaujímaťOrbán: Do Ruska som šiel z kresťanských pohnútok. Putinovi som položil tri otázky

Putin trvá na mierových podmienkach z Istanbulu

Ďalej je podľa Orbána Putin pripravený súhlasiť len s podmienkami stanovenými počas rozhovorov v Istanbule v apríli 2022, „najmä s piatym odsekom dokumentu, v ktorom sa vymedzujú medzinárodné bezpečnostné záruky, ktoré by sa mali poskytnúť Ukrajine“. To sa týka práva veta pre takzvaných „bezpečnostných garantov“ Ukrajiny v prípade vojenskej agresie voči nej.

Rusko sa chcelo vidieť medzi týmito garantmi, čo by však prakticky znamenalo, že Kremeľ by mohol ostatným bezpečnostným garantom zamedziť podporiť Ukrajinu v prípade budúceho konfliktu. A to aj v prípade, že by agresorom bolo opäť Rusko.

Orbán sa však v liste zmienil aj o tom, že Moskva je pripravená „vymeniť si názory“ aj o mierovom návrhu, ktorý predložili Čína a Brazília. Tie sa vôbec nezmieňujú o potrebe obnoviť územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny, pripomína portál.

Musíme spustiť „európsku iniciatívu“, tvrdí Orbán

„Čas je rozhodujúcim faktorom vzhľadom na zintenzívnenie nepriateľských akcií a rýchly nárast počtu obetí. Ak tento proces nezastavíme, v nasledujúcich dvoch mesiacoch budeme svedkami dramatickejších strát a vojenského vývoja na frontovej línii ako kedykoľvek predtým,“ cituje portál z Orbánovho listu.

Viktor Orbán (zľava), Vladimír Putin. Foto: TASR/AP

Politik dodal, že Európa potrebuje mier, aby mohla ekonomicky prosperovať. Šance naň však podľa neho klesajú, lebo diplomatické kanály sú zablokované a medzi stranami neexistuje priamy dialóg.

Na záver podľa Ukrajinskej pravdy Orbán vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty v najbližších mesiacoch nebudú schopné prejaviť „politické vodcovstvo“ v tejto otázke vzhľadom na nadchádzajúce prezidentské voľby. Preto treba podľa jeho slov zvážiť spustenie „európskej iniciatívy“ v duchu „strategickej autonómie“.

Zelenskyj: Mediácia medzi Ruskom a Ukrajinou neexistuje

Po návšteve Ukrajiny a Ruska smerovali Orbánove kroky v pondelok aj do Číny, označil to za „mierovú misiu 3.0“. S tamojším prezidentom Si Ťin-pchingom sa zhodli na potrebe okamžitého prímeria na Ukrajine.

Mohlo by Vás zaujímaťOrbán sa rozbehol do vysokej hry patriotov. Jej súčasťou sú aj americkí konzervatívci

Iniciatíva sa nestretla s podporou Kyjeva. Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v pondelok vyhlásil, že výzvy na okamžité prímerie by Moskvu len podnietili k ďalším útokom.

Podľa Podoľaka je účelom týchto výziev „vytvoriť nepravdivý dojem: že agresor má právo zabíjať, pretože hovorí o mieri, a že obeť by sa nemala brániť“.

K pokusom maďarského premiéra Viktora Orbána o sprostredkovanie medzi Ukrajinou a Ruskom sa vyjadril v pondelok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho slov musí byť sprostredkovateľ ekonomicky silný a mať vplyv na ruskú ekonomiku, prípadne mať silnejšiu armádu ako Rusko.

„Je na svete veľa takýchto krajín? Málo. Myslím si, že takými krajinami sú Spojené štáty americké a Čína. A myslím si, že Európska únia nie je len jedna krajina, ale celá EÚ. Toto by skutočne mohla byť taká sprostredkovateľská misia,“ citovala Zelenského agentúra Ukrinform.

Zelenskyj vraj nevedel, že maďarský premiér poletí po rokovaniach z 2. júla v Kyjeve do Moskvy. „Toto je jeho nezávislá voľba. Čo sa týka toho, či môže byť mediátorom… Mediácia medzi Ruskom a Ukrajinou neexistuje. Sprostredkovateľmi môžu byť len seriózni a silní spojenci,“ povedal Zelenskyj v pondelok na tlačovej konferencii vo Varšave.

Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP

Začína sa samit NATO

Orbánovo trio návštev sa udialo v predvečer samitu NATO, ktorý sa koná od 9. do 11. júla vo Washingtone.

Ukrajina si od neho sľubuje ďalšie zbrane a peniaze, ale aj otvorenie dverí do Severoatlantickej aliancie. Zatiaľ čo balík zbraní zahŕňajúci aj protivzdušnú obranu je takmer istotou, viacerí lídri odmietajú dať Ukrajine pevný časový rámec vstupu do NATO – práve pre prebiehajúcu vojnu na jej území.

Na samite sa majú členské štáty zhodnúť aj na tom, že prevezmú koordináciou dodávok zbraní na Ukrajinu. Doteraz sa tým zaoberala takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu pod vedením Spojených štátov, ale pre obavu, že by prezidentské voľby mohol vyhrať Donald Trump, ktorý by mohol zmeniť postoj k vojenskej podpore, prejde záštita do rúk NATO.

(est, dak)