Zoznam výhod, ktoré takáto osoba dostane, mal byť zárukou, že nedošlo k účelovému zvýhodňovaniu takýchto ľudí na úkor iných obvinených alebo pri ukladaní spravodlivého trestu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto súvislosti nemusí súd skúmať, za akých okolností došlo k poskytnutiu výhod.
Nová zákonná úprava Trestného poriadku bola reakciou vlády na mnohé podozrivo uzatvorené dohody o vine a treste, ktoré uzatvárali spolupracujúci obvinení a orgány činné v trestnom konaní. V minulosti išlo najmä o dohody, ktoré uzatváral už zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a mediálne známi kajúcnici ako Ľudovít Makó, Vladimír Sklenka či Bernard Slobodník.
Tieto osoby boli obvinené z rôznych trestných činov, pri ktorých im hrozili vysoké tresty. Nakoniec vyviazli iba s podmienkami, a to za veľmi sporných okolností. Napríklad Bernard Slobodník bol obvinený z troch skutkov korupcie, pri ktorej vzal 102-tisíc eur na úplatkoch v pozícii riaditeľa finančnej polície.
Namiesto vysokého trestu hroziaceho podľa Trestného zákona, prokurátor rozložil jeho trestnú činnosť na samostatné skutky, aby mohol dostať nakoniec podmienečný trest na tri roky so skúšobnou lehotou na štyri roky. Takýto veľkorysý trest je pripisovaný Slobodníkovým svedectvám, v ktorých usvedčuje iné osoby z trestnej činnosti.
Ľudovít Makó, vystupujúci ako svedok v mnohých medializovaných kauzách, musel ako spolupracujúci obvinený priznať všetku trestnú činnosť. NAKA však nedávno zistila, že Makó v pozícii kajúcnika o svojej trestnej činnosti klamal. Zatajil totiž úplatky, ktoré prijal ešte ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy od iného obvineného Petra Petrova. Bolo mu preto vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku.
Enormné znižovanie trestov alebo poskytovanie iných výhod kajúcnikom vedie k otázkam, ako veľmi je ich výpoveď alebo iná spolupráca s políciou a prokuratúrou dôveryhodná. Teda, či nekonajú a neusvedčujú účelovo iné osoby práve z dôvodu zjemnenia trestov za vlastné zločiny.
Novela priniesla zoznam benefitov
Na objektívne vyhodnotenie poskytnutých benefitov a následnej spolupráce či trestu pre spolupracujúce osoby preto pribudlo do Trestného poriadku nové ustanovenie. Podľa neho musí prokurátor alebo policajt spísať zoznam poskytnutých či sľúbených benefitov a podmienky na ich priznanie.
Zoznam obsahu a rozsahu výhod je pritom v zmysle zákona okolnosťou potrebnou na zistenie nezaujatosti a hodnovernosti svedka a tvorí neoddeliteľnú súčasť obžaloby. Daný zoznam majú právo prezrieť strany v konaní. Toto právo využijú najmä ľudia, proti ktorým kajúcnici svedčia, aby vedeli svoju obhajobnú taktiku prispôsobiť vierohodnosti kajúcnika v kontexte jeho dohodnutých výhod.
V súčasnosti riešil Najvyšší súd SR pod sp. zn. 4Tost/17/2024 sťažnosť, v ktorej sa obžalovaní domáhali preskúmania zákonnosti poskytnutých benefitov. V tom čase ešte existujúci Úrad špeciálnej prokuratúry totiž najprv podal na súd obžalobu bez toho, aby ju doplnil o zoznam výhod pre spolupracujúcich obvinených, ktorí v konaní vystupovali.
Trestný poriadok mu pritom takúto podmienku diktoval v prechodnom ustanovení trestného poriadku, ktoré vyžadovalo v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 14. marca 2024 poskytnutie zoznamu benefitov pri obžalobe, alebo najneskôr v primeranom predstihu pred právoplatným skončením trestného konania.
Dodať samotný zoznam výhod nestačí
Špeciálna prokuratúra neskôr síce dodala zoznam benefitov, no ten obsahoval iba strohé konštatovania o tom, aký postup zvolila pri spolupracujúcich obvinených, ako napríklad dočasné odloženie vznesenia obvinenia. Tento zoznam však neobsahoval okolnosti, za akých došlo k poskytnutiu benefitov, teda podmienky na ich priznanie.
Obžalovaní v tejto veci na súde namietali, že nedošlo k naplneniu zákonného účelu, ktoré sa zameriava práve na overenie opodstatnenosti poskytnutia výhod pre kajúcnikov. Prvostupňový súd však rovnako ako prokuratúra len formálne preskúmal, či prokurátor doplnil obžalobu o záznamy o spolupráci bez toho, aby preskúmal okolnosti, za akých došlo k poskytnutiu benefitov, a či išlo o benefity zákonné.
Nezákonnosť poskytnutých výhod je pritom samostatným zákonným dôvodom pre odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi. Rovnako môže ísť o závažnú procesnú chybu, spočívajúcu v porušení práva na obhajobu, alebo môže ísť o nepredloženie úplných spisov vrátane všetkých dôkazov zo strany prokurátora, čo je opäť dôvod na odmietnutie obžaloby.
Súd nepotreboval overovať zákonnosť
Prvostupňový súd takýto postup dôvodil tým, že prokurátor predložil daný zoznam benefitov v čase, keď ešte súd nemusel skúmať zákonnosť záznamov o spolupráci, ale iba skutočnosť, či daný zoznam existuje a je súčasťou obžaloby. Podstatný fakt zohrávala aj skutočnosť, že obžaloba bola zo strany súdu prvýkrát preskúmavaná ešte predtým, ako bolo potrebné k nej pripojiť zoznam benefitov.
Súd tak zastával názor, že ak už raz obžalobu prijal, a až následne po účinnosti novelizovaných častí trestného poriadku do nej bol doplnený zoznam benefitov, ten sa má preskúmať už len prísne formálne. Voči takémuto postupu podali obžalovaní sťažnosť na Najvyšší súd SR.
Ten sa vo svojom uznesení priklonil na stranu prvostupňového súdu. V právnej vete uznesenia vyslovil myšlienku, že v trestných konaniach prebiehajúcich pred a počas novelizácie trestného poriadku súd nemusí skúmať zákonnosť benefitov.
Súd vraj nevyhodnocuje okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu benefitov spolupracujúcej osobe, ani ich zákonnosť či primeranosť, ale posudzuje výlučne to, či prokurátor v určenej lehote doplnil náležitosti obžaloby v zmysle novely. Teda, či obžaloba obsahuje zoznam výhod.
Najvyšší súd tak vlastne povedal, že vzhľadom na určité časové okolnosti ešte nie je potrebné zohľadniť spôsob, ako kajúcnici dostali svoje výhody. Vyslovene napísať do odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu, že súd nevyhodnocuje zákonnosť či primeranosť benefitov, sa pritom javí ako priamy rozpor nielen zo základnými zásadami trestného konania, ale aj s účelom novo prijatých ustanovení trestného poriadku.
Rozpor s účelom novely
Úmysel zákonodarcu pri ustanovení pokrývajúcom zoznam benefitov spolupracujúcich osôb je spresniť podmienky spolupráce polície a prokuratúry so spolupracujúcimi osobami, s cieľom umožniť previerku zákonnosti takejto spolupráce v priebehu trestného stíhania, a to aj z podnetu strán vrátane spolupracujúcej osoby. Previerka zákonnosti takejto spolupráce je teda východiskovým bodom prijatia úpravy.
Nemožno ani prihliadať na skutočnosť, že novela mohla spôsobiť určité časové alebo iné problémy na strane polície či prokuratúry v trestnom konaní. Štát je povinný sa s tým vyrovnať tak, aby to nebolo na ťarchu obžalovaného. Uvedené platí o to viac, ak podstata danej ťarchy spočíva v tom, že kajúcnik skutočne mohol dostať nezákonný benefit výmenou za účelové svedectvo proti inej osobe.
Schvaľovať takýto postup priamo perom Najvyššieho súdu je skutočne zarážajúce. Celá podstata nových ustanovení ohľadom zoznamu výhod a ich preskúmavania či zákonnosti spočíva v tom, aby nedochádzalo k neprimeranému zvýhodňovaniu páchateľov, ktorí potom majú silnú motiváciu svedčiť za každú cenu.
Novela trestného poriadku pritom neodráža subjektívny pocit zákonodarcu o nezákonných trestných konaniach, ale pôsobí ako následok mnohých rozhodnutí Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Tieto inštitúcie opakovane konštatovali nezákonnosť trestných konaní, v ktorých kajúcnici získavali výmenou za svedectvá až absurdné zvýhodnenia.
Kajúcnik má dôvod klamať
Neplatí pritom absurdný výrok, že kajúcnik nemá dôvod klamať, pretože by potom prišiel o svoje výhody. Práve kajúcnik ma obrovskú motiváciu klamať, ak mu potom klamstvo zabezpečí omnoho nižší trest alebo rovno beztrestnosť.
Ak následne nemá kto kontrolovať zákonnosť takýchto benefitov, treba sa pýtať, či sa posilní alebo oslabí motív kajúcnikov krivo alebo účelovo obviňovať iných. Treba pripomenúť, že toto rozhodnutie Najvyššieho súdu sa vzťahuje na konania, ktoré sa prelínali s nástupom účinnosti novely.
Ale takáto formulácia slov nedáva šťastný príklad toho, ako by mali súdy do budúcna pristupovať k obdobným situáciám. Najvyšší súd je predsa len jedna z najvyšších právnych autorít, a jeho judikatúra je záväzná pre postup nižších súdov.
Medializované prípady verejnosti ukázali, z akých trestných činov sa možno vykúpiť pri spolupráci s políciou. Okrem iných, podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Adamčo vs. Slovenská republika, aj z vraždy. Preto by mali súdy za každých okolností pristupovať k posudzovaniu zákonnosti benefitov kajúcnikov s maximálnou mierou obozretnosti, práve s poukazom na dodržanie princípu zákonného a spravodlivého konania.
Verejnosť by od súdov namiesto právnych kľučiek okolo časových súvislostí, kedy aké ustanovenie platí, očakávala objektívne zhodnotenie celkového stavu veci a rozhodnutie na základe zákonných dôkazov. A nie konštatovanie, že za istých okolností súd nemusí skúmať zákonnosť takej podstatnej veci, akou sú výhody pre usvedčujúceho kajúcnika.