Kuffa s Tarabom chcú veľkú ťažbu v Muránskej planine, tvrdí opozícia. Envirorezort to popiera

Podľa europoslanca Michala Wiezika (PS) naberá situácia v Národnom parku Muránska planina hrozivé kontúry. "Ministerstvo životného prostredia si pripravuje pôdu na masívnu ťažbu v tomto chránenom území," komentoval Wiezik na štvrtkovej tlačovej konferencii.

Upozornil, že pre ťažbu v národnom parku existujú legislatívne mantinely. V bezzásahovej zóne A národného parku, ktorá predstavuje 41 percent územia Muránskej planiny, sa ťažba nepovoľuje.

Programy starostlivosti o lesy zároveň umožňujú v tomto národnom parku vyrúbať ročne stromy v objeme 60-tisíc kubických metrov. Túto kvótu chce envirorezort podľa kritikov výrazne prekročiť.

"Sme pripravení využiť všetky prostriedky, všetky legálne postupy, ktoré máme, aby sme devastácii národných parkov a nášho životného prostredia zabránili," vyhlásil Wiezik.

Kiča: Cena vyťaženého dreva môže byť aj 30 miliónov eur

Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati tvrdí, že v Muránskej planine sa nasledujúce dva roky plánuje ťažba 400-tisíc kubíkov dreva.

"To znamená, že ťažba sa vykoná excesívne, akoby išlo o bežné hospodárske lesy, a to najmä holorubmi. Ťažba v takomto rozsahu je úplne zbytočná," domnieva sa Kiča. Rovnako ako ochranári zdôrazňuje, že v odumretých stromoch sa už lykožrút nenachádza, a preto nemá zmysel ťažiť ich.

Ekológovia odporúčajú ponechať vyschnuté stromy na mieste, lebo tam poslúžia ako skrýša pre menšie živočíchy a ochránia pôdu.

Kiča tvrdí, že má aj vysvetlenie, prečo chce envirorezort vyčistiť z národného parku státisíce kubíkov dreva. "Prednedávnom sme získali na základe infožiadosti informáciu o zámere Správy Národného parku Muránska planina zadať zákazku na spracovanie lykožrútovej kalamity bez riadnej súťaže, len priamym rokovacím konaním. Hodnota zákazky môže dosiahnuť až 15 miliónov eur. Ak by išla mimo verejného obstarávania, zákazka by sa mohla predražiť a smerovať k spriazneným dodávateľom. Cena takto vyťaženého dreva môže dosiahnuť až 30 miliónov eur," skonštatoval s dôvetkom, že vo veci sa už obrátili s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie.

Dodal, že od nástupu enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) má NP Muránska planina už štvrtého riaditeľa, čo je podľa Kičových informácií spôsobené "neochotou podieľať sa na očividne sporných zákazkách". Plánuje preto o údajnej chystanej ťažbe na tomto území informovať aj Európsku komisiu.

Kalamitná ťažba nebude, tvrdí Kuffa

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa priznáva, že situácia s nebezpečným chrobákom sa na Muránskej planine vymyká spod kontroly. Škodcovia podľa jeho slov nepoznajú hranice a nevyhýbajú sa ani národným parkom.

"Je to však spochybňované, že vraj my tlačíme do masívnej ťažby, že ideme rúbať lesy," uviedol. Druhým dychom odmietol tvrdenia o tom, že ministerstvo chystá v tejto lokalite ťažbu.

Vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina Ján Slivinský povedal, že lykožrút smrekový sa môže šíriť vetrom na dlhé vzdialenosti. "Keď sa podcení, môže narobiť veľké škody. Vieme však s ním bojovať," objasnil s dôvetkom, že lesníci vedia v zelených stromoch chrobáka vyhľadať. Podľa neho dokážu napadnuté stromy vyznačiť a spracovať.

To naznačuje, že ministerstvo chce postupovať takzvaným výberkovým výrubom a z porastu odstrániť len jednotlivé stromy. 

Pôjde nanajvýš o desiatky kubických metrov dreva

Envirorezort minulý týždeň pre agentúru SITA uviedol, že objem kalamitného dreva v Muránskej planine sa za rok takmer zdvojnásobil, a to z pôvodných 60-tisíc kubických metrov na súčasných viac ako 120-tisíc kubických metrov.

Aj ministerstvo označilo vyjadrenia o masívnej ťažbe v najprísnejšej zóne národného parku za klamstvo. Kalamitu chce vraj spracovávať v súlade s platnou legislatívou.

„V tejto súvislosti budú odstraňované nebezpečné suché stromy popri turisticky značených chodníkoch a cestách a tiež všade tam, kde akútne hrozí bezprostredné ohrozenie života, zdravia človeka alebo majetku,“ doplnil envirorezort s dôvetkom, že pôjde rádovo o desiatky kubických metrov dreva v 5. stupni ochrany. 

Drevnú hmotu vraj správa národného parku odpredá transparentne podľa platných predpisov, ktoré sa vydali ešte počas bývalej vlády.

Taraba: Budú tam zmiešané lesy

Situáciu ilustroval na sociálnej sieti šéf envirorezortu Taraba. Na základe leteckých snímok Muránskej planiny skonštatoval, že jej stromy sú buď mŕtve, alebo umierajú.

Naznačil, že v oblasti budú namiesto vyťažených smrekov vysádzať zmiešané lesy. Konkrétne pôjde o stromy ako jedľa biela, buk lesný, smrekovec opadavý, javor horský, ale tiež smrek obyčajný či ďalšie prirodzené dreviny v tomto území.

S tým nemajú problém ani ochranári, lebo zmiešané lesy sú odolnejšie. Nesúhlasia však s plošným rúbaním, chcú zotínať len stromy, kde sa aktuálne nachádza lykožrút.

Plošná ťažba je podľa ekológov lesa takzvanou šikmou plochou. Argumentujú tým, že po ťažbe vzniknú takzvané porastové steny – okraje lesného porastu, ktoré sú vystavené slnku a vetru, čo ich oslabuje voči náletom lykožrúta. Postupne sa preto budú rúbať pásy na okraji rúbaniska, až sa to podľa ochranárov skončí vyrúbaním všetkých starších porastov v okolí. 

Rieši sa celé Horehronie

Aktuálne prebieha kalamitná ťažba nevídaných rozmerov v hospodárskych lesoch na Horehroní. Plánujú tam zoťať minimálne 800-tisíc kubíkov kalamitného dreva, niektoré odhady hovoria až o milióne kubíkoch. Ministerstvo pôdohospodárstva predpokladá, že súčasným tempom výrubu by o štyri mesiace až päť mesiacov mohlo byť šírenie lykožrúta pod kontrolou.

V okresoch Brezno, Detva a Revúca vyhlásili mimoriadnu situáciu. Agrominister Richard Takáč (Smer) spolu s predsedom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolfom Huliakom (nom. SNS) dokonca podali pred pár týždňami trestné oznámenie pre neriešenie lykožrútovej kalamity v Čiernom Balogu. Prípadom sa už zaoberá polícia.

Agrominister pred mesiacom povedal, že škodca lykožrút smrekový sa podľa neho na Horehronie dostal z bezzásahovej zóny Národného parku Muránska planina. 

„Bezzásah, ktorý si presadili určité mimovládky, tretí sektor, my ich nazývame ekoteroristi, ktorí sa v bezzásahových loalitách pozerali a tvárili sa, že sa tam nebude nič riešiť. Z toho bezzásahu to potom preskočí do zdravých lesov,“ poznamenal vtedy Takáč. 

(tasr, sita, est)