AfD znervózňuje všetkých svojich protivníkov
Európske voľby neboli prvým momentom, ktorý ukázal, že európska stranícka štruktúra sa významne mení. A platí to aj pre Nemecko, čo je o to pozoruhodnejšie, že nemecká stranícka demokracia bola dlho považovaná za miesto stability.
EP: Nemecká krajne pravicová AfD pracuje na vytvorení novej frakcie
Delegáti Alternatívy pre Nemecko (AfD) v Magdeburgu. Foto: Peter Gercke/ TASR/DPA
Po desaťročia existovali len tri strany – sociálni demokrati (SPD), kresťanskí demokrati (CDU) a slobodní demokrati (FDP). To, či bude vládnuť CDU alebo SPD, záviselo predovšetkým od slobodných demokratov, keďže tieto dve hlavné strany osve zvyčajne nedosiahli absolútnu väčšinu. Podarilo sa to len CDU v 50. rokoch.
Týmto veľmi stabilným straníckym systémom neotriaslo ani to, keď sa do Bundestagu v 80. rokoch dostala ľavicová alternatíva Zelených. Ich hlasy išli na úkor SPD, čo znamenalo, že ľavicový tábor ako taký sa neposilnil, ale iba sa rozdelil na sociálnodemokratické a alternatívne ľavicové krídlo.