Ako funguje svet. Vedec Václav Smil si nevymýšľa, je len nositeľom správ

Smil prekračuje hranice jednotlivých vedných odborov. Píše o energetike, životnom prostredí a globálnych problémoch. Jeho knihy zásadne ovplyvnili Billa Gatesa či Marka Zuckerberga. Dominujú im tvrdé dáta a štatistiky. V rodnom Česku jeho knihy dlho nevychádzali. V poslednom období sa to zmenilo a najlepšia správa je, že vychádzajú aj v slovenskom jazyku. (Samozrejme, roky po tom, čo získali celosvetové uznanie.)

Meno profesora Smila pozná málokto. A to je práve ten problém. Aké vedomosti majú politickí lídri, ktorí riadia našu súčasnosť a kladú základy budúcnosti? Vedeli by vyriešiť rovnicu, tušia, aká je erózia pôdy pri pestovaní pšenice a akú dennú dávku proteínov potrebuje dospelý človek? Majú potrebné vedomosti?

A keby ich aj mali, problémom je, že v našom svete dostáva každý názor ideologickú nálepku. Je Smil s nami, alebo proti nám? Ako na túto otázku odpovedať, keď jeho knihy menia vzorce myslenia v oblasti energetiky, technických inovácií, demografického vývoja a produkcie potravín. Faktami.

Tie sa dajú interpretovať rôzne, ale jeho východiská bývajú vždy logické. Niežeby sa nemohol mýliť, ale jeho diela stoja minimálne za zváženie a prekračujú mantinely myslí pseudopolitikov, ktorí sa mylne považujú za spoločenských lídrov. 

Prechod na uhlíkovú neutralitu nie je možný

Nie je mojím cieľom recenzovať poslednú vydanú knihu Václava Smila na Slovensku Vynálezy a inovácie. V jeho tvorbe je podstatný celkový kontext, a preto sa pokúsim, skutočne len veľmi stručne, predstaviť jeho dielo.

Narodil sa v Československu, žije v Kanade, vyštudoval biológiu, ale je to multiodborový vedec. Má 81 rokov, napísal veľa kníh a poskytol málo rozhovorov. Jeho diela vcelku prehľadne a logicky zobrazujú mechanizmus fungovania dnešného sveta. 

Zásadné sú jeho reakcie na novú mantru dnešnej Európy – prechod na čistú energiu vo veľmi krátkom čase. O tejto téme napísal niekoľko kníh. „Viem, čo je možné a čo nie. Hovoria o tom (prechode na zelenú energiu) ľudia, ktorí neštudovali fyziku či strojárstvo a netušia, ako sa vyrába oceľ. Aktivisti a ekonómovia. Nie je možné, aby Európa dosiahla uhlíkovú neutralitu do roku 2050. A aj keby sa nejaký zázrak stal, klimatickej zmene to vzhľadom k jej malej veľkosti nezabráni.“

Tieto slová zďaleka neznamenajú, že je odporcom zelenej energetiky. Len ponúka vecný a kritický pohľad na témy ako je výroba energie, umelých hnojív a potravín. Súhlasí s tým, že by sme mali obmedziť lietanie, veľké autá či konzumáciu mäsa a za nevyhnutné považuje, aby bohaté krajiny v tomto procese pomohli tým chudobnejším. Zostáva však racionálny. A, samozrejme, poukazuje na politické riziká, silnejúci vplyv zeleno nezaťaženej čínskej ekonomiky a vo všetkých možných ukazovateľoch rýchlo slabnúcu Európu.

Smil býva v rôznych rebríčkoch zaraďovaný medzi najinšpiratívnejších svetových mysliteľov, je autorom desiatok kníh. Pokiaľ by som mala vybrať jednu, tak je to Ropa. Bez tejto tekutiny by náš svet vyzeral inak. Za ropným priemyslom stojí vedecké, ale hlavne politické pozadie a hoci je ropa kontroverzným zdrojom, po prečítaní tejto knihy je jasné, že s nami bude ešte dlho. Tie súvislosti sú zložité a medziodborové – na svetovom ropnom systéme náš svet jednoducho stojí. Rovnako dôležitá už je len elektrická energia, ktorá však s ropnými zdrojmi súvisí.

Na Slovensku (vo vydavateľstve Premedia) vyšli tri jeho knihy: Ako naozaj funguje svet, Veľkosť a najnovšia Vynálezy a inovácie.

Čo nás čaká v budúcnosti

Po knihe Ropa je práve dielo Ako naozaj funguje svet zásadné. Je odpoveďou na kusé novinové správy, pretože popisuje veľa problémov komplexne – energiu prepája s výrobou potravín, tú s umelými hnojivami (ich produkciu považuje za zásadnú). Práve pri čítaní tohto diela pochopíme, aké ťažké bude zásadné zníženie emisií a ako dlho to potrvá. 

Naozaj je ale potrebné, aby nám Václav Smil pripomenul, že pracovná sila ilegálnych migrantov z chudobných krajín tretieho sveta zásadne pomáha produkovať 95 percent zeleniny a ovocia (na juhu Talianska a Španielska), ktoré Európa spotrebuje? Úprimne, niekedy potrebujeme erudíciu vedcov, aby sme sa vo svete zorientovali, ale niekedy je to len otázka zdravého rozumu. Prečo sme dospeli tak ďaleko, že si v klimaticky priaznivom území nevieme dopestovať jablká a zemiaky v rozumnej vzdialenosti od svojho domova? A prečo nás tento fakt tak málo trápi?

Polyhistor Václav Smil načrtáva odpovede na základnú otázku dnešného sveta – čo nás v budúcnosti čaká? Zabránime globálnej katastrofe? Pokiaľ sa chcete priblížiť k odpovedi, alebo skôr – pokiaľ sami sebe chcete klásť lepšie otázky, je dobré jeho názory poznať. 

Václav Smil sa veľmi kriticky pozerá na cestu, ktorou kráča Európa. Nakoniec si neodpustím jeden citát: „Čo pozitívne by som povedal svojim vnúčatám na ich otázku o budúcnosti Európy? Asi nič, aby som nepôsobil depresívne. Ja si nevymýšľam, som len nositeľom správ.“

Pokiaľ mám z niečoho strach, tak to nie sú tieto jeho slová, ale skôr nezáujem politických elít, ktoré si ľudí ako on nevšímajú.