Súčasťou tohto balíka opatrení sú aj legislatívne zmeny v Slovenskej informačnej službe v prípade odpočúvania občanov, s ktorými nesúhlasí časť opozície. Z pohľadu práva je skôr problémom to, že tieto kompetencie tajná služba nemala už skôr.
Slovenská informačná služba je pritom štátny orgán, ktorý plní úlohy pri ochrane ústavného zriadenia štátu, jeho vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj pri ochrane zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
Dané povinnosti upravuje zákon o Slovenskej informačnej službe, ktorý jej zveruje oprávnenia na používanie osobitných prostriedkov, akými sú aj informačno-technické prostriedky, ľudovo pomerne nepresne nazývané odposluchy. Medzi tieto prostriedky totiž patria aj iné možnosti sledovania osôb a vecí ako len odpočúvanie.
Nejde len o odpočúvanie
Informačno-technickými prostriedkami sú v zmysle zákona najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajeným spôsobom na špecifické potreby a činnosti Policajného zboru, ale aj Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Colnej správy.
V súčasnosti platí, že na nasadenie odpočúvacích zariadení či iných sledovacích prostriedkov je potrebný súhlas sudcu. Ten udelí súhlas takému návrhu, ktorý je riadne odôvodnený a je teda možné vyvodiť opodstatnenosť a iné zákonom a judikatúrou predpokladané požiadavky zásahu do práva na súkromie sledovanej osoby.
Ústavný súd vo svojej judikatúre posudzoval mnoho obdobných prípadov narušenia súkromia osôb zo strany štátu. V rozhodnutí PL. ÚS 10/04 zdôraznil, že odpočúvanie musí byť vykonávané v súlade so zákonom a musí byť podrobené efektívnemu dohľadu. Súd konštatoval, že zásahy do práva na súkromie musia byť nevyhnutné, primerané a podložené legitímnym cieľom.
Nedotknuteľnosť súkromia každej osoby totiž patrí medzi základné ľudské práva a slobody a môže byť narušená či obmedzená iba v zákonom ustanovených prípadoch, a to pri zohľadnení ďalších parametrov, akými sú nevyhnutnosť či nemožnosť dosiahnuť cieľ inými prostriedkami.
Legislatíva prinesie výnimku pre SIS
Zákon o informačnej službe však nepredpokladá nasadenie odposluchov predtým, ako bude mať tajná služba povolenie od sudcu. Nova legislatíva má priniesť zmenu v tom, že spravodajská služba by mala vo výnimočných prípadoch ohrozenia bezpečnosti SR a jej obyvateľov možnosť nasadiť informačno-technické prostriedky, a až následne žiadať dodatočné povolenie súdu.
Potreba takéhoto zásahu je odôvodnená práve zvyšujúcimi sa rizikami na poli teroristických hrozieb, kde pri monitorovaní podozrivých môžu nastať situácie, pri ktorých jednoducho nemožno čakať na rozhodnutie sudcu, ale je potrebné okamžite začať sledovanie osôb.
Zabezpečenie a uchovanie takýchto dôkazných prostriedkov je pritom nevyhnutné nielen pre ďalšie postupy bezpečnostných zložiek, ale aj z hľadiska vytvárania prípadných dôkazných prostriedkov, ktoré pomôžu k usvedčeniu a potrestaniu páchateľov v trestnom konaní.
Procesne zákonný postup pri získavaní takýchto dôkazov je veľmi dôležitý a judikatúra súdov pozná mnoho prípadov konaní, kde bol páchateľ oslobodený práve z dôvodu nezákonne vyhotovených dôkazov tohto typu. Hoci bolo z audio či video nahrávok zrejmé, že sa skutku dopustil, nebolo ich možné zohľadniť pri dokazovaní, a teda nebolo dostatok dôkazov na odsúdenie danej osoby.
Verejnosť si môže v tomto kontexte pripomenúť známu kauzu Gorila, ktorej predmetom mala byť politická korupcia. Ústavný súd však konštatoval nezákonnosť vyhotovenia nahrávok, hoci z iných dôvodov ako iba pre chýbajúcu kompetenciu vyhotoviť nahrávky a tým stratili orgány činné v trestnom konaní základ vyšetrovania celého prípadu.
SIS chce iba to, čo už má polícia
Okrem výraznej potreby tajnej služby pružne reagovať na určité situácie je potrebné zdôrazniť, že pri udelení právomoci nasadiť sledovacie zariadenia s dodatočným súhlasom sudcu by zo strany SIS nešlo o žiadne mimoriadne oprávnenie. Policajný zbor už dnes takýmto oprávnením disponuje. Z hľadiska závažnosti preverovaných a monitorovaných hrozieb pritom možno jednoznačne povedať, že tajná služba je rozhodne na vyššej úrovni.
Zákon o policajnom zbore určuje, že pri vymedzených trestných činnostiach ako je terorizmus, extrémizmus, odhaľovanie trestnej činnosti alebo obchod s drogami, môže polícia používať sledovacie zariadenia. Rovnako však musí požiadať odôvodneným návrhom o súhlas sudcu, ktorého udelenie je nevyhnutná podmienka pre nasadenie danej techniky.
Celé jadro problému, ktorý sa snaží nová legislatívna úprava odstrániť, sa skrýva v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, zjednodušene v zákone o ochrane pred odpočúvaním.
Zákon o ochrane pred odpočúvaním
Tento zákon ustanovuje podmienky použitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok používa. Špecificky pritom hovorí o potrebe písomného súhlasu zákonného sudcu.
Sudca takýto súhlas môže udeliť iba na nevyhnutný čas, najdlhšie však na šesť mesiacov. Zákon umožňuje nasadenie viacerých prostriedkov súčasne, pričom v prípade potreby môže sudca na základe novej žiadosti dobu použitia predĺžiť, zakaždým však najviac o ďalších šesť mesiacov
Zákon však pozná aj výnimku, kedy nie je potrebný predošlý súhlas sudcu. Výnimka je udelená práve pre Policajný zbor, ak existuje dôvodné podozrenie z páchania trestného činu, pri ktorom možno použiť informačno-technický prostriedok na plnenie úloh Policajného zboru, vec neznesie odklad a súhlas zákonného sudcu nemožno vopred získať.
V danom prípade môže Policajný zbor použiť informačno-technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu, ale túto skutočnosť musí oznámiť súdu do jednej hodiny od začatia sledovania. Najneskôr do šiestich hodín musí súdu dodať odôvodnenú žiadosť na sledovanie.
Ak Policajný zbor nedostane dodatočný písomný súhlas zákonného sudcu do 12 hodín od začiatku použitia informačno-technického prostriedku alebo ak zákonný sudca nevyhovie žiadosti o dodatočný súhlas, jeho použitie sa bezodkladne skončí. Takto získané informácie nesmú byť použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom orgán štátu, ktorý ich zničil, bezodkladne písomne informuje zákonného sudcu.
SIS pri zmene jej právomocí navrhuje, aby bola rovnako ako Policajný zbor predmetom výnimky v zákone o ochrane pred odpočúvaním. Zo samého znenia zákona je pritom zrejmé, že parametre udelenia výnimky sú nastavené prísne a v krátkom čase je jej uplatnenie podrobené súdnemu prieskumu.
Kritika opozície
Je pritom zarážajúce, že bezpečnostná služba štátu má v oblasti sledovania menšie kompetencie ako polícia. Opozičná strana KDH odmieta odpočúvanie ľudí zo strany SIS, pretože to je podľa ich názoru návrat do komunizmu. Ako dôvod uvádzajú práve absentujúci súhlas súdu a zneužívanie tajnej služby v minulosti na politické účely.
Kritika zo strany opozície sa ale javí ako neodôvodnená a neodborná, pretože jednoduchým náhľadom do navrhovanej legislatívy je možné zistiť, že SIS chce iba rovnakú výnimku ako Policajný zbor. Nie je teda pravda, že by tak nepotrebovali súhlas sudcu vôbec, pretože takéto sledovanie nie je možné za žiadnych okolností.
Aj v prípade, ak by sa nejaká bezpečnostná zložka štátu rozhodla sledovať občanov bez povolenia súdu, takéto zistenia by neobstáli pred žiadnym súdom. Z trestného, ale aj akéhokoľvek právneho hľadiska, sú teda úplne nepoužiteľné. Príslušníci orgánu, ktorí by takéto sledovanie bez súhlasu súdu vykonali, by boli navyše trestne zodpovední.
Ako príklad možno uviesť prípad sledovania novinárov a iných osôb zo strany takzvaného sledovacieho komanda Mariána Kočnera. Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry podal obžalobu na Mariana Kočnera, Juraja Škripa, Miroslava Kriaka, Petra Tótha a Štefana Mlynarčíka, pričom práve Mlynarčík mal toto nelegálne sledovanie vykonávať ako policajt.
Prísna kontrola sledovania osôb zo strany štátnej moci pritom nie je regulovaná iba vnútroštátnou úpravou. Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o množstve sťažností pre porušenie článkov Dohovoru v súvislosti s nezákonným sledovaním a postupne stanovil európske mantinely oprávnenosti zásahov do súkromia jednotlivca.
Európska judikatúra nastavuje mantinely
Už v roku 1978 vo veci Klass a ostatní vs. Nemecko ESĽP uznal, že odpočúvanie môže byť nevyhnutné v záujme národnej bezpečnosti, ale zároveň musí byť prísne regulované a podliehať dostatočným kontrolným mechanizmom, aby sa predišlo zneužitiu moci.
Vo veci Weber a Saravia vs. Nemecko zase súd potvrdil, že zákonné rámce sledovania musia obsahovať jasné a detailné pravidlá o ich rozsahu a spôsobe vrátane podmienok, za ktorých môže byť vykonané, a zabezpečiť nezávislý dohľad.
Rovnako v pomerne nedávnom rozhodnutí vo veci Big Brother Watch a ostatní vs. Spojené kráľovstvo ESĽP rozhodoval o zákonnosti masového sledovania elektronickej komunikácie britskými tajnými službami. Súd konštatoval, že aj keď takéto sledovanie môže byť nevyhnutné, musí byť sprevádzané primeranými zárukami, ako je nezávislý dohľad a ochrana pred zneužitím.
Z danej judikatúry Európskeho súdu jednoznačne vyplýva záver, že nemožno prijať takú legislatívu, ktorá by povoľovala sledovanie osôb bez nezávislej kontroly či splnenia prísnych podmienok zo strany štátnych orgánov. To isté platí aj o nasadení informačno-technických prostriedkov.
Nijako racionálne sa nedá odôvodniť záver, že tajná služba nemôže mať také kompetencie pri sledovaní, aké ma polícia. Uvedené platí o to viac, ak ide len o doplnenie zákonnej výnimky platnej už v súčasnosti. Argument o zneužití tajnej služby zo strany politikov môže kľudne sedieť aj na políciu. A neraz bol aj použitý.
Napriek tomu má polícia kompetencie, ktoré SIS nemá. Z pohľadu efektívnej ochrany štátu to vyzerá skôr na predošlé zlyhania zákonodarcu, ktorý tieto právomoci nezaviedol skôr, ako na súčasné nekalé pokusy o zneužívanie informačnej služby.
Predstava, že SIS nevie pružne reagovať, lebo súd sa nestihne v priebehu krátkeho času z akéhokoľvek dôvodu vyjadriť, je nebezpečná. Naopak, dodatočne bude musieť SIS o súhlas požiadať súd rovnako ako každý iný orgán. Nezávislý prieskum daného návrhu zo strany súdu v priebehu niekoľkých hodín by zase mal presvedčiť kritikov o jeho zákonnosti a opodstatnenosti.