Situácia vo Francúzsku bude ešte dlho neprehľadná. Ani vznik novej vlády nezaručuje pokoj a stabilitu. Komentátori teraz často hovoria o návrate Štvrtej republiky, čo bol systém, kde hlavnú úlohu hral parlament. Parlament bol potom vnímaný ako divadlo zákulisného boja, kde vládla korupcia a klientelizmus. Parlament ako inštitúcia zosilnie a s ním aj úloha poslancov.
Nárast dôležitosti a moci francúzskeho parlamentu je na úkor moci francúzskeho prezidenta. Z tohto pohľadu bude Emmanuel Macron vždy porazený v absolútnom zmysle, pretože nič ho nenútilo rozpustiť parlament v júni. Jeho moc už nebude taká ako predtým. Avšak Macron nie je politický nováčik, takže by takú veľkú chybu neurobil len tak. Je teda legitímne sa pýtať, či to bol plán alebo nie? Prepočítal sa, alebo naopak sleduje svoj plán?
Otázka, či má Macron plán alebo všetko riadi chaotickým až samovražedným spôsobom, zaujíma drvivú väčšinu analytikov francúzskeho diania. Ani tu žiadna zhoda nepanuje. Jedinou vecou, ktorú som s určitosťou vypozoroval, je rozdelenie názorov komentátorov podľa ich politickej preferencie.