Keby sa to nevysielalo naživo, človek by si myslel, že je to scéna z filmu. Guľka minula Trumpa veľmi tesne, škrtla mu o jeho ucho. Exprezident zrejme prežil iba vďaka náhlemu otočeniu hlavy. Znalcom thrillerov sa ihneď v mysli zjaví scéna z knihy Fredericka Forsytha Šakal, v ktorej atentátnik minie de Gaulla, pretože ten sa neočakávane začne po francúzsky bozkávať na tvár s veteránom.
Ihneď po vražde – strelec zabil jedného z účastníkov Trumpovho mítingu a dvoch ďalších ťažko zranil – sa začali špekulácie, čo to znamená pre volebnú kampaň. Nie je ťažké naraziť na názor, že sa voľby v podstate skončili a neúspešný atentát zaručil Trumpovi víťazstvo. Na takéto predpovede je zrejme príliš skoro. Preferencie Trumpovi určite krátkodobo stúpnu. Do volieb však zostávajú stále štyri mesiace a je nepravdepodobné, že tento „bonus za atentát“ vydrží.
Na druhej strane má Trump až zvierací inštinkt pre pôsobivé politické gestá. Prejavilo sa to aj vzápätí po pokuse o atentát, keď vztýčil päsť a zakričal „bojujte“. Fotografia zakrvaveného Trumpa so vztýčenou päsťou, nad ktorým veje vlajka USA, sa stane súčasťou americkej ikonografie. Neochvejný Trump len zvýrazní rozdiel medzi ním a Joeom Bidenom, ktorý má pomaly problémy vyliezť na pódium.
Ďalšia vlna komentárov sa, samozrejme, zaoberá otázkou, čo streľba na Trumpa znamená pre Ameriku. Zrejme nič dobré. Republikáni už začali obviňovať médiá a demokratov, že sú za atentát morálne zodpovední svojou nenávistnou kampaňou. Dalo sa to čakať. Demokrati by sa zachovali rovnako. Keď v roku 2011 postrelili kongresmanku Gabby Giffordsovú, demokrati tvrdili, že za atentát môže kampaň republikánov.
Je pravda, že sa streľba neodohrala v politickom vzduchoprázdne. Napätie v Amerike už niekoľko rokov stúpa. V roku 2017 spustil šialený strelec paľbu na baseballový tréning republikánskych kongresmanov. Ťažko zranil Stevena Scalisa, člena republikánskeho vedenia v Kongrese. Len pár ulíc od domu sudcu Najvyššieho súdu Bretta Kavanaugha bol zadržaný muž, ktorý ho chcel zavraždiť. Pred domami sudcov, ale napríklad aj ministra zahraničia Anthonyho Blinkena, táborili aktivisti. V roku 2022 útočník vnikol do domu demokratickej predsedníčky Kongresu Nancy Pelosiovej a zaútočil tam na jej manžela.
FBI identifikovala strelca na Trumpa ako dvadsaťročného Thomasa Matthewa Crooksa. O jeho politickej orientácii sú zatiaľ známe dve veci. Po prvé bol registrovaný republikán. To nemusí nič znamenať. Nie je nezvyčajné, že ľudia sa registrujú ako členovia strany, ktorú nepodporujú, napríklad aby mohli hlasovať v ich primárkach a škodiť im. Po druhé: v 17 rokoch daroval 15 dolárov organizácii podporujúcej demokratov. Bolo by veľmi americké, keby sa nakoniec ukázalo, že Crooks nemal politický motív. Keď John Hinckley v roku 1981 postrelil Ronalda Reagana, tvrdil, že to urobil, pretože chcel zapôsobiť na herečku Jodie Fosterovú.
Nech sú dôvody akékoľvek, môžeme očakávať nárast polarizácie, vzájomné obviňovanie a priehrštie konšpiračných teórií. Tie sa už začínajú vynárať na sociálnych sieťach. Od tvrdenia, že to Trump zinscenoval, cez obviňovanie, že streľbu nariadil Biden, až po špekulácie, že za všetkým stoja Židia. Je nepochybné, že Trumpova ochranka významne zlyhala.
Náznak, do akých problémov sa Amerika šinie, môže dať história. Ak bol 1967 rokom „leta lásky“, ten nasledujúci rokom, ktorý „roztrieštil Ameriku“. Nepopulárny prezident Lyndon Johnson ohlásil, že nebude znova kandidovať. Zastrelený bol líder hnutia za práva černochov Martin Luther King aj senátor a favorit na získanie demokratickej nominácie na prezidenta Robert Kennedy, brat prezidenta Johna Kennedyho.
Chaos vyvrcholil v auguste na straníckom zjazde Demokratickej strany v Chicagu. V uliciach vypukli nepokoje a rozsiahle bitky medzi políciou a protestujúcimi proti vietnamskej vojne. Na zjazde vypukla plnohodnotná občianska vojna, keď demokrati nakoniec zvolili za svojho kandidáta Huberta Humphreyho, hoci nevyhral jediné primárky. Vtedy mali ešte hlavné slovo stranícki bosovia. Eugene McCarthy, miláčik protivojnových aktivistov požadujúci stiahnutie vojakov z Vietnamu, pohorel.
História sa teraz opakuje. Prezidentský kandidát len tesne prežil pokus o atentát. Demokratický nominačný zjazd bude v Chicagu. Chystajú sa tam tisíce aktivistov protestovať proti politike prezidenta Bidena, hlavne proti podpore Izraela vo vojne v Gaze. A Demokratická strana je uprostred občianskej vojny, ktorej cieľom je vystrnadiť nepopulárneho a chradnúceho Bidena.
Už spomínaný chaos sa natiahol až do konca sedemdesiatych rokov minulého storočia. Až v roku 1984 mohol Reagan vyhlásiť optimistické „ráno v Amerike“. Dúfajme, že teraz nebudeme musieť tak dlho čakať. Trump nie je Reagan. Ten si do denníka zapísal, že svojmu atentátnikovi odpúšťa a modlí sa za neho.
Trump bude chcieť vyžmýkať zo streľby všetky politické body. Pôjde po krku demokratom, tí pôjdu po krku jemu. Polarizácia sa len prehĺbi. Ameriku čaká skôr dlhá noc.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.