Znepokojujúce otázky o počte palestínskych a izraelských obetí

Zatiaľ čo v rusko-ukrajinskom konflikte patrí počet obetí na ruskej i ukrajinskej strane k najstráženejším tajomstvám, v druhom vážnom konflikte súčasnosti medzi Izraelom a Palestínou sa zdá byť všetko jasné, aspoň čo sa týka počtu mŕtvych. Októbrovému útoku Hamasu sa pripisuje niečo vyše 1 100 obetí na izraelskej strane; izraelská vojenská odpoveď od tej doby priniesla okolo 40 000 obetí na palestínskej strane.

Už aj médiá hlavného prúdu si odvykli spochybňovať vysoké číslo palestínskych obetí tým, že tvrdia, že ide o čísla Hamasu, pretože žiadna zo západných spravodajských služieb neprichádza so zásadne odlišnými počtami a tieto dáta všetci preberajú. Napriek tomu dve dôveryhodné správy zo začiatku júla čísla obetí na oboch stranách korigujú, izraelská smerom nadol, palestínska smerom nahor.

Spoluvina Izraela za obete útoku Hamasu

Najprv obetiam októbrového teroristického útoku. Celkový počet obetí onej udalosti nie je spochybnený. Ukazuje sa však, že nie je úplne zrejmé, koľkých zabili teroristi a koľkých sami Izraelčania pri odvracaní útoku. Izraelský denník Haaretz potvrdil podozrenia mnohých analytikov, že izraelská armáda sa v októbri riadila takzvanou Hannibalovou doktrínou.

Izraelskí vojaci nesú telá obetí z radov Izraelčanov, ktorí zahynuli pri útoku hnutia Hamas v meste Kfar Azza. Foto: TASR/AP

Ide o pravidlo, ktoré vojakom ukladá za každú cenu nepriateľovi zabrániť v získaní zajatcov či rukojemníkov. V krajnom prípade je potom s nepriateľom likvidovaný aj rukojemník. Napríklad keď Izraelčania zistili, že bojovníci Hamasu vezú v aute do Gazy zajatých Izraelčanov, či už vojakov, alebo civilistov, zničili auto aj s posádkou dronom.

Zmysel Hannibalovej doktríny je praktický. Izraelčania vedia, že vyslobodenie živého rukojemníka z Gazy je mimoriadne nákladné. Buď si vyžaduje riskantné vojenské operácie ohrozujúce ďalšie životy, alebo výmenu za Palestínčanov väznených v Izraeli, pričom sa nikdy nevymieňa v pomere jedna ku jednej.

Hannibalova doktrína: armádne tajomstvo alebo konšpirácia

Keď v roku 2011 Mosad dohodol s Hamasom výmenu zajatého vojaka Gilada Shalita, ktorý bol päť rokov držaný v zajatí v Gaze, musel Izrael prepustiť viac ako tisíc palestínskych väzňov, ktorí boli zodpovední za stovky izraelských životov. Izrael nikdy predtým nezískal späť živého zajatca, ale nikdy predtým tiež neplatil takú vysokú cenu.

Prepustenie Aseel al-Titi 24. novembra 2023 na základe štvordňovej dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Foto: TASR/AP

Premiér Netanjahu vtedy nemal žiadnu dobrú voľbu. Na jednej strane sa nachádzal pod verejným tlakom urobiť všetko pre to, aby dostal zajatého vojaka späť. Na druhej strane sa veľká časť verejnosti odmietala zmieriť s masívnym prepúšťaním ľudí, ktorých považovala za zločincov.

I keď sa táto doktrína môže za určitých okolností javiť ako menšie zlo, z právneho i etického hľadiska sa ťažko obhajuje. Ozbrojené sily jej používanie taja a propagandisti obviňujú z konšpirácií každého, kto ju spomenie. Správu Haaretzu však nikto nespochybnil, opiera sa o solídne zdroje. Nijako zásadne nemení počet obetí, ale ukazuje, že malú časť z nich zabili samotní Izraelčania.

Znepokojujúci počet nepriamych palestínskych obetí

Aplikácia Hannibalovej doktríny nám tiež pripomína, že Izrael je predovšetkým blízkovýchodný štát. To znamená dve veci. Jeho konanie nemožno posudzovať kritériami európskych demokracií, ako to často robia jeho kritici, a ani nemá zmysel vyhlasovať ho za akýsi výbežok európskej demokracie alebo „judeo-kresťanskej“ civilizácie v úplne odlišnom prostredí, ako tvrdia jeho zástancovia.  

Znepokojujúcejšie sú údaje o palestínskych obetiach, ktoré uvádza britský lekársky časopis Lancet. Upozorňuje, že oficiálne palestínske čísla podhodnocujú reálny počet obetí tým, že nezapočítavajú tisíce tiel pochovaných v troskách rozbombardovaných budov. Predovšetkým však pripomína nepriame obete konfliktu. Neumierajú v dôsledku vojenských akcií, ale v dôsledku nedostatku vody, potravín či lekárskej starostlivosti.

Palestínčania stoja v rade a čakajú na distribúciu jedla v meste Rafh v Pásme Gazy. Foto: TASR/AP

V aktuálnych konfliktoch je počet nepriamych obetí trojnásobne až pätnásťnásobne vyšší ako priamych. Autori preto nevylučujú, že i pri konzervatívnom odhade štvornásobku už zomrelo okolo 180 000 Palestínčanov, teda necelých osem percent obyvateľov Gazy. Tieto čísla sa neobjavujú na prvých stránkach novín, ale vysvetľujú, prečo mnohé štáty apelujú na prímerie a prečo sa v kritike izraelských akcií tak často objavuje slovo genocída.