Jozef Onačilla

Prvý a mimoriadne dôležitý bod sa týka procesu prijímania legislatívy na pôde Národnej rady SR. Namiesto riadneho legislatívneho procesu sa vláda už tradične rozhodla ísť cestou skráteného legislatívneho konania. Teda konania, ktoré by malo byť použité iba pri mimoriadnych a zákonom stanovených okolnostiach, ktoré sú však tak vágne formulované, že za ne možno skryť čokoľvek.

Ústavný súd v minulosti vo svojej judikatúre pristupoval k zasahovaniu do prijímania zákonov zdržanlivo, no stanovil určité hranice, za ktoré nemožno ísť. Zatiaľ existuje jediný príklad vo forme takzvaného prorodinného balíčka z dielne Igora Matoviča, ktorého časti Ústavný súd označil za protiústavné.

Problém bol práve v nerešpektovaní podmienok na skrátené legislatívne konanie, ale rovnako aj v nemožnosti relevantne sa vyjadriť Rade pre rozpočtovú zodpovednosť k finančným dôsledkom právnej úpravy či v obídení samospráv v danom procese. Týmto rozhodnutím Ústavný súd potvrdil mantinely legislatívneho procesu a vystúpil ako garant dodržiavania pravidiel aj za cenu zásahu do existencie prijímaného zákona.

Skrátené legislatívne konanie ako problém bez riešenia

V prípade novely Trestného zákona Ústavný súd rovnako konštatoval porušenie pravidiel. V tejto súvislosti Ústavný súd zdôraznil, že legislatívny proces prebehol s chybami a nepriamo naznačil, že použitie skráteného legislatívneho procesu či skracovanie lehôt v rámci diskusie v parlamente nebolo na mieste.