O ústavnosti novely Trestného zákona sa už popísalo veľa. Momentálne nie je k dispozícii písomné vyhotovenie rozhodnutia Ústavného súdu SR, ale krátke odôvodnenie poskytol na tlačovej konferencii jeho predseda Ivan Fiačan, ako aj súd v tlačovej správe. Toto verejné vysvetlenie poskytlo náhľad, ako sa súd vysporiadal s určitými výhradami kritikov novely, a zároveň predostrel pár zásadných právnych bodov, ktoré vo víre polemiky okolo novej trestnej politiky akosi zanikli.
Prvý a mimoriadne dôležitý bod sa týka procesu prijímania legislatívy na pôde Národnej rady SR. Namiesto riadneho legislatívneho procesu sa vláda už tradične rozhodla ísť cestou skráteného legislatívneho konania. Teda konania, ktoré by malo byť použité iba pri mimoriadnych a zákonom stanovených okolnostiach, ktoré sú však tak vágne formulované, že za ne možno skryť čokoľvek.
Ústavný súd v minulosti vo svojej judikatúre pristupoval k zasahovaniu do prijímania zákonov zdržanlivo, no stanovil určité hranice, za ktoré nemožno ísť. Zatiaľ existuje jediný príklad vo forme takzvaného prorodinného balíčka z dielne Igora Matoviča, ktorého časti Ústavný súd označil za protiústavné.