Medvede nebudú loviť v kukurici, v 5. stupni ochrany a v územiach európskeho významu

Filip Kuffa (SNS) počas konferencie ďalej špecifikoval, že keď ministerstvo vydá výnimku z druhej ochrany, užívateľ poľovného revíru už nebude môcť rozpredať odloveného jedinca tretej osobe.

Na miestach, kde rástla kukurica, odlov nebude možný ani istý čas po žatve.

Vykonávatelia odlovu budú môcť byť len zamestnanci alebo členovia poľovného revíru

„V prípade komerčného nakladania s odloveným jedincom, ak by ho chceli užívatelia umiestniť niekde na trh, musia po jeho odlovení žiadať ministerstvo o výnimku zo zákazov na komerčné použitie,“ vysvetlil ďalej štátny tajomník novinku v prípade komerčného nakladania s uloveným jedincom.

Ak by to poľovný revír odmietol, Kuffa odporúča kontaktovať zásahový tím, ktorý odlov zabezpečí.

Ako príklad komercie ďalej použil obecnú výstavu. „Ak obec bude mať svoje územie, kde si chce vystaviť exponát medveďa hnedého, kde za to bude vyberať vstupné, teda pôjde o komerčné nakladanie, taktiež musí požiadať ministerstvo o výnimku,“ dodal štátny tajomník.

Situácia s populáciou medveďa hnedého je kritická

Podľa slov štátneho tajomníka sú v dôsledku nekompetentných rozhodnutí predchádzajúcich vlád ohrozené ľudské životy.

„Prirodzený areál výskytu medveďa je nasýtený, a medvede sa rozširujú aj do oblastí mimo prirodzeného areálu. Preto sme presadili legislatívnu zmenu, ktorá zjednoduší postup pri eliminácii problémových medveďov. A v tejto súvislosti v súčasnosti usmerňujeme všetky kľúčové subjekty pri aplikácii novely zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ako aj zákona o ochrane prírody a krajiny,“ zdôraznil Filip Kuffa.

Šéf poľovníkov Imrich Šuba sa vyjadril, že verejnosť bola o výskyte medveďa hnedého na Slovensku predstaviteľmi štátu neinformovaná, horšie povedané dokonca zavádzaná.

Šuba tvrdí, že výskyt šelmy bolo treba riešiť pred pätnástimi až dvadsiatimi rokmi a nie je nadšený, že situácia dospela až takto ďaleko.

„V tom čase boli tlaky z EÚ na Slovensko, aby sme sa nedotýkali medveďov, napriek tomu, že sme ich mali dosť už vtedy. Ten medveď si nezaslúži osud, aký má dnes – že chodí a lozí po stromoch v dedinách a mestách, a potom ich musíme naháňať a eliminovať,“ dodal Šuba s tvrdením, že sa tomu dalo predísť.

Čo bude s problémovými medveďmi?

Problémových medveďov smú pracovníci Zásahového tímu pre medveďa hnedého odstrániť z populácie za účasti veterinárneho lekára alebo vlastným zásahom zbrane.

Poľovníci s platnou zmluvou so štátnou ochranou prírody majú rovnaké oprávnenie, Nepotrebujú dodatočnú výnimku, lebo majú možnosť využiť osobitné právo zásahového tímu, a to vďaka novele zákona o ochrane prírody a krajiny.

Obce, ktoré identifikujú problém s medveďmi, majú využívať zákon o civilnej ochrane, tvrdí Kuffa.

„Keď sa vyhlási mimoriadna situácia, majú požiadať o výnimku rezort životného prostredia. Ak aj bude na danom území zásahový tím, ktorý bude mať uzavreté dohody s užívateľmi poľovných revírov, prednosť má výnimka z druhej ochrany, ktorú vydá ministerstvo,“ doplnil.

Po vyhlásení mimoriadnej situácie musí krízový štáb určiť územie, v ktorom by mohol byť lov umožnený.

Súčasťou žiadosti musia byť aj údaje o počte problémových jedincov a nebezpečných stretov. Žiadateľ musí zároveň odôvodniť výber lokality a opísať, aké preventívne opatrenia vykonali.

„Tieto údaje o činnosti má v prvom rade zásahový tím, keďže on robí tieto preventívne opatrenia,“ ozrejmil Kuffa.

Žiadosti o výnimky zatiaľ ministerstvo neeviduje

Rezort životného prostredia zatiaľ neeviduje žiadne žiadosti o takéto výnimky. Od začiatku roka do 15. júla odlovili 41 jedincov, ktoré ministerstvo označilo za problémové.

Tridsať z nich eliminoval zásahový tím pre medveďa hnedého a jedenásť kusov eliminovalo poľovné združenie na základe dohôd, ktoré boli uzavreté.

(let, tasr)