Revitalizácia parku v Nitre stála milióny eur. Primátor je spokojný, miestni krútia hlavami

Po desaťročiach bez výraznejších zmien sa súčasný nitriansky primátor Marek Hattas rozhodol, že sa do obnovy parku pustí s plným nasadením. A tak sa aj stalo. Nitranom začiatkom júna sprístupnil vynovený priestor, ktorý bol pre verejnosť zatvorený viac ako rok. Prvotné nadšenie miestnych však po pár týždňoch vystriedalo sklamanie.

Malý zázrak

Súťaž na revitalizáciu verejného priestoru, ktorá stála viac ako šesť miliónov eur a podľa nitrianskeho magistrátu je najväčšou aj v histórii Slovenska, vyhral Ateliér Krejčiříkovi z Českej republiky.

„Park už nebol odolný voči víchriciam a nebol bezpečný ani čo sa týka hracích prvkov. Neboli inkluzívne ani estetické,“ vysvetlil potrebu revitalizácie primátor Hattas. Dodal, že park postavili nanovo podľa pôvodných myšlienok zo začiatku 19. storočia.

Podľa architektky Kamily Krejčiříkovej ide o jednu z najväčších realizácií aj v histórii ich ateliéru, ktorý má 25-ročné skúsenosti s veľkými projektmi a významnými parkovými úpravami.

„Niečo je projekt navrhnúť a iné zrealizovať. Tu sa to podarilo na 95 percent. Je to malý zázrak,“ doplnil jej manžel Přemysl Krejčiřík s tým, že ich návrh sa takmer do bodky podarilo preniesť do reality a z parku je tak v súčasnosti akýsi stroj na odpočívanie.

„Som veľmi hrdý na to, čo sme dokázali v našom meste,“ nadchýnal sa primátor Hattas nad dielom pod Nitrianskym hradom. Podľa Štefana Lančariča, vedúceho Odboru životného prostredia na mestskom úrade, je park po obnove prehľadný a svetlejší, podarilo sa im odstrániť aj dobové nánosy.

Centrálnym prvkom priestoru zostala Žabia fontána, ktorú v roku 1935 vytvoril známy slovenský sochár Július Bártfay. V súčasnosti jej vrátili pôvodnú podobu. Historické betónové žaby nahradili bronzovými odliatkami, pribudla aj moderná technológia a bazén. Celkovo je vo vynovenom parku Na Sihoti osadených viac ako 50 hracích a športových prvkov.

Nitrania krútia hlavami

Projekt, ktorý je v poradí tretím najnákladnejším investičným projektom nitrianskej radnice, hradilo mesto z eurofondov. Financovanie z mestského rozpočtu by bolo totiž oveľa náročnejšie.

Avšak napriek tomu, že primátor Marek Hattas revitalizáciu parku náležite vyzdvihoval, viacerí obyvatelia Nitry iba krútili hlavami. Najväčším nedostatkom je podľa nich absencia verejných toaliet, čo núti ľudí využívať zariadenia v okolitých prevádzkach. 

„Pán Hattas, kto je zodpovedný za to, že v revitalizovanom parku nie sú WC?“ pýtal sa na sociálnej sieti Jozef.

„To kto vymyslel, že v takom veľkom parku, kde sa hrá veľa detí s rodičmi a navyše je tam aj veľa iných návštevníkov, nie sú toalety?“ krútila hlavou Mária.

Magistrát nespokojným ľuďom odkázal, že verejné toalety pribudnú v parku počas leta. Neboli vraj súčasťou projektu a mesto na ne preto musí vyhlásiť verejné obstarávanie.

„S výstavbou toaliet sme počítali už od začiatku, aj preto sme ešte pred revitalizáciou riešili natiahnutie kanalizácie, a to nielen k budúcim toaletám, ale aj k bufetu a kaviarni. Kým ich vysúťažená firma postaví, verejnosti v parku poslúžia dočasné toalety,“ vysvetlil magistrát.

Veľa peňazí, veľa chýb

Chýb je však v parku zrevitalizovanom za vyše 6 miliónov eur viacero. Celkom jasne ich pomenoval Ján Greššo ml., predseda Komisie Mestského zastupiteľstva v Nitre pre financovanie, správu majetku a podnikateľskú činnosť.

„Renomovaná firma, ktorá zabudne naprojektovať záchody, asi nebude až tak úplne renomovaná. Oni tam tie záchody jednoducho zabudli dať. Mohli sa vybudovať za európske peniaze a nie za naše, lebo mesto za ne teraz z vlastných zdrojov zaplatí 147 600 eur. Ale vidím tam viac problémov,“ uviedol.

Ľuďom prekáža aj biely vápenec, ktorým upravili povrch väčšiny chodníkov. Použitý materiál je podľa architekta Krejčiříka špecifický, bude postupne vyzrievať a spojí sa, resp. „spečie“ dohromady. Napriek estetickej bielej farbe je však podľa mnohých vápenec pre deti nebezpečnejší ako napríklad zámková dlažba či obyčajný asfalt.

„Tie vápencové chodníky sú fakt nebezpečné a zle sa po nich ide nielen na bicykli či kolieskových korčuliach, ale aj pešo. Čiže trošku neplnia účel,“ pokračoval v kritike revitalizácie parku Greššo.

Zaujímalo nás preto, či poslanci pri schvaľovaní projektu kritizovali chýbajúce toalety a ďalšie nedostatky. Podľa Grešša sú v poslaneckom zbore iba dvaja odborníci, architekti, ktorí si tento problém mali všimnúť a upozorniť naň. To však neurobili.

Ďalším výrazným problémom je absencia závlahového systému. V rozľahlom parku aktuálne medzi návštevníkmi jazdia autá s vodou, ktorými zavlažujú mladé stromy a rastliny. Ich vodičov miestni začali nazývať ‚rangermi‘.

„Park sa teda bude zakoreňovať oveľa dlhšie ako by sme chceli. A čo je úplne najvážnejší problém, to sú antikorové hracie prvky. Napríklad také šmýkačky sú pre deti v týchto teplách takmer nepoužiteľné, a to i napriek čiastočnému tieneniu korunami stromov,“ opísal šéf komisie, podľa ktorého sú aj hracie prvky robené iba od stola a bez logiky.

Zdravý sedliacky rozum

Tomuto tvrdeniu nahráva tiež kritika viacerých rodičov. Atrakcie pre troj-štvorročné deti sú totiž umiestnené príliš vysoko a malé deti na ne jednoducho nedosiahnu.

„Áno, je to tak. Aj na tomto príklade vidieť, že sa zase vynechala istá skupinka. Práve mamičky na materskej tam s deťmi rady chodia. Ďalšou skupinkou, ktorá je obmedzená, sú korčuliari, kolobežkári a tiež cyklisti, ktorí majú problém sa na tom bielom drvenom vápenci pohybovať. Buď je prekážkou pre ich malé kolieska alebo sa na ňom šmýka.“

Podľa Jána Grešša ml., pri takej drahej revitalizácii výrazne absentoval zdravý sedliacky rozum. „Keby tam ten projektant chodil mesiac v kuse a sledoval tamojší život, pozoroval, čo tam ľudia využívajú, respektíve sa ich spýtal, čo tam chcú mať, tak by to dopadlo inak,“ doplnil na záver.