Pohľad ľavičiara: JD Vance ako nádej pre Ameriku, ale aj Európu

To, že sa JD Vance vymedzuje voči washingtonským pomerom, je síce nádejné, ale bohužiaľ ho čakajú dve úskalia. A hoci Európa nemôže od neho čakať žiadne darčeky, môže ju inšpirovať. Píše profesor Petr Drulák.

Trump addresses the The Republican National Convention in Milwaukee Foto: Profimedia

Nomináciou senátora JD Vancea na viceprezidenta neurčil Donald Trump iba svojho zástupcu, ale tiež možného nástupcu. Ak v novembri zvíťazí, čakajú ho nové štyri roky v Bielom dome, po ktorých už nebude opäť kandidovať. Prirodzeným pokračovateľom republikánskej vlády potom môže byť mladý viceprezident. Bude však tiež záležať na tom, čo Vance dokáže naplniť z očakávaní, ktoré sú s ním dnes spojené.

Nádeje vyvoláva jeho ľavicový konzervativizmus, ktorý spája realistickú kritiku zbytočných vojen, kultúrny konzervativizmus, obranu ekonomickej zvrchovanosti a rešpekt k pracujúcim, po ktorých systém šliape. Ako to už býva, výkon funkcie mu môžu skomplikovať práve kvality, ktoré ho dnes robia príťažlivým: washingtonský outsider, sociálna citlivosť a odmietanie vojny na Ukrajine.

Úskalia washingtonského outsidera


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami