V prvých júlových týždňoch začal premiér Maďarska, ktoré v druhej polovici roka 2024 predsedá Európskej únii, pracovať na mierovom riešení pre Ukrajinu (a Rusko, Európu a svet). Druhého júla Viktor Orbán navštívil Volodymyra Zelenského v Kyjeve, 5. júla Vladimira Putina v Moskve a 8. júla Si Ťin-pchinga v Pekingu. Ofenzívu zavŕšil o tri dni neskôr na samite NATO vo Washingtone samostatným stretnutím s tureckým prezidentom Recepom Erdoganom, odtiaľ odletel na Floridu na stretnutie s Donaldom Trumpom.
V celej Európe vypuklo pobúrenie: Ursula von der Leyenová: „Zmierovanie Putina nezastaví“, dánska premiérka Mette Frederiksenová: „Nie je o čom rokovať“, jej fínsky kolega Petteri Orpo: „Orbánova návšteva je porušením záväzkov (zrejme členského štátu EÚ), (…) podkopáva záujmy Európskej únie.“ Agentúra Reuters citovala obavy európskych diplomatov, že Orbán v skutočnosti pôsobí ako posol medzi Putinom a Trumpom.
Naopak, samotný Orbán počas tohto lietania zdôrazňoval, že USA budú do novembra a pravdepodobne aj neskôr, možno až do inaugurácie budúceho prezidenta, zaneprázdnené samy sebou, čo otvára Európe príležitosť získať späť strategickú autonómiu, ktorú (ale to už nehovorí) odstúpila Amerike.