Byť za hviezdu v Kysaku je fakt drina

Film Kavej tieto ambície má a do obvyklej letnej zmesi dodal ešte východniarsku exotiku. To býva problém, pretože táto predstava humoru často nezahŕňa len regionálny (obvykle šarišský) akcent, ale aj krik a prehnané správanie, ktoré robí z postáv karikatúry s prízvukom na druhej slabike. Tvorcovia vážili pomerne presne: áno, prízvuk máme; kričí sa; ženské postavy sú hysterické, ale v miere, ktorá sa ešte dá pochopiť (však sú z východného Slovenska!). 

Zážitky dievčat z východu a ich postrehy o našej „hlavnej dedine“ už dlhšie bavia internet v podobe krátkych skečov. Po čase vznikol film, ktorý využíva zohratosť a iskrenie medzi hereckými predstaviteľmi seriálu, ale ich príbehu dodáva dramatickú podobu celovečerného filmu.

Jedna z hlavných hrdiniek (Klára) sa vracia domov na pohreb a tá druhá (Veronika) na svadbu (presnejšie na tri svadby). Obe mučia obavy. V hlavách majú pevne uložené, čo musia dosiahnuť, aby v rodnom malomeste pred neúprosnými očami svojich matiek (a všetkých susedov) obstáli. Návšteva rodiska teda nepripomína pastorálny návrat ku koreňom, ale skôr neľútostný zápas na niekoľko kôl. 

Priebeh pohrebu starej mamy síce môže u divákov vyvolať mierny šok, ale keďže mám podobné skúsenosti, považujem jeho popis za dokumentárny – lamentuje sa hlasito, spieva falošne, muži sa okamžite opijú a okolo behajú deti „naspídované“ cukrom zo zákuskov. Pred, počas a po obrade sa strašne klebetí. Kar je tam, kde sa to podarí narýchlo vybaviť.

Svadba má skoro podobný priebeh, len výmeny názorov medzi nevestou a svokrou sú neľútostnejšie a príbuzenstvo sa nenávidí celkom otvorene. 

Film spočiatku stojí na vtipných dialógoch a postrehoch. Problém nastane, keď sa konverzačná komédia zmení na situačnú, v ktorej sa družička Veronika pokúša stihnúť tri obrady. Odrazu sa do príbehu dostáva priveľa naháňania a priveľa motívov. Zbytočne, pretože to nepomáha gradácii ani zábave. Ku koncu, keď sa príbeh znova zameria na dynamiku rodinných vzťahov, to zase (s prižmúrením oka a urputnou vierou v dobré konce) začne fungovať.

Scenáristka Michaela Zákuťanská a režisér Lukáš Zednikovič odviedli slušnú prácu. Ako som už spomínala, herecké obsadenie je zohraté a funguje dobre. Anna Jakab Rakovská, Jana Kovalčíková a Pavol Šimun si svoje postavy užívajú. Autori sa teda pomerne obratne vyhli nástrahám, ktoré žáner prináša. Vo filme netreba hľadať náročné posolstvá, hoci sa nás marketing o tom pokúša presvedčiť. Je to zbytočné. Fungujúca komédia úplne stačí.

Snímka sa už v predpremiére premieta v amfiteátroch ako súčasť programu, kde je aj hudba a stand-upy. Zatiaľ to vyzerá na úspech.