Umelá inteligencia. Menej, než sme sa báli a viac, než sme chceli?

Umelá inteligencia preniká aj do fungovania firiem v podobe rôznych korporátnych AI riešení, od zákazníckych chatbotov až po autonómne šoférovanie. Nechýbajú finanční poradcovia s investičnými AI produktami, ktorých budúci úspech je zaručený. Aby nie, veď akcie Nvidie narástli za rok a pol skoro o 900 percent.

Technologické firmy plánujú v najbližších rokoch minúť okolo bilión dolárov na investície do AI infraštruktúry, produkcie čipov či posilnenia elektrickej siete pre dátové centrá. Niektorí z čitateľov si však pamätajú menší, alebo podobne hlučný boom spred pár rokov – blockchainovú mániu. Vtedy svoje „blockchainové riešenie“ skúmal azda aj stánok s kebabom.

Jedno percento HDP za desať rokov

Nedostávame sa do manickej fázy už aj v prípade AI? Viacerí začínajú tvrdiť, že áno.

Investičná banka Goldman Sachs sa v júnovom vydaní svojho pravidelného reportu detailne venuje práve tomuto názoru. Nosným textom je rozhovor s Daronom Acemogluom, profesorom na MIT a jedným z najznámejších ekonómov súčasnosti. Ten v máji vydal štúdiu Jednoduchá makroekonómia AI. Argumentuje v nej, že prínosy umelej inteligencie na zvýšenie produktivity preceňujeme a globálne HDP zvýši len o približne jedno vlažné percento za desať rokov. Takýto výsledok je v značnom protiklade ku predchádzajúcim optimistickým záverom iných výskumníkov.