S Kamalou Harrisovou v Bielom dome spoznajú USA socializmus

Svetové burzy sa počiatkom tohto týždňa prebudili do neistého dňa. Odstúpenie Joea Bidena z boja o Biely dom totiž pred investormi stavia otázku, či jeho pravdepodobná „náhradníčka“, existujúca viceprezidentka Kamala Harrisová, má proti Donaldovi Trumpovi viac či menej šancí ako dosluhujúci prezident.

Aké majú šance u stávkarov

Predikčné platformy, ako je PredictIt, ktoré umožňujú stávky na výsledok prezidentského zápasu ako pri obchodovaní na burze, zachytávajú od od oznámenia Bidenovho rozhodnutia nárast šancí Harrisovej z nejakých 23 až na 40 percent. Stávkari pritom takýto svoj výhľad podopierajú vlastnými peniazmi – práve preto je reč aj o predikčných trhoch –, takže môže mať vyššiu relevanciu ako jednoduché prieskumy verejnej mienky. Trumpove šance na Biely dom po Bidenovom stiahnutí mierne klesli, na 60 percent. Pripomeňme, že v prvej polovici minulého týždňa, krátko po nevydarenom atentáte na exprezidenta, predstavovali až 70 percent.

To, že Harrisovej šance rastú, teda neodráža len to, že po Bidenovom odstúpení je zreteľnou favoritkou Demokratickej strany na získanie nominácie, no z určitej časti aj to, že podľa stávkarov a investorov na výsledok volieb – podľa predikčných trhov – má voči Trumpovi o niečo viac šancí ako Biden. Ide, samozrejme, len o momentálnu náladu, ale pokiaľ by Harrisová vkročila do svojej kampane teraz tou správnou nohou a pekne zostra, má šancu brať Trumpovi aj ďalšie percentá.

Na strane Harrisovej je pritom jedna neoddiskutovateľná dividenda už teraz. Vek. Američania majú jasnú tendenciu vyberať si vo voľbách mladších kandidátov. Harrisová ešte nemala šesťdesiat, zatiaľ čo Trump to už ťahá na osemdesiatku. Pritom súboje o Biely dom, v ktorých vekový rozdiel kandidátov prekonával desať rokov, končili v posledných desaťročiach triumfom mladšieho, demokratického kandidáta.

V roku 1992 porazil Bill Clinton Georgea Busha staršieho, ktorý mal o tucet rokov viac. O štyri roky neskôr si poradil s dokonca o 23 rokov starším Bobom Dolom. Barack Obama zase roku 2008 triumfoval nad o štvrťstoročíe starším Johnom McCainom a v roku 2012 pokoril o štrnásť rokov staršieho Mitta Romneyho.

Harrisová je pre investorov veľkou neznámou

Papierovo tak môže mať Harrisová vyššie šance ako Biden. Investorov však teraz zviera neistota, pretože zatiaľ čo Trumpov aj Bidenov svetonázor dobre poznajú – vrátane toho, ako ho v úlohe najmocnejšieho politika planéty realizovali do praxe –, Harrisová je pre nich do značnej miery veľkou neznámou. V úlohe Bidenovej viceprezidentky zase tak viditeľná nie je. Ale svoje priority predostrela počas vlastnej prezidentskej kampane v rokoch 2019 až 2020. Kým vtedy z boja odstúpila, podporila Bidena, stala sa jeho „parťáčkou pre kampaň“ a nakoniec aj viceprezidentkou.

Ako možná prezidentka Harrisová sľubovala veci, ktoré z Bidena robia umierneného centristu starej školy. Hoci aj on je značne rozhadzovačný. A hoci za Bidenovho prezidentovania vykazujú Spojené štáty neudržateľne vysoké rozpočtové deficity a výrazný nárast dlhu, stále sú v porovnaní s krajinami EÚ aj Čínou pomerne solídne rastúcou ekonomikou. Ale podstatnú časť tohto rastu si „kúpili“ na obrovský dlh.

Vysoké tempo dlhového rastu by sa počas prípadného vládnutia Harrisovej pravdepodobne ešte zvýšilo, a to dramaticky. Jeden príklad za všetkých. Vo spomínanej predchádzajúcej prezidentskej kampani Harrisová sľubovala uviesť do praxe gigantický klimatický plán, ktorý by amerických daňových poplatníkov vyšiel na desať biliónov dolárov. Takúto sumu peňazí vygeneruje napríklad česká ekonomika v súčasných cenách zhruba za 33 rokov.

Biden presadil zelený plán zhruba šesťkrát až sedemkrát menší, než by bol ten Harrisovej. Pritom tento jeho balík je aj tak najväčším fiškálnym stimulom v celej histórii USA – a rozhodne významne v uplynulých rokoch prispel k roztočeniu tamojšej mimoriadnej inflácie, najvyššej za niekoľko desiatok rokov.

Je socialistickejšia, zelenšia a progresívnejšia ako Biden

Harrisová by tak v Bielom dome bola nielen prvou ženou, navyše tmavej pleti. Bola by prvým človekom v celej histórii Spojených štátov, ktorý by z Bieleho domu zavádzal skutočný socializmus. Harrisová je nielen oveľa socialistickejšia ako Biden, ale aj progresivistickejšia a zelenšia.

Na rozdiel od Bidena by Harrisová zakázala frakovanie, teda ťažbu ropy či zemného plynu environmentálne kontroverznou metódou hydraulického štiepenia. Politička tiež presadzuje americký „Zelený Nový údel“, teda americkú obdobu Green Dealu, zatiaľ čo Biden ho v jeho celku podporiť odmietol.

Harrisová sa tiež oveľa ústretovejšie než Biden stavia k širokému odpusteniu študentského dlhu, čo je kľúčová položka progresivistických programov. Biden namieta, prečo by sa mal dlh odpúšťať aj dobre zarábajúcim absolventom najprestížnejších amerických univerzít.

Vysoké školstvo v USA je dramaticky úspešnejšie ako to európske, ktoré oveľa menej stavia na trhových princípoch a oveľa viac na „nárokovosti“. Vzletne, ale realisticky povedané, americké vysoké školstvo v posledných desaťročiach posúva ľudskú civilizáciu vpred oveľa zásadnejšie ako to „nárokové“ európske. Ak by sa Harrisovej darilo presadzovať prvky „nárokovosti“ do amerického vysokého školstva, môže tak v dôsledku ďalej fatálne poškodiť ekonomickú konkurencieschopnosť – a nakoniec aj vojenskú a bezpečnostnú odolnosť – celého Západu, najmä tvárou v tvár Číne.

Čo sa týka medzinárodného obchodu, má Harrisová v niektorých ohľadoch dokonca bližšie k Trumpovi ako k Bidenovi. Je teda nielen socialistkou, ale navyše ochranárskou socialistkou. Práve v protekcionizme sa s Trumpom pomerne zhoduje. V roku 2016 sa napríklad stavala proti Transpacifickému partnerstvu, teda veľkej zóne voľného obchodu medzi Spojenými štátmi mnohými ázijskými štátmi (nie však s Čínou), ale aj latinskoamerických ekonomík, navyše ešte s Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom. Tento obchodný pakt dohadovala administratíva Baracka Obamu – s podporou vtedajšieho viceprezidenta Bidena –, no Trump ho po svojom nástupe do Bieleho domu zhodil zo stola.

Harrisová celkovo vyžaduje viac ďalekosiahlych regulácií ako Biden, a to napríklad aj v oblasti umelej inteligencie. Spojené štáty teraz v tejto oblasti určujú svetový vývoj práve aj preto, že nie je tak preregulovaná ako napríklad celá IT sféra a všeobecne ekonomika Európskej únie.

Ak by Harrisová spútala IT sféru a umelú inteligenciu v USA podľa vzoru Európskej únie, ktorá prakticky nemá žiadnu skutočne globálnu technologickú firmu, hrozí zaostávanie celého Západu za Áziou, najmä Čínou. Toto zaostávanie by mohlo byť až také výrazné, aké teraz vykazuje EÚ, ktorá sa v oblasti nových technológií pozerá na chrbát Spojeným štátom, ako aj Číne z čoraz väčšej vzdialenosti.

V konečnom dôsledku by tak Harrisová do Bieleho domu v dosiaľ nepoznanej miere vniesla zelený progresivizmus (čo by spôsobilo ešte väčší dlh), socializmus či „nárokovosť“. Pritom by neváhala ekonomiku USA – historicky vybudovanú na kapitalizme a voľnom trhu – regulačne ťažko zväzovať a presadzovať navyše ochranárske opatrenia. Nič z toho nie je dobré pre dlhodobý ekonomický, ale ani bezpečnostný a vojenský rozvoj nielen Spojených štátov, ale celého Západu. Z Harrisovej v Bielom dome môžu mať nakoniec najväčšiu radosť autoritári Pekingu a Moskvy.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.