Pohotovosti zrušili, deti plnia urgenty. Lekári: Nech neskáču na trampolíne a hlavičky do vody

Od 1. júla zaniklo na Slovensku desať pohotovostí pre deti a dorast. Výnimku nakoniec dostalo zariadenie v Námestove, na zachovanie ktorého vyčlenila vláda na júlovom výjazdovom rokovaní na Orave 200-tisíc eur. Suma vykryje prevádzkové náklady na zhruba rok a pol, čo sa s pohotovosťou bude diať potom, je v rukách Žilinského samosprávneho kraja.

Vypúšťanie pevných bodov APS je súčasťou reformy, ktorá sa realizuje v troch fázach. V tej prvej zaniklo minulé leto šesť pohotovostí, ktoré nemali prevádzkovateľa. V novembri má podľa plánov ministerstva zdravotníctva vypadnúť ešte ďalších päť bodov. 

Vypustené pevné body APS. Foto: MZ SR

Skrátili sa aj ordinačné hodiny v ambulantných pohotovostiach pre deti. Po novom sú otvorené od 16. do 20. hodiny a počas dní pracovného pokoja od ôsmej do 20. hodiny. Poplatok za využitie pohotovosti ostal dve eurá.

Rezort tvrdil, že rodičia po 20. hodine služby APS buď vôbec nevyhľadávajú, alebo sa ich počty mesačne pohybujú v jednotkách. Popieral, že by takéto zmeny mohli mať nejaké dôsledky na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Preplnené urgenty

Hneď na začiatku prázdnin lekári z detského urgentu Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave dokázali opak. Počas víkendu (13. až 14. júla) za každých 24 hodín ošetrili 140 až 160 detí.

Rovnako je na tom Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici. „Sčasti je zvýšenie počtu pacientov dôsledkom zrušenia pohotovostí. V lete štandardne pribudne úrazov a na jeseň zase skôr internistických diagnóz. Žiaľ, pribúda aj pacientov od pediatrov napriek tomu, že v prípade dovolenky musia mať za seba náhradu,“ hovorí pre Štandard primár urgentného príjmu Milan Galko.

V Košiciach APS poskytovali dva subjekty, ktoré fungujú mimo Detskej fakultnej nemocnice Košice. Jedna z nich však prestala od júla fungovať. „Detskí pacienti z okresov Košice a Košice-okolie – čo zahŕňa lokalitu od Rožňavy po Spišskú Novú Ves – majú k dispozícii len pohotovosť na Toryskej ulici, čo pre tento región nestačí,“ vysvetľuje marketingová špecialistka Zuzana Baníková z tamojšej detskej nemocnice. Dodáva, že v dôsledku toho majú priemerne o 10 až 15 ošetrení v službe viac.  

Už nejde len o problém detských nemocníc. S deťmi prichádzajú rodičia aj na klasické urgentné príjmy – napríklad do Fakultnej nemocnice Trenčín.

Svoje o tom vedia aj súkromné nemocnice. „Môžeme potvrdiť, že na urgentných príjmoch v nemocniciach siete Agel evidujeme nárast pacientov, a to aj detských. Za nárastom vidíme skrátenie ordinačných hodín a aj zrušenie ambulantnej pohotovostnej služby,“ poznamenala pre Štandard špecialistka marketingu Jaroslava Ševčíková.

Veľkú časť pacientov by zvládli doma liečiť rodičia

Problémom je, že na urgentné príjmy pacienti často prichádzajú s ťažkosťami, ktoré sú neopodstatnené.

„V niektorých prípadoch evidujeme ich počet až približne na úrovni 80 percent,“ hovorí Ševčíková zo siete Agel.

„Evidujeme tiež veľa prípadov, keď k nám prichádzajú rodičia pre istotu pred cestou lietadlom alebo odchodom na dovolenku, aby lekári zhodnotili zdravotný stav dieťaťa s nezávažnými ťažkosťami,“ približuje Kamenická z NÚDCH.

Urgentný príjem je určený pre stavy s vysokou pravdepodobnosťou hospitalizácie alebo potrebou sledovania detí.

„Samozrejme, každá náhla zmena zdravotného stavu s dosahom na dýchanie, vedomie, celkový prejav dieťaťa, neznesiteľná bolesť, opakované dlhodobé vracanie, opakované hnačky, nezvládnutá horúčka, ťažkosti s dýchaním, neschopnosť prijímať stravu a tekutiny, to všetko sú stavy, ktoré majú byť ošetrené na urgente,“ dodala Kamenická.

Všetky ostatné stavy by mali vyriešiť ambulantní pediatri či pohotovostná služba.

Budova urgentého príjmu Národného ústavu detských chorôb. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Rodičom má pomôcť aplikácia

Existuje viacero možností, ktoré rodičom pomôžu rozhodnúť sa, kedy už treba vyhľadať odbornú pomoc a kedy by ešte svojho potomka mali liečiť vo vlastnej réžii.

Jednou z nich je aplikácia NÚDCH. Tá sa dá stiahnuť v android aj apple verzii. Sleduje, či má dieťa zvýšenú teplotu a ak áno, ako dlho trvá. Zameriava sa aj na bolesti, zmeny farby kože, prípadné straty vracaním a hnačkou, viditeľné krvácanie či kŕče.

Aplikácia nehodnotí len prítomnosť daného parametra, ale aj jeho intenzitu a dĺžku a následne tieto parametre vyhodnocuje.

Závažnosť stavu sa dá určiť aj cez stránku Pediatri deťom. Podľa príznakov si tam rodičia vyhľadajú článok s vysvetleniami a radami o tom, ako sa o dieťa postarať a kedy už ísť za doktorom.

Aplikáciu pripravuje aj ministerstvo zdravotníctva, ide o národný projekt. „Aktuálne prebiehajú interné procesy prípravy verejného obstarávania vrátane prípravných trhových konzultácií,“ skonštatoval komunikačný odbor rezortu.

V lete sú úrazy detí častejšie

Teplejšie počasie, voľno a viac pohybu vonku sú pravidelne príčinou, že úrazovosť u detí počas leta rastie. Za celý rok 2023 evidovala najväčšia poisťovňa Allianz na trhu 11 705 detských úrazov, za ktoré vyplatila 2,95 milióna eur. 

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) počas vlaňajšieho leta zaznamenala zranenia u 17 154 detí. „Najčastejšie išlo o poranenia zápästia a ruky, hlavy a tiež členka a nohy,“ spresňuje manažérka oddelenia komunikácie VšZP Marianna Bublavá.

V lete trávia deti viac času vonku, pri pohybových aktivitách, na dovolenkách a výletoch, riziko poranení sa tak zvyšuje. „Medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré Operačné stredisko ZZS vysiela záchranárov na pomoc deťom patria akútne bolesti brucha, pády, úrazy, problémy s dýchaním či zvracanie a kolapsy,“ vymenúva hovorkyňa Operačného strediska ZZS Petra Klimešová.

Neurochirurgovia NÚDCH minulý týždeň varovali, že v priebehu 13 hodín zrealizovali tri akútne operácie detí s letnými úrazmi chrbtice. Všetky prípady sa mohli skončiť až invaliditou detí. Rodičov preto vyzývajú, aby potomkom nedovolili skákať hlavičky do bazéna a zakázali im aj aktivity na trampolínach.

Dolinková chce v rušení pohotovostí pokračovať

Od novembra má skončiť ďalších päť detských pohotovostí – V Dubnici nad Váhom, Kráľovskom Chlmci, Pezinku, Partizánskom a Šali.

„Pri súčasnom stave nedostatku pediatrov je to pochopiteľné, nevravím, že správne. U nás sú pacienti zvyknutí, že nájdu pohotovosť v každom väčšom meste, ale na západe sa cestuje nezriedka aj dvesto kilometrov. Postupne to smeruje ku centralizácii do špecializovaných detských nemocníc. Momentálne v Banskobystrickom kraji nefunguje pediatrické oddelenie v Lučenci, Veľkom Krtíši ani Revúcej. Nárast je badateľný, personál nemocníc je na hrane. Bez adekvátneho zvýšenia nemocničných pediatrov pri narastajúcich počtoch pacientov títo pediatri odídu do primárnej sféry a problém ich nedostatku sa posunie do nemocníc,“ domnieva sa primár Galko.

Lekárske odborové združenie vyzýva ministerku zdravotníctva, aby situáciu riešila. Upozorňuje, že väčšina Slovákov nemá prístup k detskému urgentu, a preto využíva detské nemocničné oddelenia, čo lekárov preťažuje. Upozorňujú, že v chladnejších mesiacoch nastane epidémia viróz, ktorá sa bude rýchlo šíriť.

Ministerstvo zdravotníctva sa vyhlo odpovedi na otázku, či registruje preťažené urgenty vo viacerých nemocniciach. Kritickú situáciu v NÚDCH odôvodnilo tým, že nemocnica má spádové územie 150-tisíc detí, zatiaľ čo druhé najväčšie spádové územie tvorí 78-tisíc detí a priemerná spádová oblasť je okolo 30-tisíc detí. Problém vidí aj v tom, že mesiac júl je vo všeobecnosti považovaný za najvyťaženejší mesiac v roku z pohľadu počtu návštev na urgentných príjmoch.

„V prípade potreby budú na jeseň situáciu operatívne riešiť primárni pediatri v spolupráci s Národným ústavom detských chorôb podobne ako je tomu už v súčasnosti, keď sú víkendové služby posilnené a v stanovenom čase sú k dispozícii v APS dvaja primárni pediatri,“ vysvetľuje ministerstvo.

Rezort chce napriek tomu v novembri zrušiť ďalšie pohotovosti a súčasné pravidlá neplánuje zmeniť. „Vyhláška, ktorá upravuje sieť detských pohotovostí, je v platnosti,“ uzatvára komunikačný odbor.