Správa Európskej komisie potvrdila, že v EÚ si už zasadli aj na Fica

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Obzvlášť, ak sa to deje v školskej triede, kde si na jedného zo žiakov zasadla učiteľka a druhý je jej miláčik. Zhruba takéto správanie predviedla Európska komisia (EK), či konkrétne česká eurokomisárka Věra Jourová (nominovaná Andrejom Babišom) zodpovedná za oblasť hodnôt a transparentnosti.

Jourová totiž v stredu predstavila dokument s názvom Správa o právnom štáte 2024, v ktorom hodnotila úroveň právneho štátu v jednotlivých krajinách EÚ, respektíve to, ako sa jednotlivým krajinám darilo implementovať odporúčania, ktoré v minulosti dostali od Komisie.

Zo správy vyplynulo, že členské štáty vo všeobecnosti napĺňajú ciele, ktoré im EK stanovila veľmi dobre, keďže spolu zaviedli do praxe až 68 percent z jej minuloročných odporúčaní. Jourová pritom ocenila najmä Poľsko, ktoré v minulosti čelilo kritike zo strany jej úradu a dnes patrí medzi tých, ktorí sa údajne najviac posunuli.

Na opačnej strane rebríčka zas skončilo Maďarsko a Slovensko. S vysvetlením, že Maďarsko údajne nepokročilo v žiadnej zo siedmych meraných kapitol a Slovensko len v jednej, týkajúcej sa slobody médií, a aj to len minimálne.

Keď sa však na správu pozrieme bližšie, zistíme, že inštitúcia prišla k takémuto záveru, obzvlášť, čo sa týka Poľska a Slovenska, len z toho dôvodu, že eurokomisárka si na nás zasadla a z Poľska, naopak, urobila svojho miláčika, ktorému odpustí všetko, aj keď v skutočnosti si domácu úlohu splnil omnoho horšie.

Správy, ktoré publikovala EK, sú pomerne rozsiahle. Tá o Slovensku pozostáva z približne päťdesiat strán, tá o Poľsku zo zhruba štyridsať, navyše sa venujú množstvu tém. Preto sa zamerajme len na časť o slobode verejnoprávnych médií, kde je situácia na prvý pohľad podobná, keďže tak vláda Róberta Fica, ako aj vláda Donalda Tuska, sa po voľbách usilovali v tomto segmente realizovať zmeny na riadiacich postoch.

Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo na Slovensku sa zmeny uskutočňovali niekoľko mesiacov a v podstate ešte stále nie sú dokončené, v Poľsku to bol priam blitzkrieg.

Tuskova vláda totiž okamžite po svojom vymenovaní poslala do verejnoprávnej televízie aj rozhlasu políciu, ktorá do budovy média vtrhla a na deň zastavila vysielanie, pričom minister svojvoľne vyhodil riaditeľov aj nepohodlných redaktorov. Tusk sa pritom nezapodieval zmenou zákonov, stačilo mu len akési uznesenie poslancov jeho koalície o „obnovení právneho poriadku, nestrannosti a integrity verejnoprávnych médií“ (sic!).  

Ako dianie v oboch krajinách hodnotí Jourovej správa?

Na prvý pohľad je pri hodnotení Slovenska objektívna, keďže poukazuje na nestabilnú finančnú situáciu STVR v súvislosti so zrušením koncesionárskych poplatkov a znížením financovania tejto inštitúcie z 0,17 percenta HDP na 0,12 percenta HDP. Navyše pripomína, že zmena zákona o verejnoprávnych médiách bola účelová, aby mohlo byť vymenené vedenie tejto inštitúcie, čo je vo svojej podstate pravda. Preto Jourová dochádza k záveru, že „vzhľadom na uvedené skutočnosti sa … nedosiahol žiadny pokrok.“

V prípade Poľska je však hodnotenie dramaticky iné.

Vypnutie verejnoprávnych médií tu Komisia prechádza mlčaním. Drastické výmeny riaditeľov a zamestnancov v podstate chváli, lebo k zmene manažmentu verejnoprávnych médií došlo „v dôsledku pretrvávajúcich obáv o ich nezávislosť.“

Správa síce konštatuje, že brutálny zákrok voči verejnoprávnym médiám kritizoval ombudsman (o prezidentovi nehovoria nič) a, že ústavný súd konštatoval protiústavnosť konania kabinetu, no to hneď odbije konštatovaním, že poľský ústavný súd má „neregulárne zloženie.“

Čarovný je aj záver, ku ktorému Komisia dochádza. Podľa nej na pozitívne hodnotenie stačí, že poľská vláda pracuje na zosúladení poľského zákona o verejnoprávnych médiách s ustanoveniami EÚ. „Očakáva sa, že nový zákon bude prijatý do konca roka 2024. Preto sa dosiahol určitý pokrok pri riešení odporúčania na rok 2023,“ končí sa hodnotenie Bruselu.

Zhrnuté a podčiarknuté, v Poľsku aj napriek protiústavným zmenám vo vedení verejnoprávnych médií nastal podľa Jourovej pokrok vo vzťahu k verejnoprávnosti, no naopak na Slovensku, ktoré postupovalo omnoho viac v súlade s právnym poriadkom, k žiadnemu pokroku nedošlo.

Ako je to možné? Jednoducho tak, že Tusk je zjavne obľúbeným žiakom súdružky učiteľky Jourovej, lebo zapadá do jej ideologického nazerania na svet a z toho dôvodu si môže robiť to, čo sa mu zachce. Naopak, Fico má v rozhodujúcich témach iné názory ako ona, a preto musí čeliť zaujatej autorite.

No a všetci dobre vieme, ako to je s učiteľkami, ktoré sa rozhodli zasadnúť si na niektorého žiaka a aké hodnotenie od nich možno očakávať.

Jedna vec je, že eurokomisia si týmto prístupom strieľa do vlastnej nohy, lebo tak značne oslabuje svoju vlastnú legitimitu a ukazuje, že nie je nestranným, ale ideologicky zaujatým aktérom. Teda – ako by povedal klasik – ďalším chorým prvkom na scéne.

Otázka, na ktorú, priznám sa, nemám odpoveď, je tá, čo s touto zaujatosťou spraví premiér Fico. V zásade sa zdá, že má tri polohy, do ktorých sa môže vmanévrovať: Vyfučať rovnako ako český premiér Petr Fiala, ktorý bol v čase svojho vstupu do politiky euroskeptikom a dnes je eurohujerom. Pripojiť sa k Viktorovi Orbánovi, ktorý sa vzoprel európskemu hlavnému prúdu a v našom priestore dnes zosobňuje niečo podobné ako Donald Trump v USA. Alebo byť niečím medzi tým.

Fico mal doposiaľ tendencie vybrať si tretiu možnosť. V europarlamente sedeli poslanci za Smer poslušne vo frakcii socialistov a progresívcov, kde boli súčasťou európskeho establišmentu, a tak stvorili nielen ľudí ako Věra Jourová, ale aj všetky sporné zelené, dúhové a vojenské politiky. Doma pritom ich šéf hromžil na kvóty voči migrácii, dúhe, či voči posielaniu zbraní na Ukrajinu.

Zdá sa, že Smer by rád hral túto hru aj naďalej. Aspoň to ukázalo rokovanie Európskej rady, kde sa prezident Peter Pellegrini po dohode so špičkami Smeru údajne pokúšal zobchodovať podporu pre von der Leyenovú za opätovné prijatie Hlasu a Smeru do socialistickej frakcie.  

Sčasti je to pochopiteľné, keďže Fico nemá ani Orbánovu, ani Fialovu povahu a ani mentálno-ideologickú výbavu.

Správa Jourovej. Neustále listy EK ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi. Pohrozenie, že ak Fico schváli zákon o mimovládkach, Komisia nám okamžite siahne na eurofondy. Zastavenie ropy pritekajúcej z Ruska na Slovensko a do Maďarska.

To všetko ukazuje, že tlak je veľký a Fico dnes už veľmi nebude môcť hrať na dve strany.

A tu sa vraciame k otázke, čo s tým spraví presvedčený ľavičiar starého typu, akým Fico je.