Vzorom mu bol Štefánik, svadbu nestihol. Kto bol Slovák, ktorý padol v boji za Ukrajinu?
„Náš milovaný slovenský brat Rastislav Gajdošík, ktorý slúžil na Ukrajine ako dobrovoľník padol na bojisku,“ napísala organizácia Memorial – International Volunteers for Ukraine (Medzinárodní dobrovoľníci pre Ukrajinu).
Slovák s prezývkou „Rusty“ bol dobrovoľníkom Ukrajinskej medzinárodnej légie založenej po začiatku invázie na Ukrajinu. Konkrétne informácie o jeho smrti sú stále nejasné.
Medzičasom začala organizácia Medzinárodní dobrovoľníci pre Ukrajinu zbierať aj cez sociálne siete peniaze na vybudovanie pamätníka pre padlého Gajdošíka.
Slovenská diplomacia dostala správu o úmrtí Slováka
„Moje rozhodnutie brániť Ukrajinu a Ukrajincov bolo osobné, pretože som zo Slovenska. Ak by sa niečo stalo Ukrajine, logicky by moja krajina bola ďalšia na rade, ako aj pobaltské krajiny, Poľsko. Takže tým, že bojujem tu, bránim tomu, aby sa niekedy stalo niečo mojej krajine,“ hovoril Gajdošík prezývaný „Rusty“ ešte v apríli vo videu na sociálnej sieti.
Dnes už sú slovenské i ukrajinské médiá zaplnené informáciami o jeho smrti. Redakcia Štandardu oslovila ministerstvo zahraničných vecí s otázkou, či dostalo od Ukrajiny správu o Gajdošíkovej smrti. Rezort skonštatoval, že dostal správu o úmrtí občana SR na Ukrajine. Podrobnosti odmietol zverejniť.
„Vzhľadom na ochranu osobných údajov nebude Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR k prípadu poskytovať bližšie informácie,“ znie odpoveď komunikačného oddelenia.
Patril k najskúsenejším
Gajdošík slúžil ako zástupca veliteľa čaty Bravo One v medzinárodnej légii. Naposledy podľa Denníka N velil približne dvadsiatke zahraničných dobrovoľníkov, ktorých úloha bola držať určený objekt. Skôr, ako sa stihli stiahnuť z pozícií, protistrana podnikla mohutný útok, ktorý sa zrejme stal Slovákovi osudným.
Na Ukrajine patril Rusty k jedným z najskúsenejších vojakov jednotky, pomáhal aj s výcvikom tých nových. Prvýkrát v Doneckej oblasti bojoval už v roku 2014. Po pár mesiacoch sa však vrátil domov v dôsledku zápalu pľúc a v roku 2015 odcestoval na bezpečnostnú misiu do Iraku. Chrániť Ukrajinu sa znova pobral bezprostredne po začiatku invázie vo februári 2022.
Napriek niekoľkým vážnym zraneniam si vyslúžil aj vyznamenanie vo februári 2023, keď mu podľa jeho blízkych „potriasol rukou aj Zelenskyj“ a za sebou mal desiatky bojových akcií.
Na jeseň 2022 bol pri úspešnej ofenzíve v Charkovskej oblasti, na jar minulého roka pri obrane Bachmutu. Povýšenie na veliteľa čaty odmietol.
V marci tohto roka s ukrajinskou armádou predĺžil zmluvu
Na Slovensku ho nedržalo nič. Prv podnikal, neskôr pomáhal na stavbách i pracoval na pošte. Všetci známi, ktorí prehovorili pre Denník N, ho však opísali v jednej veci zhodne: pomáhal ľuďom. Starkej nosil denne domov nákupy, roznášal jedlo ľuďom bez domova, kamarátom ochotne požičiaval peniaze.
Vo voľnom čase vraj čítal historické knihy a neznášal diktatúru, komunizmus a nacionalizmus. Jeho vzorom bol Milan Rastislav Štefánik.
Aj keď „doma“ neabsolvoval vojenský výcvik a nepestoval ani obľubu k zbraniam, príbuzní jeho úspech v boji pripisovali jeho psychickej odolnosti a schopnosti vyhodnocovať riziká.
Zmluvu, ktorú pred viac ako štvrťrokom opätovne podpísal s ukrajinskou armádou, bral ako záväzok najmä voči svojim spolubojovníkom z jednotky, ktorým tak mohol aj naďalej odovzdávať nadobudnuté skúsenosti.
Na slovenskej pošte, kde bol zamestnaný a najskôr čerpal dovolenku, neskôr neplatené voľno, dal po podpise zmluvy na Ukrajine definitívne výpoveď. Zmieril sa vraj s tým, že vojna tak skoro neskončí.
Na Slovensku deti či priateľku nemal
Svoju spriaznenú dušu si našiel až na Ukrajine, neskôr sa zasnúbili. Mala dve deti a stihol sa predstaviť aj jej rodičom. Tento rok vraj plánovali sobáš.
Kamaráti na Slovensku ho naposledy videli na prelome rokov 2023 a 2024, keď na Vianoce na pár dní pricestoval do Bratislavy. Z výpovedí jeho známych pre Denník N je však zrejmé, že aj na diaľku počas sviatočných dní dával cez telefón pokyny svojim spolubojovníkom na ukrajinskom fronte.
V čate, kde pôsobil, bol najstarší. Neustále nasadzovanie do bojov priťažovalo jeho problémom s dýchaním, ale na bojisku nechcel skončiť. S misiou, ktorá sa mu pravdepodobne stala osudnou, Gajdošík pôvodne nerátal. Jeho čata mala byť totiž v júni mimo frontu.
(sita, max)