Potravinová púšť. Desaťtisíce ľudí Prešovského kraja nemajú prístup k základným potravinám

Prešovský samosprávny kraj (PSK) navrhol finančne dotovať obce bez predajní potravín. Cieľom má byť čo najväčšie pokrytie obcí s tzv. potravinovou púšťou, a to prostredníctvom pojazdných predajní. Podľa súčasného štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) a prešovského krajského poslanca Michala Kaliňáka má však tento návrh medzery.

PSK urobil od januára do mája 2024 dotazníkový prieskum v obciach vo všetkých okresoch Prešovského kraja. Jeho účelom bolo zistiť súčasný stav dostupnosti potravín v obciach a záujem miestnych obyvateľov o pojazdné predajne v miestach, v ktorých sa kamenná predajňa potravín nenachádza.

Prieskum vykonal Inštitút rozvoja, ktorý pracoval so vzorkou 511 obcí do tisíc obyvateľov. Na dotazník reagovali všetky oslovené obce.

Až 121 obcí je bez možnosti kúpiť potraviny v mieste bydliska

Výsledky prieskumu, ktorý kraj prezentoval na júnovom zastupiteľstve, ukázali, že v kraji sa nachádza 121 obcí bez prístupu k potravinám. Počet obcí bez kamennej predajne je 231, s kamennou predajňou 280. Tie, ktoré nemajú ani jednu z týchto alternatív, sa nachádzajú najmä v prihraničnej oblasti okresov Svidník, Stropkov, Snina. Patria k nim aj obce, kde je vekový priemer 65 rokov.

Záujem o pojazdnú predajňu deklarovalo 182 obcí vrátane tých, ktoré už kamennú predajňu majú alebo do nich jazdí pojazdná predajňa, no nemajú v ponuke všetky základné potraviny. Základnými potravinami sa rozumie pečivo, mlieko, maslo, vajcia, olej, soľ, cukor, múka, ryža, cestoviny, strukoviny či iné trvanlivé potraviny.

Na základe svojich zistení pripravil PSK návrh dotačnej schémy, ktorá by kryla náklady obce spojené s poskytovaním služby ambulantného predaja, a to prostredníctvom pojazdnej predajne. Kraj chce na tento účel vyhlásiť samostatnú výzvu, do ktorej by mohli predkladať jednotlivé obce žiadosti o dotáciu na rok 2025.

„Podporíme pojazdné predajne, pretože majú viac výhod – viac tovaru, väčšiu obslužnosť, nižšie prevádzkové náklady. Seniori budú menej odkázaní na svojich príbuzných, budú menšie nároky na opatrovateľskú službu a sociálny systém. Ľudia môžu naďalej žiť v mieste, kde vyrastali a kde to poznajú,“ vymenoval výhody Ján Kocák, ktorý návrh predkladal.

Dodal, že výška dotácie je 500 eur na jednu pojazdnú predajňu na jeden rok. „Teraz, keď ide predajca do obce, má dotáciu nula eur. Má iba maržu z predaja,“ vysvetlil predkladateľ návrhu s tým, že šikovný vlastník pojazdnej predajne si môže pridať ďalšie obce a vyskladá si tak vyšší príjem. Na dokladovanie by mali dohliadať starostovia jednotlivých obcí, ktorým dotáciu pridelia.

Nákupy pre starších bežne obstaráva starosta

S myšlienkou znižovania potravinových púšti sa stotožnili viacerí poslanci Prešovského kraja, medzi inými aj Nadežda Sirková, ktorá bola kedysi starostkou jednej z obcí pod tisíc obyvateľov. Tvrdí, že za jej starostovania v obci Ubľa v okrese Snina obec poskytovala potraviny šiestim ďalším obciam pod 200 obyvateľov.

„Bežná prax je, že starosta sadne do auta, vezme od ľudí zoznamy a lístky, ide na nákup a starým ľuďom potraviny prinesie. Poďme však do toho, vyskúšajme výzvu a uvidíme, koľko obcí sa reálne prihlási. Staršej generácii to pomôže,“ vyhlásila.

Ľudia nevládzu za nákupmi dochádzať 

Obec Hostovice v okrese Snina už približne rok funguje na dodávke potravín pojazdnou predajňou. Dohodol ju starosta Peter Čopák, ktorý sám oslovil predajcu, pretože situácia v obci s dostupnosťou potravín bola neúnosná.

„My už nemáme ani potraviny, ani krčmu. Chlieb, olej, múku a iné základné potraviny nám vozí pojazdná predajňa. Máme však problém s drogériou, pretože tu žijú aj ľudia, ktorí nevládzu cestovať do mesta, sú už iba doma a nikoho nemajú, je to pre nich ťažké,“ vysvetľuje pre Štandard starosta obce s tým, že predajňa chodí do dediny každý utorok a štvrtok.

Keď prichádza do dediny, zapne zvučku, ľudia vyjdú von, zhromaždia sa na rôznych stanovištiach a nakupujú aspoň základné potraviny. Hostovice majú 248 obyvateľov a starosta tvrdí, že nádeje na kamennú predajňu si už nerobí. „V obci nikto nechce podnikať, lebo sa to aj vzhľadom na cenu energií neoplatí,“ dodal.

Obec Klenová leží päť kilometrov od štátnej hranice s Ukrajinou v okrese Snina. Má viac ako 500 obyvateľov a problém s dostupnosťou potravín nemá. Už viac ako tridsať rokov tam stojí kamenná predajňa potravín. Starosta Slavomil Voloch vraví, že predajňa sa zatiaľ uživí, no narastá trend, že po sociálnych dávkach idú ľudia nakupovať skôr do mesta. „Tam urobia väčší nákup a tu potom následne dokupujú už len pečivo a drobné veci,“ ozrejmil.

„Dotujme, no dolaďme detaily“

Návrh podporiť dotáciou obce v tzv. potravinovej púšti sa stretol aj s pripomienkami, už počas jeho prednesenia v júnovom krajskom zastupiteľstve. Krajskému poslancovi Jánovi Vookovi chýbala nadväznosť, z čoho navrhovatelia dotáciu 500 eur vypočítali.

„Koľko pojazdných predajní máme? Aký je náklad na prevádzkovanie takejto predajne? Len na pohonné hmoty majú náklad 5-tisíc eur ročne,“ upriamil pozornosť na chýbajúce informácie. Navrhol tiež výzvu komunikovať nie s obcami, ale priamo s predajcami, ktorí by spoločne so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhli aj trasy.

S otázkami ohľadom situácie s dostupnosťou potravín v Prešovskom kraji sme sa obrátili aj na Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Stanovisko k návrhu 500-eurovej dotácie pojazdných predajní však neposkytli.

Svoj názor však komunikoval štátny tajomník MIRRI SR Michal Kaliňák, ktorý sa téme potravinových púští venuje takmer päť rokov. Ako bývalý člen ZMOS-u najskôr podľa jeho slov mapoval územia bez predajní potravín, potom porovnával tento problém s riešeniami v susedných krajinách a napokon formuloval návrhy na riešenie.

V súčasnosti podľa neho MIRRI SR nastavuje schému pomoci prostredníctvom regionálneho príspevku, a to najmä pre najmenej rozvinuté okresy.

„Ukazuje sa, že problémom nie sú iba samotné obce, ale napríklad aj počet disponibilných pojazdných predajní potravín. Aj preto v rámci programu Interreg Slovensko – Maďarsko umožníme v jeseni tohto roka možnosť uchádzať sa o peniaze na pojazdné predajne, čím vytvoríme sieť, na ktorú dokážeme napojiť podporné finančné nástroje na prevádzku,“ vysvetlil Kaliňák.

Materiál, ktorý je predložený na ostatné rokovanie krajského zastupiteľstva, vykazuje podľa neho obrovské známky nepochopenia podstaty. Prekáža mu tiež, že zámer nekonzultovali priamo so zainteresovanými okresnými úradmi v najmenej rozvinutých okresoch.

„Úradníci prešovskej župy zmapovali počet obcí bez predajne potravín, ale nemajú monitoring pojazdných predajní. Ak by ich mali, bol by určite súčasťou dokumentu. Zároveň nemajú predstavu o tom, kto prevádzkuje pojazdné predajne, či napríklad sociálny podnik, živnostníci a podobne, lebo aj od toho sa odvíja nastavenie pomoci. Kraj svoj návrh nekonzultoval s prevádzkovateľmi pojazdných predajní. Od viacerých vieme, že boli zaskočení prístupom samosprávneho kraja,“ spresnil svoje zistenia.

PSK potvrdil, že niektoré informácie im chýbajú. „Informáciami o počte pojazdných predajní v kraji a ani o ich prevádzkových nákladoch nedisponujeme, je to predovšetkým otázka ponuky a dopytu na trhu so zásobovaním potravinami. Po schválení informatívnej správy sme však už zaznamenali dopyty zo strany záujemcov o poskytovanie týchto služieb,“ informovala za kraj Lea Lehotská z komunikačného odboru.

PSK: Potravinovú nedostupnosť by mal riešiť najmä štát

Za nedostatočnú tiež Kaliňák považuje sumu 500 eur na rok na jedného predajcu. „Výzva by mala platiť na rok 2025. Vtedy bude 248 pracovných dní. Ak sumu 500 eur určili na zabezpečovanie pojazdnej predajne potravín na 100 pracovných dní, finančná pomoc predstavuje hodnotu päť eur na deň, v prípade 200 pracovných dní bude suma 2,50 eura. Naozaj je to peniaz, ktorý pomôže? A vôbec, z čoho vychádza táto kalkulácia?“ pýta sa.

Kraj reaguje, že pri stanovení výšky dotácie 500 eur ide o pilotný projekt v rámci Slovenska. „Nedisponujeme informáciou, že by štát alebo samospráva v takomto rozsahu adresne riešili tento problém konkrétnymi krokmi. Aj keď otázka potravinovej nedostupnosti by sa mala riešiť hlavne zo strany Ministerstva pôdohospodárstva SR a MIRRI SR,“ dodala Lehotská s tým, že až aplikačná prax na základe pilotnej výzvy PSK ukáže, či je potrebné sumu dotácie navýšiť.

Koncom roka 2024 podľa jej názoru predložia do zastupiteľstva PSK návrh dotačnej schémy na rok 2025. V prípade jej schválenia sa výzva na rok 2025 vyhlási.