Verím. V akom zmysle je moje „ja“ nezastupiteľné a nezameniteľné
„Ak sa vám nepáči, môžete ísť. Na vaše miesto čaká ďalších desať záujemcov.“ Možno aj vám už niekto priamo alebo v náznakoch odovzdal toto „povzbudzujúce“ posolstvo: nie ste nenahraditeľný! Vraj aj cintoríny sú plné hrobov tých, ktorí si o sebe mysleli opak, formuluje známy cynický výrok.
Senior priest holding rosary beads praying while sitting in the church
Kontemplatívna modlitba kňaza. Foto: Profimedia.sk
Z jadra kresťanskej viery však práve tento „opak“ kričí. V predchádzajúcich úvahách sme zakotvili pri centrálnej pravde, že každý človek je plodom Božieho „ÁNO“. Nie sme produkty slepej vesmírnej náhody, ale deťmi cielenej Božej lásky, ktorá presne vie, čo chce. Chce, aby sme dosiahli skutočné šťastie.
Práve na toto sa sústredia „teológie“ 20. storočia. Vzhľadom na ich neprehľadné množstvo už ani nemôžeme hovoriť o „tej“ jednej teológii. Preto sa niektorí pokúsili nájsť im aspoň spoločného menovateľa. Existuje vôbec niečo, čo všetky súčasné teologické smery a školy spája?