Slová primátora Valla sa nenaplnili. Plagáty po stenách z Bratislavy nezmizli

Viacerých mestských poslancov vtedy konanie primátora Matúša Valla a jeho magistrátu prekvapilo. Boj proti vizuálnemu smogu bol totiž jednou z jeho hlavných tém, vďaka ktorej sa mu podarilo vyhrať komunálne voľby ešte v roku 2018. V Pláne Bratislavy dokonca téme reklamných plôch a vizuálnemu smogu venoval jeho tím celú jednu stať.  

Reklamné skruže, ktoré mala na prenajatých pozemkoch nainštalovať spoločnosť Rengl Slovensko, však boli podľa predstaviteľov mesta predmetom viacerých diskusií. „Ich vizuál sme konzultovali s Metropolitným inštitútom Bratislava (MIB), architektami, ako aj s hlavným architektom Bratislavy. Za nás je ten výsledok vcelku prijateľný,“ uviedol pred poslancami riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál, no ani tak niektorých nepresvedčil.

Nepresvedčila ani deklarovaná dohoda, ktorá mala urovnať vzťahy, kvôli odstráneniu starých betónových nosníkov, výhodné podmienky prenájmu reklamnej plochy pre Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a ani klauzula o vypovedaní zmluvy bez udania dôvodu s trojmesačnou výpovednou lehotou. A názor poslancov rovnako nezmenila ani cena za prenájom.

Suma bola totiž stanovená na jedno euro za deň za jednu reklamnú skruž. Za rok tak mesto zinkasuje 365 eur, pri 17 reklamných nosníkoch ide teda spolu o 6205 eur. Mesto však uviedlo, že objaviť sa na nich nemá žiadna komerčná ani politická reklama, ale len propagácia kultúrnych či športových podujatí, preto je suma adekvátna.

„Nebál by som sa toho. My bojujeme proti vizuálnemu smogu, ale toto je dobrá vec na to, aby sme dali možnosť ľuďom za pár eur lepiť plagáty na legálne plochy a nie po stĺpoch. S tým máme veľký problém. Stále sa totiž ešte v 21. storočí lepia plagáty po stĺpoch, či na schránky elektrorozvodní a vyzerá to príšerne,“ odkázal primátor Vallo poslancom mestského zastupiteľstva s tým, že vyčistenie mesta od nelegálneho vylepovania oznámení, kade-tade po stĺpoch verejného osvetlenia, bolo jedným z dôležitých aspektov tejto spolupráce s nájomcom.

Za podporu uzavretia dohody s prevádzkovateľom reklamných skruží sa prihovorila aj vicestarostka Starého Mesta Dana Kleinertová. Ako uviedla, z dát, ktoré majú k dispozícii, by aktéri v kultúrnom priemysle súrne potrebovali regulované plochy, kde by mohli zverejňovať svoje akcie, aktivity, či podujatia. „Aj vo Viedni majú podobné nosiče, tak si myslím, že by to mohlo fungovať aj u nás,“ dodala Kleinertová.

Primátorovi Vallovi, ale aj poslankyni Kleinertovej však už vtedy oponoval poslanec Juraj Káčer s poznámkou, že postery vylepené na miestach, kde byť nemajú, príchodom súkromných reklamných nosníkov jednoducho nezmiznú.

„Je naivné si myslieť, že keď dnes niekto vylepí 20 plagátov niekde po stenách, či stĺpoch, tak po inštalácii takýchto skruží sa to už diať nebude. Toto pre mňa nie sú dostatočné argumenty na boj s vizuálnym smogom,“ poznamenal Káčer.

A zdá sa, že mal pravdu. Poslanci totiž predmetný nájom ešte v októbri väčšinou hlasov podporili, mesto zmluvu s prevádzkovateľom v januári podpísalo a ako sme už v Štandarde informovali, prvé nosníky sa začali v Bratislave objavovať začiatkom marca. Nelegálne vylepených posterov informujúcich o rôznych podujatiach však zo stien budov, či stĺpov verejného osvetlenia neubudlo.

Problémy s nelegálne vylepenými plagátmi v meste pretrvávajú

Stačí jedna malá prechádzka ulicami Bratislavy a za niektoré miesta by sa hanbil nejeden Bratislavčan. Či už sú to priestory v okolí hlavnej vlakovej stanice, frekventovaných zastávok verejnej dopravy, budovy, o ktoré sa už dlhšie nikto nestará, či spomínané stĺpy verejného osvetlenia. V uliciach Starého Mesta, ale aj v iných mestských častiach Bratislavy, je nelegálne vylepených plagátov, ktoré ešte viac zvýrazňujú neporiadok v meste, stále viac než dosť.

Odkazy na rôzne koncerty či podujatia sa objavujú najmä na miestach s najväčšou koncentráciou peších či návštevníkov. Okolie Mariánskej, Obchodnej ulice, ale aj Námestia SNP je nimi priam obsypané. Práve v Starom Meste bolo pritom nainštalovaných najviac spomínaných reklamných skruží.

Celkovo ich je v uliciach hlavného mesta 17 a nachádzajú sa na presne vytipovaných miestach, ktoré určil Metropolitný inštitút Bratislava.

Na MIB sme sa preto obrátili s otázkami, ako sa pozerajú na plagáty, ktoré znečisťujú verejné priestory v súvislosti s inštaláciou reklamných nosníkov. Podľa vedúcej oddelenia komunikácie MIB Kristíny Trnovskej je vizuálny smog a nelegálna reklama komplexná téma, ktorej riešenie pozostáva zo série opatrení, ale aj vytvárania kultúry užívania verejného priestoru.

„Metropolitný inštitút Bratislavy v tomto smere vytvára systémový prístup napríklad cez manuál verejných priestorov, prístup k obnove ulíc, zastávok MHD, dlažby atď. Reklamné skruže sú jedným z elementov, ide o dedikované plochy na reklamu,“ uviedla Trnovská.

Na otázku, či teda spĺňajú svoj účel a nelegálna reklama z mesta postupne mizne, poznamenala, že efektívnosť a lokalitné umiestnenie nosníkov bude MIB vyhodnocovať postupne. „Podkladom budú aj podnety verejnosti v jednotlivých lokalitách,“ dodala.

No a práve podnety verejnosti upriamili našu pozornosť na túto tému. Najmä na okolie Starej tržnice. Zo strany Nedbalovej sa totiž budova tržnice stala akousi pomyselnou stenou pre vylepovanie plagátov. Prečo to občianske združenie Aliancia Stará Tržnica dovolí, sme sa nedozvedeli. Na položené otázky nám ani za dva týždne neodpovedali.

Rovnako sa k našim otázkam postavilo aj vedenie hlavného mesta. Či a ako ich zaujíma, že sa takýmto spôsobom znehodnocuje samotná budova tržnice, ktorú ročne prenajímajú občianskemu združeniu za jedno jediné euro, sme sa teda nedozvedeli.

No a nedozvedeli sme sa ani to, či budú na jeseň zmluvu so spoločnosťou Rengl Slovensko prehodnocovať alebo nie. Pri schvaľovaní nájmu dal totiž primátor Vallo slovo, že sa o deväť mesiacov k nájmu vrátia a na základe skúseností vyhodnotia všetky pre a proti. A hoci je nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, ak by negatívne skúsenosti prevyšovali tie pozitívne, mohla by byť vypovedaná aj bez udania dôvodu.

Zmluvu podpísali v priebehu januára, vyhodnotenie by malo prebehnúť zrejme už na septembrovom zastupiteľstve. V prípade výpovede by tak museli byť reklamné nosníky odstránené ešte do konca roka.

S reklamnými skružami sú spokojní v Starom Meste aj v Petržalke

Obe mestské časti si uvedomujú, že chrániť verejné priestory pred vandalmi, ktoré mesto vylepovaním plagátov znečisťujú, je naozaj náročné.

„V Starom Meste sa snažíme proti tomuto javu bojovať napríklad aj pravidelne organizovanými čistiacimi akciami s dobrovoľníkmi. Prijímame aj občianske podnety na túto tému, ktoré rovnako aktívne riešime,“ uviedla hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto Veronika Gubková.

Podľa nej, v otázke reklamných plôch ide vždy o umiestnenie, veľkosť a v neposlednom rade o ich počet. Hranica medzi užitočnou prezentáciou a informáciami pre občanov na jednej strane a vizuálnym smogom na strane druhej je veľmi tenká.

Šesť reklamných skruží umiestnených po dohode v Starom Meste tak berú skôr pozitívne. „Z nášho pohľadu naplnili svoj účel v poskytovaní koncentrovaného a regulovaného priestoru pre reklamu, čím sa zároveň znižuje množstvo nelegálnych výlepov a okoloidúci sú informovaní o kultúrnych akciách v meste,“ dodala hovorkyňa Starého Mesta.

Aj v Petržalke vnímajú reklamné nosníky pozitívne. „Forma nekomerčného druhu reklamy, pomocou ktorej sú obyvatelia informovaní o podujatiach a aktivitách organizovaných kultúrnymi, športovými organizáciami alebo verejnou správou je na prospech veci,“ poznamenala hovorkyňa mestskej časti Petržalka Mária Halašková.

Reklamné nosníky boli podľa Halaškovej v Petržalke inštalované len v lokalitách, s ktorými ako mestská časť súhlasili: „Ide o územia, kde sa takáto skruž nestane priestorovou bariérou. Umiestnené sú teda na rozšírených spevnených plochách v relatívne exponovaných územiach a vo významných peších koridoroch.“

S otázkami ohľadne nelegálne vylepených plagátov v Petržalke nás však odkázali na hlavné mesto. „Keďže väčšinovým vlastníkom samosprávneho majetku v mestských častiach je hlavné mesto, jeho prípadný prenájom na reklamné účely i odstraňovanie vonkajšej reklamy zastrešuje primárne magistrát,“ dodala Halašková.

Mestská polícia k nelegálnym výlepom štatistiky nevedie

Štandard sa preto obrátil na mestskú políciu. Zaujímalo nás, či mestská polícia eviduje v priebehu tohto roka nejaké prípady znečisťovania verejného priestranstva vylepovaním plagátov na miestach, ktoré nie sú na to určené a ak áno, aká bola takýmto vandalom uložená sankcia. Na naše prekvapenie nám ale mestská polícia odpísala, že žiadnu štatistiku k nelegálne vylepovaným posterom nevedie.

A tak je preto na mieste otázka, čo teda bude podkladom pre poslancov pri rozhodovaní sa, či reklamné skruže priniesli požadovaný efekt a či z mesta vďaka nim mizne nelegálne vylepovaný reklamný smog. Presne tak, ako si to ešte v októbri minulého roka prial primátor hlavného mesta Matúš Vallo.