Pandémiu v Nemecku manažovali so široko zatvorenými očami
Nedávno uniknuté zápisnice krízového koronatímu z Inštitútu Roberta Kocha (RKI) pripomínajú akúsi správu o nehode civilizačného zlomu. A to napriek faktu, že sama inštitúcia prikladá veľký význam poučeniu sa z vlastných chýb, ktoré urobila v mene rasovej doktríny v ére národného socializmu. Milosz Matuschek sleduje, čo tento inštitút v období covidu zistil, ale verejne zatajil. Popisuje aj, ako sa organizácia podriadila politike namiesto toho aby vedecky argumentovala, čím svoje historické chyby zopakovala.
rki
Inštitútu Roberta Kocha nedávno unikli zápisnice krízového koronatímu. Foto: Profimedia.sk
Nikto nevstúpi do budovy inštitútu bez toho, aby sa necítil sledovaný. Každý, kto sa k budove čo i len priblíži, je konfrontovaný s bremenom nemeckej histórie a vydáva sa na prechádzku najtemnejšími kapitolami RKI počas éry národného socializmu, pretože tá sa začína historickou spomienkovou prehliadkou. A že je to teda trasa.
Už vo vonkajšom areáli nám inštalácie pripomínajú, aby sme „po svete chodili s otvorenými očami“, pretože ako povedal nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe: „Poznáš len to, čo vidíš.“ Vo foyeri je v angličtine a nemčine vyrytý citát švajčiarskeho básnika Adolfa Muschga: „Obetiam dlhujeme neznesiteľnú úlohu pozrieť sa sami sebe do očí bez toho, aby sme ‚zamrzli‘.“