Navonok varovný vlastný záväzok

"Pamätať, opakovať, prepracovať sa": vzorec pamätnej politiky Spolkovej republiky Nemecko bol v RKI uvedený do praxe. Odkaz verejnosti je jednoznačný: "Sme si vedomí svojich zločinov. Odteraz hľadáme. Nehanbíme sa to robiť. Naše požiadavky sú prehnané, pretože to boli aj naše chyby." Vonkajším obalom RKI je jediný napomínajúci záväzok - Neodvraciame zrak, ale o to viac sa pozeráme jeden na druhého: a do očí každého návštevníka.

Je to záväzok orgánu, ktorý podlieha priamo ministerstvu zdravotníctva, ako aj záväzok jeho zamestnancov, ktorí ako štátni zamestnanci prisahali, že budú rešpektovať základný zákon. Je to sebazodpovednosť neskoršej nástupníckej generácie vzhľadom na bývalých zamestnancov toho istého RKI, ktorí sa v období národného socializmu dopustili masových priestupkov a podľa ich vlastného, hoci veľmi neskorého priznania, "horších ako v iných inštitúciách".

Vo vyhlásení Jörga Hackera, bývalého prezidenta RKI, o prehodnotení úlohy RKI v období národného socializmu sa uvádza: "Nie sú známe prípady občianskej odvahy, protestu proti štátu, inštitucionálnym a individuálnym akciám. (…) Dúfali by sme, že v RKI bude viac odvahy."

A dodáva: "Musíme si to priznať aj sami pred sebou: Nebolo to len 'ako všade', bolo to horšie ako v mnohých iných inštitúciách. Horšie preto, lebo RKI ako štátna inštitúcia mala k režimu štátneho teroru mimoriadne blízko. Horšie preto, lebo RKI mala v minulosti úzke väzby na armádu, ktorá bola v tom čase nepriateľská voči demokracii. Horšie preto, že nacisti zneužívali zameranie verejnej zdravotnej služby na zdravie obyvateľstva ako celku na svoje vlastné ciele. Horšie preto, lebo podľa pracovnej skupiny mali lekári nepomerne väčšiu afinitu k národnému socializmu ako iné profesijné skupiny. A to napriek tomu, že skladali Hippokratovu prísahu.

Z predložených výsledkov projektu vyplýva, že existovala jasná smernica zakazujúca experimenty na ľuďoch bez ich súhlasu. Pramene dokazujú, že páchatelia o tejto smernici vedeli, a ignorovali ju alebo bezohľadne vydierali či vymáhali súhlas od zúfalých väzňov (koncentračných táborov), ktorí nemali na výber."

RKI v overení reality

Aká časť nárokov RKI bola realizovaná v období od roku 2020? Ako dnes vyzerá duchovné jadro RKI? To v súčasnosti ukazujú protokoly RKI.

Novinár Paul Schreyer niekoľko rokov podnikal právne kroky, aby dosiahol zverejnenie protokolov krízového štábu RKI bez redigovaných pasáží, a podarilo sa mu dosiahnuť zverejnenie všetkých zápisníc až do roku 2021.

Inštitút je epicentrom vedeckého hodnotenia pandémie, internou expertízou nemeckej zdravotnej politiky. V súlade s tým bol RKI počas pandémie autoritatívnou inštitúciou v Nemecku, zlatým štandardom vedeckých poznatkov. Politici konali ako "vedecký tím" s odporúčaniami RKI v pozadí. Médiá prijímali jeho vyhlásenia viac-menej bezvýhradne. Aj súdy odmietali iné vecné dôkazy a za tie vedecké považovali publikované názory inštitútu na pandémiu. Na základe zistení RKI sa na súdoch ukladali tresty a takto sa odôvodňovali všetky opatrenia, ktoré obmedzovali občianske slobody a základné práva občanov, až po konanie pred Spolkovým ústavným súdom, najvyššou inštanciou v Nemecku.

Nedávno (a len niekoľko dní pred očakávaným rozsudkom vo veci žaloby Paula Schreyera) whistleblower z RKI odkryl spomínané zápisnice zo všetkých rokov novinárke Ayi Velazquezovej, ktorá ich spolu s emeritným profesorom financií na Leibnizovej univerzite v Hannoveri, profesorom Stefanom Homburgom, a pedagógom Bastianom Baruckerom predložila verejnosti.

Uniknuté dokumenty obsahujú aj rozsiahle dodatočné materiály a e-mailovú korešpondenciu z posledných rokov. Ide o novinársky prevrat a veľmi dôležitý stavebný kameň na nadchádzajúce prehodnotenie a zušľachtenie kritickej žurnalistiky v Nemecku. Nech už bol whistleblower z RKI ktokoľvek, bolo vhodnejšie nezveriť údaje mainstreamovým médiám, ale nezávislým osamelým bojovníkom, ktorí sa už počas pandémie vyznamenali ako bojovníci za občianske práva a nezávislé vedecké spravodajstvo.

V epicentre pandémie

Aký obraz odrážajú protokoly? RKI bol nemým služobníkom politiky, stavebným kameňom legitimizácie politickej pandémie. Medzi politickou líniou a skutočnými dôkazmi, ktoré doručil inštitút, sú obrovské rozdiely. RKI sa podieľal na politicky presadzovanom porušovaní základných práv tým, že sa zdržal akéhokoľvek viditeľného protestu. Štátny zamestnanec by nemal byť tlačený ku kádrovej poslušnosti a zovretý ako vo zvieracej kazajke. Práve naopak: má mať právo na remonštráciu, t. j. právo a dokonca povinnosť oficiálne protestovať proti úradnému príkazu, ak sa domnieva, že sa od neho žiada vykonať nezákonný úkon. V prípade trestného činu musí dokonca úplne pozastaviť výkon svojej práce.

Viaceré pasáže zápisníc z pandemického krízového štábu, ktoré sú teraz každému prístupné, svedčia o úplne submisívnom, zbabelom a dokonca bezmocnom postoji voči politike. Tu je len niekoľko príkladov diskusií a stavu poznania, ale aj nedostatočnej reakcie vedcov v RKI: jeden z nich výslovne uvádza, že termín "pandémia neočkovaných" (šírený prezidentom Bidenom) a aj fráza, ktorú v médiách neustále používal vtedajší nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn (CDU), je "odborne nesprávny". Minister však stále tvrdí, že "sa s tým nemôže nič robiť".

O prospešnosti rúšok na čerstvom vzduchu: žiadne dôkazy; hodnoty výskytu, nad ktoré by sa mali uplatňovať opatrenia, neboli vedecky podložené číslami alebo zisteniami, ale boli stanovené politicky. Žiadny protest zo strany RKI.

Nápad na posilnenie tretieho a štvrtého očkovania pochádza od farmaceutického priemyslu, t. j. výrobcov vakcín a politikov, nie od vedcov. Aj tu radšej ostalo ticho.

Podľa zápisníc sme najneskôr v novembri 2021 vedeli, že ochrana proti infekcii sa výrazne znížila už dva mesiace po očkovaní. Vedeli sme o prelomení vakcíny a závažných vedľajších účinkoch. Oni však mlčali. RKI neprotestoval ani proti očkovaniu detí, ani proti vynechaniu III. fázy testov v rámci povoľovacieho konania pre mRNA vakcíny (ide o rozhodujúce testy na ľuďoch namiesto iba na laboratórnych myšiach, ktoré sú inak povinné v každom povoľovacom konaní), hoci sa vedelo, že tieto vakcíny sú úplne nové.

No a kým na jednej strane bol inštitút proti povinnému očkovaniu, na druhej strane bol za – napríklad v zariadeniach pre zdravotnícky personál. Bola známa nedostatočná vonkajšia ochrana, ktorú poskytuje očkovanie, teda že aj keď ste zaočkovaný, môžete infikovať ostatných. "Veda" sa ohýbala smerom, ktorý bol politicky požadovaný, niekedy vopred, niekedy neskôr.

Ďalší minister zdravotníctva Karl Lauterbach vysvetlil, že RKI nedostával žiadne politické pokyny. Jeho zápisnice však potvrdzujú opak. Takže lži sa hromadia jedna cez druhú a neprestávajú ani dnes. Aby sme nezabudli: RKI systematicky zabraňoval pitvám osôb, ktoré zomreli na koronu, a to napriek protestom súdnych lekárov.

Ústav nezriadil žiadne porovnávacie skupiny na sledovanie pandémie. Neexistuje žiadny systematický zoznam podmienok testovacích laboratórií, žiadne zaznamenávanie CT hodnôt. Podľa protokolov si bol RKI vedomý, že tieto informácie sú dôležité na posúdenie situácie.

Namiesto toho išli von vysokoregulované čísla pandémie. Takéto správanie je viac než len spoluúčasť. Je to systémová vedomá spoluvina a zanedbanie.

"Dúfali sme, že v RKI bude viac odvahy," znel by pravdepodobne záver aj v súčasnosti.

Zlyhanie tvárou v tvár vlastnému historickému nároku

Najväčším zlyhaním RKI bolo jeho vlastné historické tvrdenie.

V roku 2008 vtedajší predseda RKI Jörg Hacker v už spomínanom vyhlásení o vyrovnávaní sa s nacistickou minulosťou napísal: "V roku 2008 sa RKI vyrovnala s nacistickou minulosťou. Najdôležitejšie poučenie z tohto obdobia: každý jednotlivec, v inštitúte i mimo neho, môže a musí prejaviť chrbtovú kosť. Nikdy nesmieme akceptovať diskrimináciu a emocionálnu brutalitu, ochranu páchateľov alebo rozlišovanie medzi hodnotnými a menej hodnotnými ľuďmi. Legitimizovali ste experiment na ľuďoch, ktorý bol umožnený klamaním verejnosti s podporou RKI (a mnohých ďalších orgánov), pretože všetky zásady boli hodené cez palubu a podriadili ste sa diktátu politiky, ktorou bola aj medzinárodná zdravotná politika viac ako kedykoľvek predtým."

Od roku 2020 sme v RKI opäť videli presne toto: lojalitu voči režimu, pokusy na ľuďoch, pozeranie sa inam, mlčanie, autoritatívne hierarchické myslenie, bezcharakternosť, ochranu páchateľov, bezvýhradné akceptovanie rozdielu medzi hodnotnými a menej hodnotnými ľuďmi (neočkovanými), to všetko bolo späť, dvanásť rokov po tom, ako sa ústav vyrovnal so svojou nacistickou minulosťou.

Pokusy na ľuďoch bez súhlasu boli oficiálne "zakázané" už v období nacizmu a podľa takzvaného Norimberského kódexu sú zakázané dodnes. Fyzický zásah bez súhlasu je tiež trestný čin.

Súhlas je zasa právne platný len vtedy, ak je okrem iného získaný bez podvodu, úskoku, klamstva, nátlaku alebo donútenia. Počas korony pomohol inštitút legalizovať veľký politický podvod. Logickým dôsledkom teraz môžu byť len obvinenia voči týmto zamestnancom, voči príslušným politikom od Jensa Spahna cez Angelu Merkelovú až po Karla Lauterbacha a dnešného kancelára Olafa Scholza, ako aj voči očkovateľom, ktorí profitovali z vakcinácie pomocou bonusov a zároveň zneužívali svoje postavenie dôveryhodných lekárov.

Záver: nič užitočné, ale kontraproduktívne

Trpké poznanie z posledných štyroch rokov: občania by sa mali lepšie bez RKI. Počas tohto obdobia však zlyhali aj iné orgány. Inštitút Paula Ehrlicha (PEI) ako Nemecký spolkový inštitút pre vakcíny a biomedicínske lieky a Nemecká národná akadémia vied Leopoldina, ktorá údajne nezávisle radí politikom a spoločnosti v dôležitých témach pre budúcnosť.

V neposlednom rade Nemecká etická rada, rovnako údajne nezávislá rada odborníkov nominovaných politikmi, ktorá "monitoruje etické, sociálne, vedecké, medicínske a právne otázky a pravdepodobné dôsledky pre jednotlivcov a spoločnosť, ktoré vznikajú v súvislosti s výskumom a vývojom, najmä v oblasti vied o živej prírode a ich aplikácie na človeka".

Bez všetkých týchto aktérov a ich podpory by pandémia nebola možná. Všetky tieto výbory a združenia mali tak blízko k štátu, ako boli vzdialené od občanov, rovnako politicky vyškolené, ako pohŕdali základnými právami. Mali by byť zrušené. Nielen preto, že zradili svoju vlastnú úlohu. Ale aj preto, že ich v budúcnosti nikto nebude môcť brať vážne: žiadny politik, žiadny novinár, žiadny súd. Svojou zradou sa sami vypitvali a stali sa zastaranými. Ak by ste médiá vylúčili z rovnice, rok 2020 by sa do dejín zapísal ako mierne chrípkové obdobie. A nie ako brána do najtemnejších kapitol histórie.

Neúspech RKI je pars pro toto [štylistické použitie čiastkového slova na označenie širšieho pojmu, pozn. prekl.] pre zlyhanie modelu Spolkovej republiky. „Pamätanie si a prepracovanie“ sú zrejme len prázdnymi formulkami, prázdny rituál. Korona bola dôkazom toho, že všetka spomienková politika je v núdzi zbytočná. Toto nie sú zásady, ktoré stále platia v prípade núdze.

Vždy ide o nálady. Sociálna nálada vytvára sociálne „fakty“, referenčný rámec reality. Kto ovláda náladu, ovláda ducha doby a môže zjavne podkopať všetky princípy.

Toto uvedomenie môže prísť dostatočne skoro na to, aby sme vstúpili do ďalšej pandémie (vtáčej chrípky) s nasledujúcim poznaním: každý, kto sa slepo odvoláva na úrady bez toho, aby chcel diskutovať alebo zverejňovať dôkazy, koná neprimerane, svojvoľne, a teda nezákonne. A všetky oči by mali byť na ňom bez mrknutia.

Odpor voči svojvoľnej vláde nie je len právom, ale aj povinnosťou. Inak sme sa ako občania z histórie nič nenaučili. A v konečnom dôsledku nie sme o nič lepší ako RKI.