BRATISLAVA – Minuloročné zvýšenie daní z nehnuteľností, prijaté podľa prokurátora Generálnej prokuratúry Petra Mihála v rozpore so zákonom, sa bude zrejme upravovať. Bratislavskí mestskí poslanci by mali o jeho upozornení rokovať na najbližšom riadnom mestskom zastupiteľstve.
Prijatie upozornenia prokurátora týkajúce sa procesného postupu mestského zastupiteľstva pri schvaľovaní všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľností potvrdil aj hovorca hlavného mesta Peter Bubla.
„V uvedenej veci sme už kontaktovali prokurátora a jeho upozornenie máme záujem zaradiť do najbližšieho riadneho rokovania mestského zastupiteľstva,“ uviedol pre TASR Bubla. To by sa malo konať až 26. septembra.
Vo svojom upozornení síce prokurátor Generálnej prokuratúry Mihál žiadal mestské zastupiteľstvo o prerokovanie jeho výčitiek v lehote do 30 dní od doručenia, no vzhľadom na letné dovolenkové obdobie a schválený harmonogram rokovaní sa predstavitelia mesta rozhodli pre takýto postup.
Prokurátor už dopredu avizoval, že sa na rokovaní zastupiteľstva plánuje zúčastniť osobne. Ako nám potvrdili viacerí bratislavskí mestskí poslanci, nejde pritom zo strany prokuratúry o úplne štandardný krok.
„Upozornenie od prokurátora Generálnej prokuratúry SR je celkom vážna skutočnosť, nie je to len výbuch emócií na sociálnych sieťach. Rovnako to určite vníma aj pán prokurátor, keď avizoval osobnú účasť na zastupiteľstve,“ uviedol v reakcii na otázky Štandardu mestský poslanec Martin Winkler.
Martin Winkler je jeden z mála poslancov, ktorí zvyšovanie daní v decembri svojím hlasom nepodporili. Ako pre redakciu uviedol, bolo to z viacerých dôvodov. „Predovšetkým som nesúhlasil so sumou sadzieb pre majiteľov garáží a pre podnikateľov, ktoré sú na úplnom maxime výšky dane z nehnuteľností,“ uviedol Winkler.
Zároveň nesúhlasil ani so spôsobom, ako k zmene výšky sadzby pristúpili. „Ešte ako člen primátorovho klubu som sa dozvedel podrobnosti len z tlačovky Matúša Valla a niektorých starostov. Nebola žiadna možnosť vyjadriť sa k sadzbám, rovnako ani ovplyvniť ich výšku. Preto som ešte pred zastupiteľstvom, na ktorom sa o dani z nehnuteľností rozhodovalo, vystúpil z primátorovho poslaneckého klubu. Nie som len poslušný ,stláčač gombíkov‘,“ dodal nezaradený poslanec Winkler.
Proti postupu zastupiteľstva namietal na decembrovom rokovaní aj starosta mestskej časti Devínska Nová Ves Dárius Krajčír. Ako poznamenal, jeho mestská časť si k predmetnému návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorým sa od januára tohto roka zvýšili dane z nehnuteľností, uplatnila ešte v októbri pripomienky.
„Tie boli následne vyhodnotené Komisiou finančnej stratégie mestského zastupiteľstva a nebolo im vyhovené. Rovnako sme sa s negatívnym stanoviskom vyjadrili k zverejnenému zámeru o pozmeňujúcom návrhu všeobecne záväzného nariadenia. Ani za návrh VZN, ani za jeho pozmeňujúci návrh som ako poslanec mestského zastupiteľstva nehlasoval. Žiaľ, nami uplatnené pripomienky, ktoré sme predložili, neboli v procese schvaľovania tohto VZN akceptované,“ uviedol starosta Krajčír.
Zároveň dodal, že okrem obsahu bola mestská časť Devínska Nová Ves jedinou, ktorá rozporovala aj samotný proces prijatia tohto všeobecne záväzného nariadenia, čím im dala Generálna prokuratúra SR v upozornení za pravdu.
„Nakoľko bol podľa prokurátora Generálnej prokuratúry pri prijatí zvýšenia dane z nehnuteľností porušený zákon, budeme na zasadnutí mestského zastupiteľstva pripomienky prokurátora v blízkej dobe prejednávať a ja verím, že dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu,“ uzavrel starosta Devínskej Novej Vsi a zároveň mestský poslanec za poslanecký klub SOM Dárius Krajčír.
Spomedzi 28 členov primátorovho poslaneckého klubu zloženého zo strán Team Bratislava, Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita nehlasoval za zvyšovanie daní len petržalský vicestarosta Ján Karman. Ako pre Štandard uviedol, zvyšovanie platieb totiž chápe ako poslednú možnosť, ku ktorej samospráva pristúpi, keď už nevie inak zabezpečiť financovanie služieb, ktoré poskytuje.
Podľa Karmana to, že mesto dvihlo dane o 35 percent, platí len pre rodinné domy a byty, zatiaľ čo stavby a priestory pre podnikanie boli zaťažené neúmerne vyššie. V nominálnej hodnote podľa neho ide aj o desaťnásobok sumy, ktorú zaplatí obyvateľ bytu za meter štvorcový.
„Nesúhlasím s tým, aby sme si v Bratislave z podnikateľov robili dojnú kravu a systematicky sa skrývali za niekoľkoeurové zvýšenie dane obyvateľom. Podstatná časť celkovej vyzbieranej sumy na daniach pochádza práve z nehnuteľností určených pre podnikanie a priemysel,“ uviedol poslanec Karman.
K otázke, ako sa pozerá na porušenie zákona v procese prijímania všeobecne záväzného nariadenia v upozornení prokurátora, sa vyjadrovať nechcel. „Oficiálne upozornenie prokurátora som zatiaľ ešte nevidel, no s kolegami o jeho výhradách budeme určite v najbližšom čase hovoriť,“ dodal Karman.
Konkrétne znenie dokumentu sa nedostalo ani k Martinovi Chrenovi. Práve on bol jedným z predkladateľov pozmeňovacieho návrhu, ktorého postup prijatia prokurátor označil za protizákonný. Medializovaný záver prokuratúry ale považuje ružinovský starosta Chren za rozporuplný.
Podľa Chrena totiž názor prokurátora de facto oberá poslancov obecného zastupiteľstva o ich právo predkladať pozmeňujúce návrhy, čo je základné právo poslanca a výrazne tak zasahuje do kompetencie obecného zastupiteľstva – čo je orgán, ktorého existencia je ustanovená priamo Ústavou Slovenskej republiky.
Takto by potom ani poslanci parlamentu nemali právo predkladať pozmeňujúce návrhy k zneniu ústavných či bežných návrhov v druhom čítaní, po ich prerokovaní vo výboroch a po verejnom pripomienkovaní.
„Za mňa je názor prokurátora v upozornení len vyjadrením jeho právneho názoru a ako vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, už viackrát sa v rôznych prípadoch ukázali prokurátorské ustanovenia ako nesprávne,“ uviedol Martin Chren.
Podľa neho je dôležité rovnako dodať, že v tomto konkrétnom prípade nešlo de facto o zvýšenie dane z nehnuteľností, ale len o jej zreálnenie o infláciu. Sadzba dane z nehnuteľností je totiž stanovená fixne v eurách za meter štvorcový. Za posledné roky inflácia presiahla úroveň 35 percent a zatiaľ čo všetky služby a tovary, ktoré obce nakupujú zdraželi, výnos dane z nehnuteľností sa nemenil.
„Nie je možné, aby Bratislava poskytovala rovnakú či lepšiu úroveň služieb s príjmom, ktorý je v reálnej hodnote o 35 percent nižší než pri poslednej úprave všeobecne záväzného nariadenia. Stačí si spomenúť, za koľko sa pred štyrmi rokmi predávalo obedové menu či potraviny v supermarkete a ako sa ich ceny zmenili. Preto sme takmer všetci starostovia podporili tento návrh, ktorý daň z nehnuteľností v reálnej hodnote nezvyšoval, len jej reálnu hodnotu udržal,“ poznamenal starosta mestskej časti Ružinov.
Zároveň dodal, že v budúcnosti by najvhodnejším riešením bolo, ak by Ministerstvo financií SR presadilo zmenu zákona, podľa ktorej by sa sadzby dane z nehnuteľností automaticky pre každý rok upravovali o koeficient inflácie alebo zmeny cien nehnuteľností za predchádzajúce obdobie. „Obecné zastupiteľstvá by tak každých pár rokov nemuseli prikročiť ku skokovému zvyšovaniu nominálnych sadzieb,“ dodal Chren na záver.
Akým spôsobom pristúpia bratislavskí mestskí poslanci k upozorneniu prokurátora, dnes ešte nevieme. Nevieme ani to, čo bude predstavovať osobná prítomnosť prokurátora na rokovaní mestského zastupiteľstva.
Poslanci však budú musieť nájsť také riešenie, aby nebolo najmenších pochýb, že sú sadzby daní z nehnuteľností prijaté v súlade so zákonom. V opačnom prípade by mohol prokurátor Generálnej prokuratúry Mihál, ale aj ktokoľvek z verejnosti, predmetné všeobecne záväzné nariadenie napadnúť na súde.