Útok na Kurskú oblasť môže byť pre Ukrajinu príliš bolestivý marketing

Ukrajinci sa už niekoľko dní vezú na vlne optimizmu, ktorú vyvolala relatívne úspešná ofenzíva ich ozbrojených síl v Kurskej oblasti v Rusku.

Vojskám kontrolovaným Kyjevom sa podľa viacerých hodnotení na oboch stranách podarilo obsadiť 28 dedín, preniknúť asi 30 kilometrov hlboko na územie útočníka a obsadiť zhruba tisíc štvorcových kilometrov plochy.

Tieto suché dáta takisto dokázali zatraktívniť pôsobivými zábermi vzdávajúcich sa desiatok ruských vojakov, úspešným zničením masívneho konvoja pri Rylsku alebo strhávaním ruských vlajok z obsadených území.

Ako kolaterálnu škodu možno vnímať aj stúpajúci krvný tlak u zástupcov ruskej blogosféry či tamojšieho politického a vojenského vedenia vrátane prezidenta Vladimira Putina.

Istým majstrovským kúskom je aj to, čo celej akcii predchádzalo. A teda utajenie presunu množstva vojenského vybavenia a živej sily smerom na Kurskú oblasť nielen pred očami špičkových spravodajských služieb, ale aj pred mobilnými telefónmi zvedavých laikov.

Hoci je nutné brať tieto informácie s rezervou a vnímať čísla spomenuté na začiatku ako parametre, ktoré sa môžu meniť doslova z hodiny na hodinu, dozaista platí, že Ukrajinci sa stali strojcami veľmi vydarenej PR akcie. Akcie, ktorá môže mať nezanedbateľný prínos pre morálku obrancov v prvej línii a de facto aj ukrajinského národa ako takého.

V tomto momente sa však žiada položiť si nepríjemnú otázku o tom, či je ťaženie v Kurskej oblasti aj niečím iným ako dobre zvládnutým marketingom a či v konečnom dôsledku neprinesie Ukrajine viac škody ako osohu.

Odpoveď, ktorá sa bude skrývať v nasledovných riadkoch, mnohých zrejme nepoteší. Najmä tých, ktorí pre stromy na niekoľko dní prestali vidieť les.

Iba omrvinky

Kyjev totiž čisto z matematickej perspektívy zatiaľ neobsadil takmer nič. Presnejšie povedané, ide zhruba o 0,006 percenta celkovej rozlohy Ruskej federácie. Na porovnanie, Moskva v súčasnosti kontroluje takmer 20 percent rozlohy Ukrajiny.

Podobne minimalisticky pôsobí aj počet Ukrajinou obsadených dedín. V Rusku sa podľa starších dát nachádza asi 155-tisíc obcí a miest [mnohé z nich nie sú obývané, pozn. red.], pričom Ukrajina sa zmocnila približne 0,018 percenta z tohto počtu.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v tomto kontexte upozornil na fakt, že stále ide o menšiu plochu než tú, ktorú len od začiatku aktuálneho roka na Ukrajine dobyli Rusi. „ISW odhaduje, že ruské sily obsadili v období od januára do júla 2024 ďalších 1 175 štvorcových kilometrov ukrajinského územia vrátane oblastí zabraných tak tvárou v tvár pripravenej ukrajinskej obrane, ako aj počas ruského útoku na severnú Charkovskú oblasť,“ skonštatoval inštitút vo svojom poslednom hodnotení.

Predstava ďalších väčších územných ziskov Ukrajiny – napríklad smerom ku Kursku alebo jadrovej elektrárni pri meste Kurčatov – je pritom podľa českého bezpečnostného experta Milana Mikuleckého nereálna.

Fínsky vojenský analytik a vojenský historik Emil Kastehelmi tiež na sociálnej sieti X spochybnil verziu, podľa ktorej môžu Ukrajinci využiť získané územie ako páku pri prípadných mierových rokovaniach. Podľa jeho tvrdení by bolo stále menej hodnotné ako mnohé územia, ktoré v súčasnosti okupuje Rusko.

Ako nedotiahnuté tiež vyznievajú špekulácie, v zmysle ktorých je cieľom pôsobenia v Kurskej oblasti zmiernenie tlaku na najviac vypäté ukrajinské obranné pozície na fronte. V tom lepšom prípade si totiž Ukrajina kúpi niekoľko týždňov času, v tom horšom pár dní.

Moment prekvapenia je pasé

Už po niekoľkých dňoch navyše Ukrajina stráca výhodu momentu prekvapenia. Podľa slov nemeckého vojnového reportéra Julian Röpckeho sa už „hromadia videá zničených ukrajinských vozidiel, postupujúcich ruských jednotiek a zajatých ukrajinských vojakov“.

Slučka okolo ukrajinských mužov v Kursku sa navyše môže sťahovať ešte rýchlejšie, keďže Rusi do oblasti presúvajú veľký počet sofistikovaných kamikadze dronov Lancet, bômb typu FAB alebo balistických striel krátkeho dosahu Iskander.

Hoci nás táto vojna často učí, že jedinou istotou je to, že žiadna istota neexistuje, zrejme je len otázkou času, kedy sa pri Kursku začnú uplatňovať prirodzené výhody obrancu pred útočníkom. Teda lepšia znalosť terénu, lepšia logistika, lepšia morálka. A v tomto prípade technologická aj personálna prevaha v prospech Kremľa.

Azda najdôležitejším rozmerom je však skutočnosť, že Ukrajina vojnu nepopierateľne naďalej prehráva a že tisícky mužov a stovky kusov techniky, ktoré by mohli byť nápomocné pri jej obrane, márnia čas rozpačitou operáciou mimo frontu.

Očakáva sa krutá pomsta

Reálna bilancia po konci tejto etapy konfliktu navyše môže byť nie nulová, ale rovno záporná.

Britský denník Times totiž v nedeľu napísal, že Rusko sa pravdepodobne pripravuje na masívny raketový útok na Kyjev ako pomstu za odvetnú inváziu na jeho územie.

Rusi by vraj mohli na hlavné mesto vypáliť až stovky striel s plochou dráhou letu, balistických rakiet alebo bezpilotných lietadiel. „A to by sa mohlo stať veľkým problémom pre našu protivzdušnú obranu. Verím však, že sa nám ich podarí zastaviť,“ dodal pre denník zdroj z ukrajinského obranného rezortu.

„Krutej odvety“ sa podľa denníka Wall Street Journal obáva aj administratíva amerického prezidenta Joea Bidena.

Ofenzíva Ukrajiny na Kurskú oblasť sa stáva dvojsečnou zbraňou. A ublížiť môže viac tomu, kto ju má v rukách, než tomu, na koho mieri.