Na území mesta Prešov sú stovky inváznych rastlín. Čo na to kompetentní?

„Inšpekcia zareagovala na podnet a urobila obhliadku. OŽP postupoval podľa platnej legislatívy, miesto výskytu pohánkovca japonského sme vykosili a pozemok sme udržiavali. Inšpekcia nám dala za pravdu, ale zároveň vyjadrila odporúčanie, aby sme k odstraňovaniu začali pristupovať razantnejším spôsobom,“ uviedol pre Štandard vedúci oddelenia verejnoprospešných služieb OŽP MsÚ Prešov Marián Ličák.

Situáciu zhoršuje klimatická kríza

Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR), ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov, sa tieto odstraňujú v počiatočnom štádiu ich výskytu v lokalite, keď je ich odstraňovanie najefektívnejšie.

„Dotknuté lokality musíme riešiť častejšie ako doteraz, vzhľadom na zmenu klimatických podmienok, ktorú za posledné roky na našom území zaznamenávame. Pripravili sme plán zmeny frekvencie monitoringu a starostlivosti o pozemky s výskytom týchto rastlín,“ zhodnotila vedúca OŽP MsÚ Prešov Dagmar Vojteková.

Dodala, že sankčné opatrenia od SIŽP smerovali k tomu, aby k výkonu pristupovali častejšie, ako je uvedené v metodickej príručke rezortom životného prostredia a ako ich prijímal Správca verejnej zelene.

„Invázne druhy sú natoľko agresívne, že vytláčajú naše pôvodné druhy rastlín. Preto je potrebné územie manažovať a vykonávať všetky opatrenia, aby sme ich potlačili a zachovali tie druhy, ktoré sú pre naše územie prirodzené a dané historicky aj geograficky. Ak nám ich vytlačia tieto invázne druhy, potom bude veľmi ťažké vracať sa k pôvodnému životnému prostrediu, biosfére a ekosystému, na ktoré boli zvyknutí naši rodičia,“ upozornila Vojteková.

Rastú aj na súkromných pozemkoch

O možnostiach odstraňovania inváznych nepôvodných druhov rastlín rozhodujú najmä spôsoby ich rozmnožovania, početnosť v lokalite, charakter a situovanie stanovišťa, ohrozenosť a veľkosť lokality, fáza rastu rastliny a ďalšie biologické vlastnosti druhu, uvádza vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR).

Pri druhoch, ktoré sa rozmnožujú aj generatívnym spôsobom (výsevom semien) je potrebné zrealizovať zásah pred alebo v čase kvitnutia druhu, zásadne pred začiatkom tvorby semien.

„Územia sme zmapovali, monitorujeme ich a priebežne sa o ne staráme. V niektorých fázach sú však z hľadiska terénu nedostupné a časovo náročné. Sú mimoriadne agresívne, častokrát trvá aj niekoľko rokov, kým sa nám podarí ich úplne vyhubiť, avšak medzitým sa stihnú rozmnožiť. V mnohých prípadoch tieto druhy rastú aj na súkromných pozemkoch a ľudia ani nevedia, ako ich majú odstrániť. Často to vykonávajú iba mechanicky, k následnej činnosti úplného odstránenia ani nedôjde, vďaka čomu sa rastliny dostávajú aj na ďalšie územia,“ vysvetlila Vojteková.

Pri odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov rastlín vyhláška usmerňuje prednostne používať selektívne metódy na zabezpečenie minimalizácie vplyvu na necieľové druhy a biotopy. Účinnosť odstraňovania závisí predovšetkým od správneho výberu vhodného spôsobu odstraňovania.

Pokosiť a chemicky ošetriť

Podľa Mariána Ličáka sú najväčšie náleziská práve v okolí riek a potokov na celom území Slovenska. Problém je globálny a prevláda prevažne na územiach, ktoré sú ťažko udržiavané.

„Tieto rastliny sa objavia veľmi rýchlo, a často ani nevieme akým spôsobom. Potrebné je mechanické kosenie a následne chemické ošetrenie, aby sme rastliny spálili a úlomky sa tak nedostávali do širšieho okolia. Jedným z ekologickejších spôsobov zabránenia rastline ďalej rásť, je nastielanie fóliami, to znamená prekrytie plachtou,“ uviedol Ličák.

Mesto financuje bežnú údržbu a prevádzku z príjmov z podielových daní. OŽP MsÚ Prešov kooperuje so spoločnosťami ZÁHRADA REAL a SADEX Green Solutions, ktoré zabezpečujú starostlivosť o verejnú zeleň pre mesto Prešov. Pri častejšej frekvencii a precíznejších prácach automaticky stúpnu aj náklady za vykonané služby. 

„V programe Slovensko máme k dispozícii státisíce eur, ktoré by sme vedeli použiť aj na boj s inváznymi drevinami a rastlinami a hlavne na technológie, ktoré by nám pomohli s ich odstraňovaním. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja a informatizácie však doteraz nebolo schopné zverejniť finálne znenie výziev. Z vlastných zdrojov nebudeme môcť túto situáciu riešiť. Ak nenájdeme externé zdroje, boj s inváznymi rastlinami aj celá údržba mesta bude veľmi problematická,“ skonštatoval Oľha.

Škodíme si aj sami

V minulosti sa tieto dreviny prirodzene vysádzali, pretože legislatíva nebola taká prísna. Dostali sa k nám z iných krajín a dnes vytláčajú naše pôvodné rastlinné druhy. Ľudia si ich často vysádzajú aj sami, pretože sa im páčia a vyzerajú okrasne. Vôbec si neuvedomujú, čo tým spôsobujú.

„Tu zlyháva všeobecná osveta. Z ministerstva životného prostredia by mala ísť informácia pre širokú verejnosť. OŽP MsÚ Prešov si zákonom stanovenú povinnosť splnil. Upovedomili sme aj okolité obce, ale závisí aj od starostov, ako túto informáciu posunú ďalej. V rámci platnej legislatívy pravidelne upozorňujeme správcov a majiteľov pozemkov, že musia systematicky vykonávať odstraňovanie inváznych druhov. V prípade nedodržiavania zákona môže OŽP pristúpiť k priestupkovým konaniam,“ upozornil Ličák. 

Podľa odboru životného prostredia sa na území mesta Prešov najčastejšie vyskytuje zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis L.) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea Ait.). Je to trváca rastlina dorastajúca do výšky 50 až 150 cm, pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy druh doviezli ako medonosnú a okrasnú rastlinu.

„Ide o rastlinu, ktorá sa objavuje v častiach, kde sa nekosí, včely medonosné obľubujú nektár a peľ z jej kvetov. V tomto prípade postačuje na jej odstránenie aj opätovná kosba bez chemického postreku, pretože sa rozmnožuje výhradne semenami. Ak sa stihne vykosiť pred vysemenením, dá sa jej zbaviť úplne,“ podotkol Ličák.

V intraviláne mesta sa vyskytujú aj ďalšie invázne druhy drevín. Napríklad už spomínaná Fallopia japonica. Pochádza z Ázie, kde má centrum rozšírenia na japonských ostrovoch.

Je to statná trváca bylina s bohato rozkonárenými podzemkami, dorastá až do výšky troch metrov. Rastie na opustených nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest, železníc a rozširuje sa aj na pôvodné biotopy. Často vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín, dokáže prerásť aj asfalt a betón.

„Veľmi agresívnym druhom je aj pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), ktorý pochádza z Číny. Do Európy bol dovezený ako okrasná drevina, ktorá sa neskôr pre nízke nároky na podmienky prostredia začala využívať na rekultivácie. V minulosti sa nám ho však podarilo z územia mesta odstrániť. Majú s tým problém železnice a spustnuté pozemky. Drevina/strom dorastá do výšky 20 až 25 metrov. Do pôdy vylučuje koreňmi alelopatické látky, ktoré bránia rastu iných druhov drevín, rovnaký účinok majú aj jeho listy,“ vysvetlil Ličák.

Ľudia by mali pristupovať oveľa obozretnejšie k výberu rastlín a drevín, ktoré si chcú nasadiť a mali by ich nakupovať v certifikovaných záhradných centrách. Je dobré sa informovať o danom druhu rastliny/dreviny, či sa náhodou nenachádza na zozname inváznych a nepôvodných druhov.

Na bližšiu identifikáciu poslúži aj šikovná aplikácia, ktorá na základe zhotovenej fotografie vyhodnotí konkrétny druh rastliny. Ide o aplikáciu PlantNet, ktorú odporúča ako študijnú pomôcku aj envirorezort. 

Krajina je zložitý komplex vzájomne previazaných vzťahov a každá doba sa nejakým spôsobom zaznamenala do pamäte krajiny. Zatiaľ čo v minulosti si človek neuvedomoval dosah svojho konania na okolie a región, v súčasnosti očakávame, že by sa to mohlo zmeniť.