Rusina: Mamografie sa ženy boja, ale let do Portugalska má rovnakú dávku žiarenia

Šíria sa články spochybňujúce bezpečnosť mamografie. Či sú obavy z vyššieho rizika rakoviny opodstatnené, sme sa opýtali Mateja Rusinu, zástupcu prednostu pre lekársko-preventívnu starostlivosť vo Fakultnej nemocnici v Trnave.

Mamografia je špeciálne skríningové vyšetrenie využívajúce röntgenové žiarenie na zobrazenie prsníkov. Je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako odhaliť rakovinu prsníka v jej skorých štádiách. Často ešte predtým, ako sa prejavia prvé príznaky, ktorými sú krvavý výtok z bradavky, zápal prsníka alebo hmatateľná hrčka.

Frekvencia mamografického vyšetrenia sa môže líšiť v závislosti od individuálnych rizikových faktorov a národných zdravotných odporúčaní v jednotlivých štátoch. Na Slovensku ženy štandardne chodili na uvedené vyšetrenie od 40. do 69. roku života v dvojročných intervaloch.

Aktuálne podľa nových štandardov z roku 2022 sa skríningový vek posunul na 45 až 74 rokov, pričom dvojročný interval platí do 70. roku života a po 70. roku sa predlžuje na tri roky.

Prečo je mamografia určená až po štyridsiatke?

Po 40. roku života dochádza u väčšiny žien k postupnému vymiznutiu prsnej žľazy (mamografické vyšetrenie je prehľadnejšie s vyššou citlivosťou) a zároveň významne rastie pravdepodobnosť výskytu rakoviny prsníka v celej ženskej populácii. Určenie skríningového veku však nie je otázka len medicínska, ale aj politicko-ekonomická. Preto si rôzne európske krajiny aj napriek odporúčaniam Európskej únie začiatok sledovania a interval jednotlivých kontrol určujú samy alebo skríning vo svojej krajine vôbec nemajú.

Na Slovensku aktuálne čakáme na schválenie zákona, ktorý by ukotvil vek na mamografické vyšetrenie v intervale od 45. do 74. roku života.

Mamograf, prístroj odhaľujúci onkologické ochorenie prsníkov. Foto: fntt.sk

Ženy sa boja vedľajších účinkov spojených s mamografickým vyšetrením. Vaša reakcia?

Samotné mamografické vyšetrenie je všeobecne považované za bezpečné. Prínos prehliadky, teda včasné odhalenie rakoviny prsníka, niekoľkonásobne prevyšuje jeho potenciálne riziká. Áno, mamografické vyšetrenie využíva röntgenové žiarenie na vytvorenie obrazov prsného tkaniva. Aj napriek tomu, že dávka žiarenia je veľmi nízka, tak opakované prehliadky počas života môžu v zanedbateľnej miere zvýšiť riziko vzniku rakoviny.

Ďalším vedľajším účinkom vyšetrenia je nepohodlie, respektíve bolestivosť samotného snímkovania, ktoré pociťujú niektoré pacientky. Najčastejšou príčinou býva realizácia počas obdobia menštruačného cyklu, keď prsníky zvyknú byť citlivejšie na tlak alebo dotyk. Taktiež ak je prehliadka urobená neodborne bez dobrej komunikácie medzi rádiologickým technikom a vyšetrovanou ženou.

A čo falošná pozitivita/negativita výsledkov?

Mamografické vyšetrenie je jedno z najpresnejších vyšetrení prsníkov na určenie onkologického ochorenia. Vyššiu citlivosť má už len magnetická rezonancia, ktorá má v našich pomeroch nízku dostupnosť a dopĺňa sa iba vo vybraných prípadoch. Hodnotenie realizujú nezávisle dvaja lekári, čo významne zvyšuje účinnosť tohto vyšetrenia.

Pri prehľadných prsníkoch citlivosť mamografie dosahuje cez 95 percent. Kľúčové je porovnávať predošlé snímky s aktuálnou mamografiou a mať kvalitný stroj a skúsený personál. Aktuálne máme na Slovensku viac ako 20 certifikovaných skríningových centier, ktoré realizujú mamografické vyšetrenia.

Všetky tieto miesta pravidelne kontrolujú a hodnotia, aby spĺňali najvyššie štandardy, medzi ktoré patrí napríklad kvalita a vek mamografického prístroja, certifikácia lekárov a rádiologickej techniky či vykazovanie štatistických výsledkov.

Nie každé mamografické vyšetrenie je rovnaké. Kvalita a prístup sa líšia. Centrá, ktoré nie sú certifikované, pomáhajú s počtom žien, ale niekedy je to na úkor kvality. Súkromných i štátnych necertifikovaných zariadení je na Slovensku veľa, žiaľ nie vždy ponúkajú adekvátnu kvalitu potrebnú pre včasný záchyt rakoviny prsníka.

Doktor Matej Rusina z Fakultnej nemocnice Trnava. Foto: fntt.sk

Ako ženy presvedčiť, že pri mamografii nejde o nezvyčajnú dávku žiarenia?

Je zaujímavé, že ľudia chodia na röntgeny k zubárovi pomerne často, no obávajú sa mamografie, ktorá má oveľa nižšiu radiačnú záťaž. Na porovnanie: jedno CT hrudníka predstavuje až 400 snímok, mamografia štyri snímky. Ak človek podstúpi CT hrudníka, dostane toľko žiarenia, koľko by nenazbieral za celý život pri pravidelných röntgenologických skríningoch prsníka.

Jedna mamografia má rovnakú dávku žiarenia ako let lietadlom do Portugalska a späť. Ľudia sa neboja lietať na dovolenky, ale obávajú sa žiarenia z prehliadky, čo je iracionálne. Zvýšenie radiačnej dávky pri mamografii je také malé, že riziko z nepravidelného skríningu výrazne prevyšuje riziko z radiácie.

Aké dôsledky má tento neopodstatnený strach?

Na Slovensku je celoživotné riziko rakoviny prsníka u jednej zo siedmich žien. Zo siedmich žien, ktoré sa napríklad stretnú na vysokej škole, bude mať jedna rakovinu prsníka. Je to pomerne časté ochorenie, no nehovorí sa o ňom. V mnohých prípadoch je rakovina prsníkov liečiteľná a žena po liečbe môže žiť ďalej bez obmedzení.

Osoby, ktoré odmietajú pravidelnú skríningovú mamografiu, omnoho častejšie prídu v neskorom štádiu s rozvinutou chorobou. Možnosti liečby sú v týchto prípadoch značne limitované, čo má vplyv aj na samo prežívanie žien.

Môže aj mamografia spôsobiť rakovinu prsníka?

Celý život prijímame z okolitého prostredia nejaké množstvo žiarenia, ktoré môže spôsobiť v našom tele rozvoj rakoviny. Tieto dávky sa postupne kumulujú. Preto každé lekárske žiarenie musí byť odôvodnené a vždy musí prínos presahovať prípadné riziká. Možnosť, že by u pacientky vznikla rakovina práve preto, že celý život chodila na pravidelné mamografické vyšetrenia, je zanedbateľná.

Žiarenie pri mamografii je nízke. Lekárom by veľmi pomohlo, keby ženy neboli zbytočne vystrašené, lebo mnohé potom nechodia na pravidelné mamografie a následne prichádzajú v neskoršom štádiu ochorenia, čo môže viesť k vyššej úmrtnosti, pretože diagnózu stanovíme neskoro.

Pre aké iné dôvody ženy najčastejšie nechodia na preventívky s prsníkmi?

Najčastejšou a úplne prirodzenou obavou je strach z rakoviny prsníkov. Ak chodíte pravidelne na mamografické vyšetrenia, tak to neznamená, že nebudete mať onkologické ochorenie. Získate len lepšiu šancu na úspešnú liečbu s dlhodobým prežívaním, ak sa u vás rakovina rozvinie a včas odhalí.

Môže sa stať, že pri bežnej skríningovej prehliadke sa nájde abnormalita, ktorá môže predstavovať problém – ale riešiteľný. Bežné uvažovanie žien, s ktorými sa stretávam, spočíva v úvahe: „Ak nepôjdem na mamografiu, tak mi nič nenájdu.“ Alebo: „Dve moje susedky boli na mamografii a obom našli rakovinu. Pozrite, ja som nikam nešla a som zdravá.“ Mamografia pred rakovinou nechráni, iba ju odhalí v čase, keď je ešte liečiteľná.

Ďalšie obavy a mylné predstavy sú spojené už s výhovorkami, prečo radšej neprísť, a príbehmi jednotlivcov, ktorí mohli mať naozaj zlý zážitok s vyšetrením ako takým. Najčastejšie výhovorky sú: „nechodím, lebo mám veľmi malé prsníky“, „naposledy to bolo veľmi bolestivé“, „mám implantáty a bojím sa, že mi prasknú počas vyšetrenia“, „mám ešte veľa prsnej žľazy a vždy mi aj tak doplnia ultrasonografiu“, „počula som/čítala som, že v iných krajinách skríning realizujú inak alebo ho vôbec nerobia“.

A v neposlednom rade často vysvetľujeme, prečo nemôže ultrasonografia prsníkov nahradiť mamografickú prehliadku. Kľúčová je práve citlivosť jednotlivých vyšetrení. Mamografia vie odhaliť drobné nálezy, ktoré by sme ľahko mohli na ultrasonografii prehliadnuť. Zároveň často dopĺňame ultrasonografickú kontrolu práve po mamografii na spresnenie nálezu. Obe vyšetrenia majú na ceste k správnej diagnóze svoje miesto, ako aj poradie ich vykonania.

Čo zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny prsníka?

Poznáme tri najčastejšie rizikové faktory, ktoré menia frekvenciu pravidelných mamografických vyšetrení.

Prvým je pozitívna rodinná anamnéza. Ak niekto z prvostupňových príbuzných mal rakovinu prsníka alebo sa v rodine (aj u vzdialenejších príbuzných) často vyskytuje rakovina prsníkov, vaječníkov, pankreasu a kolorektálneho karcinómu.

Ďalším sú mutácie v niektorých génoch. Najznámejšie sú BRCA 1, BRCA 2, avšak aktuálne sa na Slovensku testuje už širšia paleta génov, ktoré zvyšujú riziko ochorenia a môžu mať vplyv na ďalší manažment pacientky a frekvenciu pravidelných skríningových kontrol.

A v neposlednom rade rádioterapia so zameraním na hrudník u mladých pacientiek. To všetko zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníkov. Dobrou správou pre ženy je, že väčšina pracovísk má dotazníky, ktoré majú identifikovať tie skupiny, ktoré profitujú z vyššej frekvencie mamografických vyšetrení.

Odhalí vyšetrenie vždy onkologické ochorenie?

Hoci je mamografia veľmi účinné zobrazovanie, môže sa stať, že nezachytí rakovinu prsníka. Najčastejšie sa to stáva u žien s hustým prsným tkanivom, kde citlivosť vyšetrenia dosahuje približne 70 percent, alebo v situáciách, keď z akéhokoľvek dôvodu chýbajú snímky z predošlých mamografických vyšetrení. Toto sa nazýva falošne negatívny výsledok, ktorý môže oddialiť stanovenie diagnózy a začiatok liečby.

Opačným prípadom je falošne pozitívny výsledok – keď mamografia zaznamená abnormálny nález v prsníkoch, ktorý sa napokon ukáže ako nezhubný. Takéto nálezy môžu viesť k zbytočnému odberu materiálu biotickou ihlou alebo k nepotrebným operáciám. Podobným situáciám sa snažíme predchádzať multiodborovou spoluprácou.

A čo silikónové prsia? Môžu ženy s prsnými implantátmi absolvovať mamografické vyšetrenie?

Silikónové implantáty sa počas mamografického vyšetrenia nepoškodia. V bežnom živote je množstvo situácií, pri ktorých sa na hrudník vytvára väčší tlak ako pri samotnom skríningu.

Na konečné stanovenie alebo vylúčenie rakoviny prsníka je v indikovaných prípadoch potrebný odber materiálu, ale postup je rovnaký ako pri žene bez implantátov. Nikdy ma ich prítomnosť neodradila od správneho postupu pri diagnostike rakoviny prsníka. Priznávam však, že odber materiálu bol v niektorých prípadoch náročnejší.

Môžu silikóny spôsobiť rakovinu?

Teoreticky áno, ale ide o veľmi špecifickú diagnózu – takzvaný implantátom indukovaný lymfóm. Incidencia je však veľmi nízka.

Môže silikón zabrániť včasnej diagnóze?

Väčšina tumorov vzniká v žľazovom tkanive prsníka. Silikónové implantáty sa aplikujú buď pod prsný sval, alebo pod žľazové tkanivo. Tumory sa zvyčajne vytvárajú medzi kožným krytom a silikónom, čo môže niekedy pomôcť pri odhalení hrčky, pretože tento priestor je menší a lepšie hmatateľný. Silikónové implantáty nebránia žene nahmatať hrčku, ak by sa nejaká vytvorila.

V niektorých prípadoch sa používajú aj po onkologických operáciách prsníka, keď sa po mastektómii so zachovaním kože vloží implantát, aby sa esteticky zachoval vzhľad prsníka. Tento krok môže mať pre pacientky veľký význam, keďže pri onkologickej liečbe stratili prsia a psychicky sa potrebujú vyrovnať s touto stratou. Ďalšími prípadmi sú ženy, ktoré si dávajú zmenšiť prsníky, pretože veľké prsia im spôsobujú fyzické ťažkosti, ako je bolesť chrbta. Tieto operácie môžu prispieť k zlepšeniu kvality života.

Aké sú riziká a nevýhody silikónových implantátov?

Z medicínskeho hľadiska nemajú umelé prsia žiadny významný benefit. Sú rizikové z pohľadu komplikácií pri operácii a sú menej prehľadné pri mamografii. Po určitom čase môžu prasknúť, musia sa vymieňať alebo sa môžu v prsníku uvoľniť a točiť. Tieto operácie dokážu byť zdrojom psychologických a morálnych dilem a často vyvolávajú otázky o tom, či je ich potreba v spoločnosti skutočne opodstatnená.

V ordináciách sa stretávame aj s tým, že ženy sa pre operáciu rozhodnú kvôli mužom a nie preto, že by to samy chceli.

Nie som zástancom toho, aby sa pre estetiku robili zásahy do prsníka, keďže každý chirurgický zákrok má svoje riziká a potenciálne komplikácie. Bolo by ideálne žiť v spoločnosti, v ktorej by ženy nemali potrebu upravovať svoje prsia na základe estetických kritérií, pretože hodnota ženy by nemala byť založená na jej fyzickom vzhľade.

Aká dôležitá je prevencia?

Rakovina prsníka je najčastejšie nádorové ochorenie žien na Slovensku. Výskyt tejto choroby vo vyspelých krajinách dlhodobo rastie. Celoživotné riziko predstavuje približne 10 až 12 percent. Každá ôsma až desiata žena bude mať počas svoja života rakovinu prsníka.

Na Slovensku iba približne 30 percent žien chodí na mamografické skríningy, pričom Európska únia odporúča, aby toto číslo bolo až 75 percent. Ak by tri štvrtiny žien na Slovensku chodili na skríning, úmrtnosť na rakovinu prsníka by sa mohla znížiť o 30 percent. Súčasný zdravotný systém však nie je pripravený na vyšší záujem, pretože je nedostatok lekárov a pracovísk.

Ako organizujú skríningy v zahraničí?

Skríning prsníka je v každom európskom štáte odlišný. Napríklad v Anglicku robia mamografické vyšetrenia každé tri roky. Niektoré štáty majú posunuté vekové limity napríklad od 50 rokov až do konca života, alebo od 45 do 69 rokov. Ide často o ekonomickú a praktickú otázku, pretože rozsah a frekvencia skríningov závisia od zdrojov zdravotníctva.

Keby bol na Slovensku veľký záujem o mamografické vyšetrenia, jediným riešením by bolo zvážiť predĺženie intervalu na každé tri roky alebo výrazné navýšenie počtu certifikovaných skríningových pracovísk.

Je tento karcinóm na Slovensku častejší než v iných štátoch?

Na Slovensku nám už dlhodobo chýbajú presné dáta. Z odhadov a dostupných informácií možno tvrdiť, že výskyt rakoviny prsníka u nás dlhodobo rastie. Ročne diagnostikujeme približne tritisíc žien s týmto ochorením a približne tisíc žien na túto chorobu, žiaľ, umrie.

V rozvinutých častiach sveta ako Európa či severná Amerika je tento výskyt vyšší. Jedným z dôvodov je aj životný štýl, ktorý je typický pre tieto krajiny. Stres, nezdravé stravovanie, obezita, konzumácia alkoholu a sedavý spôsob života patria medzi rizikové faktory, ktoré môžu prispievať k vyššiemu výskytu rakoviny.

Na Slovensku veľa ľudí žije hektickým a nezdravým životným štýlom, čo určite prispieva k tomu, že máme vyšší výskyt rakoviny. Vplyv môžu mať aj ďalšie faktory, ako napríklad znečistenie prostredia alebo genetická predispozícia.

Do akej miery je liečba úspešná?

Úspešnosť liečby závisí od typu rakoviny prsníka a od rozsahu ochorenia. Všeobecne platí, že najideálnejší scenár je diagnostikovať prekancerózy – abnormality, ktoré ešte nie sú rakovinou, ale s vysokou pravdepodobnosťou sa z nich môže ochorenie rozvinúť v blízkej budúcnosti. Ak ich odstránime včas, môže sa predísť rozvoju rakoviny, ako aj onkologickej liečbe.

Ďalším dobrým scenárom je včasné zachytenie drobných nádorov, ktoré sa dajú odstrániť bez veľkého zásahu v prsníku a v pazuche. Takto liečené ženy majú výborné dlhodobé prežívanie s minimálnymi pooperačnými komplikáciami.

Žiaľ, často ženy prídu s rozsiahlym nálezom, ktorý sa už stihol rozšíriť do iných častí tela. Vtedy je už prognóza zlá, prežívanie kratšie. Príbeh každej jednej pacientky je však veľmi individuálny. Prognóza je vždy len odhadom. Platí však, že oddialenie začiatku liečby znižuje jej úspešnosť.

Sú niektoré ženy náchylnejšie na rakovinu prsníka?

Rakovina sa môže objaviť u hocikoho bez ohľadu na sociálnu vrstvu či veľkosť prsníkov. Väčšie prsníky sú náročnejšie na samovyšetrovanie. Drobné ložiská rakoviny sa môžu vo veľkom prsníku „stratiť“. Náročnejšie je aj ultrasonografické zhodnotenie. Neplatí, že ženy s väčšími prsníkmi mávajú častejšie tento typ rakoviny. 

Na Slovensku však existuje problém s dostupnosťou mamografických vyšetrení. V niektorých regiónoch musia ženy čakať na termín celé mesiace, a to ich môže odradiť. To môže viesť k neskorej diagnostike a v niektorých prípadoch to môže skončiť aj fatálne.

Vidíte v správaní slovenských žien nejaké rozdiely oproti ženám v zahraničí, čo sa týka prístupu k mamografii a celkovej prevencii rakoviny prsníka?

Priame porovnanie je ťažké, pretože nemáme dostatok údajov, ktoré by naznačovali, že slovenské ženy sú výrazne iné napríklad vo svojom prístupe k preventívnym vyšetreniam. Osobne som nepracoval dlhodobo so ženami zo zahraničia, takže nemôžem robiť priame porovnania.

Vo svojej praxi vnímam pacientky individuálne. Ženy, ktoré prichádzajú na mamografické vyšetrenie, si spravidla uvedomujú jeho význam a sú pripravené spolupracovať. Ak nájdeme nejakú podozrivú štruktúru, stávajú sa pacientkami, ktoré potrebujú komplexnejšiu starostlivosť. Každá žena reaguje inak, ale vtedy je úlohou lekára vysvetliť postup ďalšej liečby a podporiť ju.

Môže sa stať, že niektoré pacientky sú zaskočené a potrebujú viac času, aby pochopili, čo sa deje. To je prirodzené, keďže ide o potenciálne vážnu diagnózu, ktorá môže zásadne zmeniť ich život. Lekári by mali byť pripravení viesť pacientov týmto procesom, pretože sú na to zvyknutí zo svojej praxe.

Čo sa týka nálady pacientiek a ich reakcií, niekedy sa môže zdať, že sú viac vystresované alebo menej ochotné spolupracovať, čo môže vyplývať z rôznych faktorov, ako je strach z diagnózy, únava alebo frustrácia z dlhých čakacích dôb. Slovenskí lekári sú často preťažení a unavení, ale zároveň ich to neoprávňuje si neuvedomovať, v akej náročnej situácii sa ocitá pacientka, ktorá sa dozvedá zlú správu. Veľakrát má negatívny vplyv na interakciu s pacientom, ak napríklad nevenujú dostatok času vysvetleniu celej situácie. Preto niektoré pacientky môžu pocítiť nedostatok záujmu alebo podpory zo strany lekára.

V zahraničí, kde sú lepšie vybudované zdravotné systémy a viac lekárov, je tento problém menej častý. Lekári tam majú viac času na každého pacienta, čo umožňuje lepšiu komunikáciu a starostlivosť. Na Slovensku pre preťaženie zdravotníckeho personálu môže pacientka cítiť, že nie je dostatočne podporená v kritickom momente, čo môže vyvolať napätie v komunikácii.

V konečnom dôsledku je dôležité, aby sme ako lekári venovali pacientom čas, empatiu a podporu, najmä keď prechádzajú náročnými životnými situáciami, ako je diagnóza rakoviny. Zdravotníctvo na Slovensku má určite priestor na zlepšenie, najmä čo sa týka dostupnosti lekárov a organizácie starostlivosti o pacientov.

Aké sú najvýraznejšie príbehy pacientiek, s ktorými ste sa počas svojej praxe v mamografickom skríningu stretli, a aké emócie vo vás vyvolávajú?

Prácu mamografického skríningu vykonávam už 8 rokov a som súčasťou tímu vo Fakultnej nemocnici v Trnave. V rámci svojej práce som sa stretol s rôznymi prípadmi, ale dva typy pacientiek mi zostali v pamäti najviac.

Prvý typ pacientiek sú mladé ženy, ktoré po diagnóze rakoviny prsníka veľmi túžia žiť a aktívne bojujú o svoj život. Aj napriek tomu, že ich diagnóza je často vážna a ochorenie má agresívny priebeh, ich silná vôľa a túžba bojovať zostáva nezabudnuteľná. Ich vnútorný boj je obdivuhodný.

Druhý typ pacientiek sú tiež často mladé ženy, ale na začiatku odmietajú akúkoľvek liečbu alebo pomoc. Povedia si, že nechcú podstupovať liečbu, a to napriek tomu, že im mohla zachrániť život. Časom však, ako ochorenie postupuje, sa ich postoj mení a začínajú vyhľadávať pomoc neskôr, keď už býva liečba náročnejšia a menej efektívna. Tieto prípady sú obzvlášť náročné, pretože vieme, že keby sa začalo s liečbou skôr, mohli by sme im výrazne pomôcť.

Čo by ste odporučili ženám, ktoré nechodia na mamografické vyšetrenia?

V prvom rade by som im povedal, že je to ich osobná voľba. Žijeme v slobodnej krajine, a preto má každá žena právo rozhodnúť sa, či na preventívne vyšetrenie pôjde alebo nie. No odporúčal by som, aby nezanedbávali aspoň pravidelné samovyšetrenie prsníkov. Ak si žena nahmatá nejakú nezvyčajnú hrčku alebo zmenu, mala by to ihneď riešiť s lekárom.

Stretli ste sa s prípadom, keď už mala žena veľmi pokročilý stav, no odmietala priznať, že potrebuje pomoc?

Áno, takéto prípady sa občas stávajú. Pacientky si často zvažujú svoje životné priority a každá môže mať iné dôvody, prečo sa rozhodne oddialiť liečbu. Môže to byť zodpovednosť voči niekomu blízkemu alebo pocit, že musí ešte niečo dôležité dokončiť, či už v osobnom alebo rodinnom živote. Tento prístup nie je vždy o tom, že nechcú bojovať s chorobou, ale skôr dúfajú, že to ešte stihnú vyriešiť než sa naplno pustia do liečby. Často je za tým aj obava z neznáma alebo z toho, čo liečba prinesie.

Ako lekár do týchto rozhodnutí nezasahujem. Mojou úlohou je poskytnúť pacientke potrebnú pomoc, keď to ona sama dovolí. Zdravotná starostlivosť by nemala byť vynucovaná. Pacientka má právo odmietnuť liečbu a odísť aj keď podpíše negatívny reverz. Táto slobodná voľba by mala byť zachovaná pre každého.

Stalo sa vám, že vám pacientka povedala, že chce najprv vyskúšať alternatívne metódy liečby, ako napríklad čínsku medicínu, a až potom sa obráti na klasickú liečbu s chemoterapiou a ožarovaním?

Áno, už som sa s tým stretol, ale týchto prípadov je málo. Nemáme dostatok údajov na to, aby sme mohli seriózne zhodnotiť výsledky alternatívnych prístupov.

Osobne nerád idem cestou neoverených informácií, pretože to môže zavádzať a nevieme sa pod to podpísať. Nevedel by som odporučiť liečbu, ktorá nie je overená a podložená jasnými dátami. Je to vabank, a to nechcem. Liečba by mala byť založená na overených dátach a pravdepodobnostiach, nie na osobných pocitoch alebo nádeji v zázrak. Jasné dáta a skúsenosti ukazujú, že tradičné onkologické liečby, ako sú chemoterapia a ožarovanie, ponúkajú najväčšiu šancu na prežitie. Alternatívne metódy môžu pomôcť zlepšiť kvalitu života alebo zmierniť symptómy, ale nie sú dostatočne overené na to, aby sme ich mohli odporúčať ako hlavný spôsob liečby.

Akú úlohu zohráva tehotenstvo a dojčenie v riziku vzniku rakoviny prsníka a aké dôležité sú preventívne prehliadky v tomto období?

Tehotenstvo a dojčenie skutočne zohrávajú istú úlohu pri riziku vzniku rakoviny prsníka, ale situácia je o niečo zložitejšia. Na jednej strane vieme, že ženy, ktoré rodia a dojčia, majú z dlhodobého hľadiska nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka. Existuje tu určitý protektívny faktor spojený s tehotenstvom a dojčením, ktorý sa však prejavuje až po určitom čase.

Na druhej strane existuje aj jav známy ako tehotenstvom indukovaná rakovina prsníka. To znamená, že práve počas tehotenstva a v období po pôrode môže byť riziko mierne vyššie. Zdôrazňujem, že aj tehotné ženy alebo dojčiace matky by mali pokračovať v pravidelných preventívnych prehliadkach. Fakt, že žena dojčí alebo je tehotná, neznamená, že nemôže mať rakovinu prsníka. Naopak, niekedy sa stáva, že ženy počas tohto obdobia prehliadajú príznaky alebo zanedbajú preventívne prehliadky, pretože sa domnievajú, že sú v bezpečí a potom prídu neskoro s už pokročilým nálezom. Aj v tomto období treba ísť na preventívne prehliadky alebo si samovyšetriť prsníky.