Poškodeného zaujíma v prvom rade náhrada škody. O čom je restoratívna justícia

Praktický pohľad do problematiky s hodnotením účinkov novely priamo z vnútra systému ponúka sudca Mestského súdu v Košiciach a generálny riaditeľ sekcie restoratívnej alternatívnej justície na Ministerstve spravodlivosti Daniel Petričko, pričom vyvracia aj niektoré chybné interpretácie médií.

Je to práve pohľad odborníka z praxe, ktorý dokáže objektívne zhodnotiť účinky novely na fungovanie súdov a ich presadzovaní spravodlivosti v trestných konaniach. Sudca Petričko v rozhovore o účinkoch novely poukazuje na pomerne krátku lehotu tridsiatich dní, počas ktorej musia súdy preskúmavať možný zánik trestnosti.

Musia teda zistiť, či vplyvom novely a znižovania trestnosti niektorých trestných činov ňou nie je potrebné prehodnotiť niektoré výkony väzby či trestu. V tomto smere sa novela dotkla najviac takzvaných „horalkových krádeží“, pri ktorých trestnosť činu zanikla. Sudca pri zániku trestnosti poukazuje na oveľa menšie čísla, ako boli v médiách prezentované inými osobami, a to aj z právnickej obce, ako napríklad profesorom Jozefom Čentéšom.

Prepustených z výkonu trestu nebude mnoho

Prepustených z výkonu väzby ku dňu rozhovoru bolo podľa informácií sudcu okolo tridsať, a celkovo sa zánik trestnosti vplyvom novely bude týkať okolo stopäťdesiatich ľudí. Nepôjde teda o stovky či tisíce ľudí, ako bolo prezentované v médiách. Sudca poukazuje na to, že mnoho ľudí páchajúcich trestnú činnosť spácha viacero trestných činov, a aj keď pri jednom trestnosť zanikne, ostatné ešte stále vytvárajú podklad pre trestné konanie.

Daniel Petričko hovorí aj o nesprávnom názore, že novela okamžite vyprázdni polovicu väzníc. Skôr otvára oveľa väčšie možnosti sudcom, aký trest budú do budúcna ukladať. Inými slovami, sudca bude mať priestor pre oveľa väčšiu mieru posúdenia a uloženia trestu s ohľadom na všetky okolnosti skutku v porovnaní s tým, ako tomu bolo doteraz, a nebude nútený ukladať matematicky vypočítaný a často neprimeraný trest, v dôsledku čoho sa bude zahlcovať väzenský systém.

V praxi pritom dochádzalo k mnohým prípadom, keď sudca, hoci nechcel, musel uložiť neprimeraný trest v zmysle Trestného zákona platného od roku 2005. Nastavené trestné sadzby jednoducho neumožňovali sudcom objektívne posúdenie, ale ukladali im povinnosť trestať spôsobom, ktorý bol zjavne neprimeraný k spáchanému skutku.

Mnohí sudcovia museli vytvárať skutočne kreatívne spôsoby, ako v rámci zachovania zákonných noriem znižovať tresty tak, aby to naozaj zodpovedalo objektívnej zodpovednosti, a nedochádzalo k neúčelnému ničeniu životov.

Ako príklad je možno uviesť mnohé drogové delikty prvopáchateľov, alebo konkrétny prípad, na ktorý poukázal sudca Petričko. Pred súd boli postavení mladíci, ktorí pomaľovali budovu. Problém bol v tom, že budova bola historickou pamiatkou, a teda sa výrazne zvýšila trestnosť činu, ktorý bol tak kvalifikovaný ako zločin.

Namiesto jednoduchého uvedenia budovy do predošlého stavu a zaplatenia pokuty či trestu povinnej práce v prípade zmieru, zákon nútil sudcu uložiť oveľa vyšší trest, čo sa po novele zmenilo. Tráviť život so zápisom v registri trestov, ktorý dramaticky ovplyvní pracovné zaradenie, a teda aj nasledujúcu kvalitu života, sa javí ako neprimerané.  

Sudcovia vítajú väčší priestor na rozhodovanie

Novela v tomto smere dáva sudcom k dispozícii oveľa väčšie rozpätie trestnej sadzby, aby to bol práve odborne zdatný človek s najväčším množstvom informácií o prípade, kto rozhodne, či je potrebné uložiť nepodmienečný trest, alebo postačuje aj iné, alternatívne trestanie, ktoré nevyrobí z mladého človeka doživotne nezamestnateľného človeka. Tento prístup si podľa Petrička pochvaľujú sudcovia, ktorí hovoria o väčšej voľnosti spravodlivo rozhodovať. Je to nakoniec sudca, ktorý páchateľa súdi a vníma v priebehu celého pojednávania.

Restoratívna justícia sa bude v našich podmienkach podľa sudcu zavádzať postupne, pričom vo vyššej miere bude pracovať s poškodeným. Prioritou poškodeného je v prvom rade náhrada škody, a až následne, ak vôbec, sa zaujíma o páchateľov trest. Uhradenie škody a následné konanie páchateľa voči poškodenému bude mať zásadný vplyv na jeho odsúdenie, čo bude predstavovať výrazný prvok v prevýchovnom efekte.

Široká škála trestnej sadzby tak umožní sudcovi v prípade skutočnej ľútosti páchateľa a nahradenej škody uloženie nízkeho trestu, napríklad vo forme podmienečného odsúdenia. Za ten istý trestný čin, v prípade neuhradenia škody alebo nezáujmu dať veci do predošlého stavu zo strany páchateľa, môže sudca rozhodnúť o nepodmienečnom treste odňatia slobody.

Nepôjde teda o akúsi beztrestnosť, ako bolo široko mediálne prezentované, ale o dosiahnutie stavu, že práve sudca ako najpovolanejšia osoba bude rozhodovať na základe osobitostí každého prípadu a oveľa väčšom rozmedzí trestných sadzieb o tom, aký trest uloží. Výrazný vplyv na to bude mať správanie obvineného.

Sudca vyvrátil informácie o prepustení podvodníkov

Sudca rovnako ako príklad spomenul medializované okradnutie dôchodcu podvodníkmi hneď po tom, ako mali byť prepustení z väzenia v dôsledku novely. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že prepustenie podvodníkov prišlo z väzobného stíhania a nie z výkonu trestu. To znamená, že sú ďalej stíhaní za inú trestnú činnosť, len boli prepustení na slobodu, pretože pominuli dôvody väzby, a nie dôvody trestu ako to mylne interpretovali médiá.

Novela teda žiadnym spôsobom nemala vplyv na ich prepustenie, a už vôbec nie na ich motiváciu páchať znovu trestnú činnosť, po ktorej boli okamžite umiestnení naspäť do väzby. V prípade takýchto páchateľov však sudca opäť bude môcť využiť širokú škálu ukladania trestov. Namiesto dolnej hranice zvolí v prípade dokázania viny vzhľadom na ich recidívu počas trestného stíhania hornú hranicu, a budú trestaní prísnejšie.

Ministerstvo spravodlivosti pripravuje nové postupy, ktoré budú aplikované práve v tejto oblasti. Prioritou poškodeného je v prvom rade náhrada škody, ale sudca hovorí aj o množstve prípadov, keď poškodený nevie, prečo sa práve on stal obeťou trestného činu. To v ňom vyvoláva pocity neistoty a strachu, či a kedy sa to zopakuje. Mnoho obetí aj obyčajného okradnutia na ulici totiž následne môže zažívať rôzne panické či iné poruchy spojené s týmto činom.

Osobitný prístup pre poškodeného

Jedným z nových prístupov bude dobrovoľná trestná mediácia, pri ktorej sa vo vybraných trestných činoch bude môcť poškodený stretnúť s páchateľom, kde by mu obvinený mal ľudským prístupom vysvetliť, čo ho k tomu viedlo. Dané sedenia majú za účel pomôcť poškodenému pochopiť, vyrovnať sa a preniesť sa nad to, čo sa mu stalo. Správanie a oľutovanie páchateľa bude mať opäť vplyv na rozsudok, pričom takáto prax je zavedená v zahraničí s pozitívnym ohlasom. 

Sudca Petričko poukazuje na to, že väčšina poškodených sa síce zúčastňuje súdnych konaní, ale tie sú prísne formálne, a ľudia tak často ani nevedia, čo sa okolo nich deje. Pri trestných činoch menšej závažnosti si často nezvolia zástupcu, ktorý by im vedel vysvetliť všetko potrebné. Trestná mediácia by nahradzovala tento problematický aspekt, a súdne konanie by už bolo výsledkom dohody medzi poškodeným a páchateľom, na ktorú by sa nazeralo pri ukladaní trestu.

Okrem humánnejšieho a efektívnejšieho prístupu k poškodeným majú tieto procesy motivovať páchateľov k prevýchove. To je totiž hlavným účelom trestu, aj keď si mnohí myslia, že trest by mal spočívať v odpykaní si istej časti života za mrežami. Takýto laický pohľad neberie do úvahy, že iba extrémne minimum odsúdených sa vo výkone trestu polepší, a po prepustení nepácha trestnú činnosť.

Štatistiky recidívy ukazujú opak, a to aj napriek doposiaľ drakonicky nastaveným trestným sadzbám. Záujmom spoločnosti je, aby trest zmenil páchateľa na riadneho člena spoločenstva. A nie aby po odsedení si niekoľkých rokov za krádež, sa do spoločnosti vráti človek pripravený lúpiť či vraždiť, pretože väzenské prostredie a nemožnosť vedenia iného života mu alternatívu neposkytuje.

Nedostatok úradníkov je problém

Pri alternatívnom trestaní sudca Petričko poukazuje na nedostatky novely, ktorá absolútne nemyslela na problematiku mediačných a probačných úradníkov. Tých je v súčasnosti extrémne málo, pričom hlavným dôvodom sú nízke platy a pomerne náročná práca. Ak nemá kto kontrolovať alternatívne tresty, nie je možné ich ukladať bez toho, aby bola zachovaná ich kontrola.

Sudca hovorí aj o zvýšenej miere priestupkových konaní na príslušných orgánoch, no poukazuje na zásadný ekonomický rozdiel. V minulosti v prípade drobných krádeží vychádzala spôsobená škoda v priemere na sto eur na páchateľa. Ten bol odsúdený v prvom prípade na podmienečný trest, ako recidivista aj na trest odňatia slobody.

Pri tak nízkej škode sa však roztočila mašinéria vyšetrovania polície, prokuratúry a súdov, ktorá po ukončení celého konania vychádzala na desaťtisíce eur pri zohľadnení času, platov a iných okolností, ktoré bolo treba v danom konaní uskutočniť. Ak bol páchateľ následne odsúdený na nepodmienečný trest, v priemere stál štát dvadsaťtisíc eur ročne. Všetky tieto náklady sú pritom peniaze daňových poplatníkov, ktoré boli v extrémnej výške vynaložené na to, aby sa postihol človek, ktorý niečo drobné ukradol.

Priestupkovým konaním dochádza k značnému finančnému zefektívneniu konania, ale aj odbremeneniu iných orgánov, ktoré by sa mali orientovať na závažnejšie prípady. Priestupkové konanie však neznamená domnelú beztrestnosť, pri recidíve je opäť možno hovoriť o preklopení sa do roviny trestného činu.

Priestupkové konanie prejde zmenami

V tomto smere sudca Petričko hovorí o potrebe reformy aj priestupkového konania a jeho zvýšenej účinnosti na páchateľov. Dané návrhy sú už predkladané na pôde Ministerstva vnútra, ktoré by mali do budúcna klásť väčší dôraz pri uznaní viny napríklad na trest povinnej práce. Zametanie ulíc či iných priestorov by pôsobili výchovne nielen pre nemajetných páchateľov, ale aj pre tých, ktorí si myslia, že sa z protiprávneho konania jednoducho „vykúpia“ zaplatenou pokutou. Sudca pritom hovorí, že dané myšlienky sa na ministerstve stretli s veľmi pozitívnym ohlasom.

Restoratívne nastavenie trestnej politiky je podľa sudcu Petrička pozitívnym javom pre spoločnosť, hoci v nej ešte stále prevláda až fetišizácia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Bežní ľudia totiž žijú v predstave, že každý musí byť tvrdo postihnutý za trestný čin, čo sudca označil za krátkozraké. Poukázal práve na negatíva spojené s tým, ako sa nepracuje s páchateľmi vo výkone trestu, a ako potom takto prepustení ľudia žijú v spoločnosti bez riadneho prínosu.

Druhou rovinou je burcovanie za tvrdé trestanie ľudí iba do momentu, kým sa niečo nešťastné neprihodí im. Ako učebnicový príklad možno uviesť bývalého ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Ten v danej pozícii tvrdo presadzoval nepodmienečné tresty pre každého, kto motorovým vozidlom zabije človeka. A to dokonca do takej miery, že ak páchateľ nebol odsúdený nepodmienečne, podával dovolanie v jeho neprospech, pretože takýto páchateľ vzal ľudský život.

Daniel Lipšic tieto kroky dôvodil okolnosťami nehôd, pri ktorých mali hrať rozhodujúci vplyv zvýšená rýchlosť či alkohol v krvi vodiča. Ako príklad možno uviesť prípad herca Štefana Skrúcaného, ktorý usmrtil na prechode pre chodcov staršiu osobu výrazným prekročením rýchlosti.

Keď však Daniel Lipšic sám usmrtil na prechode pre chodcov človeka, zrazu už nebol zástancom tvrdého trestania, ktoré sám presadzoval voči iným. Už požadoval podmienečný trest, lebo sa to týkalo jeho osobne, a išlo o nehodu. Hoci svoje dovolania v prípadoch dopravných nehôd ako minister odôvodňoval mimoriadnymi okolnosťami, dovolanie podal aj v prípade rovnakej nehody, akú mal on sám.

Podľa sudcu Petrička je novela prínosnou cestou, ktorá otvára cestu postupnej práce s páchateľmi, z ktorej bude mať prospech celá spoločnosť. Absurdné argumenty o amnestii či beztrestnosti patria do laickej roviny nepochopenia celej problematiky alebo účelového vyvolávania vášní. Samozrejme, že sa nájdu výnimky v prípadoch, no tie budú stále v menšine, hoci sa o nich bude hlasno diskutovať.

Podstatné je, že na novú právnu úpravu pozitívne reagujú sudcovia, ktorí po zmenách volali už dlhšie obdobie. A že neprimerané trestanie sa presunie do európskeho štandardu tak, ako to nakoniec konštatoval aj Ústavný súd SR, keď posudzoval novelu Trestného zákona. Odborníci teda posudzovali odbornú tému z praktických hľadísk, a ich ohlasy sú vo veľkej väčšine kladné.