Človek by mal byť vďačný, keď sa k bezuzdnému šialenstvu v Nemecku vyjadrí napoly solídna inštitúcia. Veď nemeckí politici sú v zásade poslušní a to, čo požaduje predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je v tejto krajine posvätné. Vždy prízvukujú, že predsa medzinárodné štandardy potrebujeme. Je mimoriadne praktické vyhlásiť, že k niečomu neexistuje alternatíva len na základe toho, že vyššia inštancia údajne nič iné nedovoľuje. Akékoľvek znepokojivé argumenty sa následne dajú takto odignorovať štýlom: prepáčte, ľudia, iná možnosť neexistuje. Mám zviazané ruky.
Námietka osobitnej spravodajkyne OSN pre násilie páchané na ženách a dievčatách Reem Alsalemovej prišla na 17 stranách v júni tohto roku. Ide o kritiku takzvaného zákona nemeckej vlády o sebaurčení, ktorý už bol prijatý, ale do platnosti vstúpi až 1. novembra. Za Alsalemovou stoja mnohí, ktorí sú presvedčení, že tento zákon je úplný omyl. O čo vlastne ide?
Od 1. novembra bude môcť ktokoľvek v Nemecku zájsť na matričný úrad a zmeniť si pohlavie a krstné meno prostredníctvom vyhlásenia, a to bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia. Stačí, ak človek jednoducho potvrdí, že zvolený zápis pohlavia alebo jeho vymazanie najlepšie zodpovedá jeho rodovej identite.
„Ľudská dôstojnosť a právo na slobodný osobný rozvoj zahŕňajú aj právo na sexuálne sebaurčenie,“ tvrdí nemecká vláda. „Buďte sami sebou!“
Poslankyňa Bundestagu Tessa Gansererová sa okamžite zaregistrovala na najbližší možný termín zmeny zápisu pohlavia a krstného mena na matričnom úrade v dolnobavorskom Zwieseli, kde sa narodila ako chlapec Markus, a to na ôsmu ráno. Znamená to, že čoskoro bude môcť poberať poslanecké náhrady ako žena. Mimochodom, Gansererová dosť rozhodne tvrdí, že penis nie je mužský pohlavný orgán ako taký. On/ona ho zrejme stále má, ale do nemeckého Bundestagu bol/bola zvolený/á na kvótnom mieste pre ženy, na kandidátke Strany zelených.
Medzinárodná námietka na úrovni OSN voči zákonu ešte pred jeho vstupom do platnosti - to by nás malo prinútiť zdvihnúť hlavu a spozornieť. Čo mu teda Alsalemová vyčíta?
Ohrozené sú ľudské práva žien a dievčat
V 17-stranovom liste spolkovej ministerke zahraničných vecí Annalene Baerbockovej (Zelení) z 13. júna vyjadrila svoje obavy. Bojí sa - keď zákon nadobudne účinnosť - porušovania ľudských práv žien a dievčat.
Všetky štáty sú podľa nej povinné zabrániť „diskriminácii a násiliu na základe pohlavia“. Pritom sa musia zohľadniť aj „osobitosti vyplývajúce z biologických rozdielov“. Nový zákon totiž umožňuje mužom „prístup do priestorov, ktoré (…) sú z bezpečnostných dôvodov vyhradené pre ženy“.
Prepánajána! Povedala „biologické rozdiely“! Predpokladá, že existujú len dve pohlavia? Nestačí jej, podobne ako nemeckým zákonodarcom, ak muž vyhlási, že je žena?
Okrem toho Alsalemová kritizuje aj plánované pokuty, ktoré budú udeľované za uvádzanie takzvaného „mŕtveho mena“, t. j. predchádzajúceho mena transrodových osôb. Mohlo by to podľa nej mať „vážne dôsledky pre práva žien a dievčat“ a zasiahnuť aj do slobody názoru a prejavu, ale aj do slobody myslenia či náboženstva.
Poukazuje aj na situácie, keď sa muži dostanú na miesta, ktoré sú kvótou určené pre ženy, teda na to, čo už Zelení tolerujú vo vlastných radoch, alebo na účasť biologických mužov v ženskom športe, ako to práve ukázali olympijské hry.
Je pekné čítať to tak jasne. Niečo, čo mnohí pocítili na olympijských hrách v Paríži, kde bolo viditeľne mužským boxerom umožnené zmlátiť svoje viditeľne ženské súperky a odniesť si za toto trápne divadlo zlatú medailu.
No predovšetkým Alsalemová považuje za škandalózne, že 14-ročné deti uprostred mätúceho procesu puberty sa pre zmenu môžu rozhodnúť aj napriek odporu svojich rodičov. „Dôsledky lekárskej zmeny pohlavia na duševné a fyzické zdravie detí sú značné a nemali by sa podceňovať,“ píše.
Nemali. Zákon o sebaurčení otvára dvere k telesnému poškodeniu, ktoré mnohí z postihnutých neskôr hlboko ľutujú - mení ich na doživotne trpiacich pacientov. Takzvaná Cassovej správa, anglickej pediatričky Hilary Cassovej, varuje pred tým, aby sa mladým ľuďom v neistej fáze puberty podsúvalo, že majú podstúpiť zmenu pohlavia ako východisko zo svojho utrpenia, čo má napokon nezvratné následky.
Problémy mladých ľudí sú často spôsobené úplne inými faktormi. Vo Veľkej Británii bol lukratívny biznis s „tranzíciou“ do značnej miery spomalený a tiež legislatívne zakázaný.
Baerbocková sa rozhodla mlčať
Na svoj list očakávala Alsalemová odpoveď od ministerky zahraničných vecí do 60 dní. A čo na to Annalena Baerbocková? Nič. Namiesto seba nechala odpovedať iných. Dalo by sa to - pri samozvanej feministickej ministerke - považovať za diplomatické faux pas. Ale, ako to už vo feminizme býva, nejde o ženy, ide o ideológiu.
A tak namiesto nej odpovedal Úrad stálej misie Spolkového ministerstva zahraničných vecí pri OSN v New Yorku. Samozrejme, všetky obvinenia odmietol: zákon je „založený na normách ľudských práv“. Hlavným motívom zákona o sebaurčení je „ochrana rodovej identity osoby v súlade so všeobecným osobnostným právom“. Vedúci osobitných úloh v odpovedi neomylne obchádza všetky body kritiky, ktoré spravodajkyňa OSN vzniesla. Je toto diplomacia?
Nemali by sme pritom zakrývať fakt, že Reem Alsalemová sa oveľa menej stará o blaho žien a detí v iných prípadoch. Napríklad, pri útoku Hamasu na Izrael z pásma Gazy 7. októbra 2023. Tvrdila, že nemá žiadne poznatky o znásilneniach izraelských žien. Obe oči má teda, ako sa hovorí „dokorán zatvorené“. Nechce to vidieť.
V prípade nemeckého zákona o sebaurčení má však pravdu. Zdá sa, že to najfeministickejšiu ministerku zahraničných vecí všetkých čias nezaujíma. Ak je toto feminizmus, potom sa bez neho dá žiť.
A teda, v Nemecku sa zjavne "protiženské" účinky zákona prehliadajú alebo jednoducho akceptujú, pretože iné záujmy sú dôležitejšie. Právo na sebaurčenie umožňuje všetkým, ktorí majú penis, vyhlásiť sa za ženy bez toho, aby museli ísť najprv pod nôž.
Tým sa v podstate kvóty pre ženy, o ktoré sa všade tak horlivo usilujú, stávajú zastaranými. Ak môžu byť aj muži ženami, ženská kvóta už nemá zmysel. Je teda možné, že ide len o pomstu zo strany mužov?
Zrušenie ženských kvót nie je poľutovaniahodné, naopak, treba ho oslavovať. Ženská kvóta vždy porušovala princíp zastúpenia a bola skôr v súlade s triednym myslením, pretože vyjadruje to, že ženy môžu byť zastúpené len ženami. Od súčasnej vlády každý deň vidíme, že byť ženou samo o sebe nestačí - intelekt a schopnosti by tiež boli fajn.
Teraz by sa konečne mohli vynechať charakteristiky ako je pohlavie, farba pleti alebo migračný pôvod, a išli by sme hľadať tých najlepších. (Tomu však zabráni nemecká stranícka demokracia.) Aké by to bolo pekné!
Najnovšie príklady zo ženského športu, napríklad z boxu, argumentujú proti takýmto „zákonom o sebaidentifikácii (identifikácii)“, ktoré sú už legislatívne zakotvené aj v iných krajinách, napríklad v Španielsku alebo Anglicku, oveľa lepšie.
Na olympijských hrách 2024 v Paríži sme sa mohli pozerať, ako „ženy“ s nápadne mužským vybavením mlátia fyzicky menej zvýhodnené ženy. Ale na vzhľade nezáležalo. Ak zlatý medailista Imán Chalíf tvrdí, že je žena, potom tomu podľa prezidenta MOV Thomasa Bacha treba veriť.
Genetický test, podľa ktorého má nielen chromozóm X, ale aj chromozóm Y, je vraj „výmysel Rusmi infiltrovanej, skorumpovanej boxerskej federácie“. Dobre, predpokladajme teda, že žiadny genetický test v skutočnosti neexistuje. Ale ako si môžeme byť istí, že Chalíf má dva chromozómy X?
Presne tak. Nemôžeme. V tomto novom „rodovom náboženstve“ tomu jednoducho musíte veriť.