Tisícročné kostoly na Slovensku

Dlhé obdobie panoval názor, že za čias Veľkej Moravy sa stavali len drevené kostoly, a tak sa žiaden z nich z pochopiteľných dôvodov nezachoval. Až po druhej svetovej vojne nálezy v Mikulčiciach a Starom Měste na Morave dokázali, že kamenné kostoly sa tu stavali už od začiatku 9. storočia. Slovensko si na potvrdenie kamennej sakrálnej architektúry z veľkomoravského obdobia muselo počkať až do 60. rokov minulého storočia.

Začalo sa to, ako inak, v Nitre. V prvej polovici 60. rokov pri výskume zaniknutého románskeho kostola na Martinskom vrchu pod jeho základmi odkryli zvyšky ešte staršej stavby. Tento objav vyvolal veľké vzrušenie, keďže stavba bola vtedy datovaná do čias Veľkej Moravy a niektorí ju stotožnili dokonca so spomínaným Pribinovým kostolom. Ďalší výskum – už v tomto storočí – pôvodné datovanie spochybnil a kladie jeho vznik len do širšieho rámca od 9. do 11. storočia.

V roku 1965 prišiel objav reprezentatívnej trojloďovej stavby na Hradnom vrchu v Bratislave a o tri roky neskôr archeológovia odkryli na hradisku nad obcou Ducové zvyšky rotundy s podkovovitou apsidou. Tieto stavby v roku 1980 doplnil vďaka revíznemu výskumu unikátny trojapsidový kostol v areáli hradu Devín, ktorý bol dovtedy považovaný za jednu z tamojších rímskych stavieb. Vtedy ešte asi nikto na Slovensku netušil, aké prekvapenia v oblasti veľkomoravských chrámov prinesie začiatok 21. storočia.

Všetko sa to začalo v malej dedinke Kopčany ležiacej pri rieke Morava a čoby kameňom dohodil od jedného z najvýznamnejších sídiel Veľkej Moravy – hradiska v Mikulčiciach. Dnes už dobre známy príbeh cesty tamojšieho neveľkého kostolíka v poliach do povedomia širokej verejnosti a učebníc dejepisu sa začal písať koncom minulého storočia, keď bolo spochybnené gotické datovanie stavby a začalo sa uvažovať o staršom pôvode.

Že to bude až veľkomoravské obdobie, sa potvrdilo v roku 2004 odkrytím hrobov z tohto obdobia v tesnej blízkosti kostola. Do sveta, aspoň teda toho stredoeurópskeho, sa rozletela správa: Máme zachovaný kostol z 9. storočia! Nebola to vôbec maličkosť – starší kostol nestál nikde v širokom okolí ani u našich susedov – Čechov, Poliakov či Maďarov. Počas nasledujúcich 20 rokov sa o tomto datovaní rozsiahlo diskutovalo aj na medzinárodnej úrovni vrátane analýz materiálov zo stavby, ktoré raz hovorili o 10., inokedy o 9. storočí.

Aktuálne sa datuje do 2. polovice 9. až do 1. polovice 10. storočia. A hoci sa dnes kostolík zasvätený svätej Margite Antiochijskej po výskumoch ďalších stavieb už s nimi delí o titul najstaršieho stojaceho kostola Slovenska (a „stredovýchodnej“ Európy), nič to neuberá na jeho historickom význame a úlohe pomyselného priekopníka, ktorý ukázal, že staré stavby sa môžu dochovať aj po vyše tisíc rokoch.

Výskum kopčianskeho kostolíka priniesol viaceré objavy, ktoré pomohli lepšie poznať veľkomoravskú či predrománsku architektúru v našom regióne. Išlo napríklad o južný a severný múr lode, ktoré nie sú kolmé, ale naklonené smerom dovnútra, čo malo zabezpečiť lepšiu statiku murovanej klenbe. Takisto boli na severnej strane lode odkryté pôvodné okná zužujúce sa smerom hore a s rovnými osteniami. Neskôr boli podobné okná objavené aj na ďalších stavbách z 9. až 10. storočia, z čoho možno usudzovať, že išlo o rozšírený prvok tohto obdobia.

Druhú zachovanú stavbu, ktorú možno priradiť k veľkomoravskej architektúre, nájdeme v odľahlej dedinke neďaleko Nitry – v Kostoľanoch pod Tribečom. Už jej názov končiaci na „any“ svedčí o starobylom pôvode nielen tunajšieho osídlenia, ale aj kostola s patrocíniom svätého Juraja. Ani v tomto prípade nebola cesta k Veľkej Morave rýchla ani jednoznačná. Až do roku 1960 bol považovaný za „bežnú“ gotickú stavbu.

Objav na prvý pohľad veľmi starých fresiek v uvedenom roku posunul datovanie vzniku chrámu do 11. storočia, čo podporovali aj výsledky archeologického výskumu. Už tento posun urobil z kostola jednu z najstarších zachovaných stavieb v rámci celého vtedajšieho Československa, ale, ako sa ukázalo, to ešte nebolo posledné slovo. V roku 2006 sa začal ďalší výskum, ktorý stavbu na základe analýzy dreva nájdeného v múre datoval s najväčšou pravdepodobnosťou do obdobia okolo roku 860. Neskoršia analýza omietky zasadila vznik kostolíka do rozmedzia konca 9. až začiatku 10. storočia.

Tento prvotný chrám mal rovnakú dispozíciu ako jeho súčasník v Kopčanoch, teda pozdĺžnu loď s kvadratickou svätyňou. Výskum tiež preukázal, že vnútorný priestor osvetľovali okná podobného tvaru ako v prípade kopčianskeho kostolíka. V 13. storočí už veriacim kapacitne nestačil, a tak ho rozšírili o novú loď a vežu na západnej strane. Za obeť tak padla západná stena lode spolu s pôvodným vstupom.

Kostolianskemu kostolíku patrí ešte jedno prvenstvo v „stredovýchodnej“ Európe – tým sú už spomínané nástenné maľby. Najnovšie sú datované už do obdobia okolo roku 1000, podľa iných na prelom 11. a 12. storočia, čo z nich robí zrejme najstaršie komplexne dochované fresky v tomto regióne. Napriek svojej nespochybniteľnej umeleckej aj historickej hodnote, žiaľ, stále čakajú na dokončenie reštaurovania.

Tretia stavba patriaca do širšieho súboru veľkomoravskej architektúry stojí na najodľahlejšom mieste spomedzi nich. Aby sme ju mohli navštíviť, musíme sa z dedinky Nitrianska Blatnica vydať približne tri a pol kilometra severne do kopcov. Tam na úpätí vrchu Marhát stojí rotunda s predĺženou, polkruhovo ukončenou apsidou, ktorá na prvý pohľad zďaleka nevyzerá na svoj vek. V jadre však ide o stavbu, ktorá možno ešte pamätá aspoň posledné roky Veľkomoravskej ríše.

V tomto prípade bol posun datovania do minulosti najväčší. Ešte v 60. rokoch minulého storočia bola rotunda zasvätená rovnako svätému Jurajovi považovaná za stavbu z roku 1541, a teda ju ani neradili do obdobia stredoveku. Neskôr odborníci poukázali na podobnosť pôdorysu so spomínanou rotundou v Ducovom a na základe archeologického výskumu bola zaradená minimálne do 11. storočia.

V roku 2001 sa začal komplexný výskum, ktorý priniesol okrem iného objav okna podobného tvaru ako v Kopčanoch a Kostoľanoch pod Tribečom. Zaradenie rotundy, familiárne nazývanej miestnymi „Jurko“, do 9. storočia priniesli analýzy dreva, dreveného uhlia, malty a omietky, ktoré boli realizované vo viacerých laboratóriách v Európe aj USA. Z nich vyplynulo, že stavba bola postavená pravdepodobne v rokoch 783 – 880. Aj keď neskôr niektorí odborníci toto datovanie spresnili a posúvajú ho skôr do rokov 881 – 896 alebo 923 – 951, stále môžeme hovoriť o veľkomoravskej architektúre.

Všetky tri zachované veľkomoravské kostoly spája ich poloha na periférii, aj keď v prípade Kopčian to bola periféria centrálneho hradiska. Kostoľany pod Tribečom ležali v širšom okolí Nitry, sídla následníka vládcu Veľkej Moravy a neskoršie aj biskupa, a dvorec s rotundou v Nitrianskej Blatnici patril do sústavy sídiel obklopujúcich významné hradisko v Bojnej.

Podľa súčasného stavu poznania ani na Morave, ani u nás sa nezachovali veľkomoravské sakrálne stavby v jej najvýznamnejších sídlach a ich veľkoleposť sme si mohli donedávna len predstavovať na základe odkrytých pôdorysov a archeologických nálezov. Uvedené tri chrámy, ktoré možno pamätajú ešte svätých Cyrila a Metoda, tak pomáhajú spresňovať náš obraz o dávno zaniknutých kostoloch z tohto obdobia.

Z nasledujúcich dvoch storočí sa nám toho zachovalo, napodiv, omnoho menej. Odborníci dosiaľ neidentifikovali ani jednu stojacu sakrálnu stavbu, ktorá by sa zachovala aspoň v trocha väčšom rozsahu. Z archeologických vykopávok vieme, že na našom území kresťanstvo pretrvalo aj po zániku Veľkej Moravy a viaceré dnes už zaniknuté kostoly postavené v 9. storočí existovali aj v 10. a možno aj 11. storočí.

Súčasne prebiehala aj výstavba nových chrámov, najmä po tom, ako sa stal vládcom Uhorska svätý Štefan a upevnil si pozíciu po potlačení Kopáňovho pohanského povstania. Známe je jeho nariadenie, aby si každých desať dedín postavilo jeden kostol, aj jeho rozsiahla podpora zakladania kláštorov.

Z poveľkomoravského obdobia 10. storočia evidujú zatiaľ odborníci len jednu, iba z malej časti zachovanú sakrálnu stavbu. Takmer symbolicky ide o katedrálny chrám v Nitre, respektíve úsek muriva južnej steny staršieho Dolného kostola. Archeológovia zo Slovenskej akadémie vied ho datujú len rámcovo do polovice 10. storočia.

Ide o významnú skutočnosť, ktorá dokazuje, že v tom období bola situácia a pomery naklonené výstavbe nového chrámu, respektíve prestavbe staršej, zrejme ešte veľkomoravskej stavby. Môžeme teda hovoriť o prosperujúcej a z významnej časti kresťanskej Nitre – možno už vtedy sídle Nitrianskeho údelného vojvodstva, ktoré zohralo v nasledujúcich desaťročiach významnú úlohu a dalo Uhorsku viacerých kráľov, počnúc svätým Štefanom.

Aj pri zvyšných dvoch sčasti zachovaných objektoch z 11. storočia zostaneme na juhozápade Slovenska. Prvý z nich stál na mieste súčasného kalvínskeho chrámu v Šamoríne. Komplexný výskum pred niekoľkými rokmi významne posunul čas jeho vzniku hlbšie do minulosti. Z 13. storočia sa dostávame až do prvej polovice 11. storočia (ide o orientačné datovanie odborníkov, hovoria o období od 10. po 12. storočie). Ide o poznatok, ktorý značne mení našu predstavu o ranostredovekom osídlení Žitného ostrova, ktorý zjavne nebol takou neobývateľnou „močarinou“, ako sme predpokladali. Táto prvá stavba mala podobu neveľkého jednolodia s polkruhovou apsidou na východnej strane. Z nej sa v hmote súčasnej stavby zachovala značná časť severného múru hlavnej lode.

Napokon nás naše cesty za najstaršími stojacimi kostolmi zavedú do dnes už trocha ospalej obce Starý Tekov, ktorá však v počiatkoch Uhorského kráľovstva plnila dôležitú úlohu komitátneho sídla a dala meno celému regiónu. Na významné veľkomoravské osídlenie nadviazali aj v ďalšom období, keď tu vznikol zemný hrad a tiež kostol.

Jeho počiatky datujú odborníci na základe nálezu mincí kráľa Ondreja I. (1046 až 1061) do prvej polovice 11. storočia. Išlo o menšiu jednoloďovú stavbu so štvorcovou svätyňou, pričom vnútorné rozmery lode boli 7,3 m x 6,6 m a svätyne 3,2 m x 3,8 m.

Z tohto kostola sa v dnešnej značne prestavanej a rozšírenej stavbe zachoval severný múr lode v dĺžke 9,5 m, výške 5,3 m a hrúbke 1,1 m. Zvonka je viditeľný ústupok muriva, ktorý vyznačuje miesto, kde sa na najstarší múr napája o niečo mladšie murivo z druhej stavebnej etapy datovanej do 2. polovice 11. storočia až 12. storočia.

Zaradenie do predrománskej či ranorománskej architektúry v období pred tisíc rokmi nie je často jednoznačné a pri viacerých stavbách sa stále vedú diskusie. Patrí medzi ne napríklad známa rotunda v Skalici, kde sa jej datovanie pohybuje niekedy až od veľkomoravského obdobia po prelom 12. a 13. storočia, či kostol v Boldogu neďaleko Senca, ktorý niektorí odborníci označujú za stavbu už z 11. storočia.

V súčasnosti nám asi neostáva nič iné ako len zmieriť sa s istou mierou nejednoznačnosti datovania našich najstarších kostolov a dúfať v pokrok v oblasti vedeckých metód využiteľných na spresnenie doby ich vzniku. Súčasne však nemožno necítiť aj veľkú vďačnosť za to, že sa nám aj po takom dlhom časovom období, zahŕňajúcom desiatky generácií našich predkov, vôbec niečo zachovalo. Môžeme si len želať, aby ďalšie výskumy túto vzácnu skupinu stavieb – svedkov najstarších dejín kresťanstva u nás – rozšírili.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.sk.