„Problémom nie sú nože, ale ľudia, ktorí s nimi narábajú. Vo väčšine prípadov ide o utečencov a pri väčšine zločinov sú za nimi islamistické motívy,“ skonštatoval zas v nedeľu Friedrich Merz, líder CDU.
Ďalší vysoký predstaviteľ CDU Jens Spahn navrhol uzavretie hraníc s cieľom zastaviť nelegálnu migráciu: „Stovky mladých mužov zo Sýrie a Afganistanu prichádzajú do Nemecka a Európy každý deň už roky. Toto musí konečne skončiť“.
Strana sa tak oblúkom vracia k svojmu dávnejšiemu postoju, keďže Merkelová už v roku 2010 priznala, že snaha o multikultúrnosť "úplne zlyhala". Kancelárka na zjazde mládežníkov CDU vtedy povedala, že existujú úspešné i neúspešné príklady integrácie, no doterajší prístup nefunguje. V politickej praxi však na čele vlády konala dlhé roky opačne a situácia sa len zhoršovala.
Pokiaľ slová trojice politikov z CDU zasadíme do širšieho kontextu, bez preháňania možno povedať, že sme svedkami zásadnej zmeny paradigmy s presahom na celú Európsku úniu.
Nemecko je totiž najľudnatejším európskym štátom, s najsilnejšou ekonomikou, ktorá vo veľkej miere určuje celoeurópske témy.
Táto krajina takisto prijala v absolútnych číslach od vypuknutia migračnej krízy suverénne najviac prisťahovalcov, zhruba dva milióny.
A práve strana CDU bola dlhé roky hlavným strojcom politiky otvorených dverí, pričom v tomto ohľade sa na ňu nedoťahuje žiadny politický subjekt na starom kontinente.
Je pozoruhodné, že tieto kategorické vyhlásenia zo strany CDU zaznievajú až po relatívne nenápadnom masakre v Solingene, keďže príležitostí na precitnutie existovalo v poslednom čase viacero.
Platí to pri témach od A po Z, no pre obmedzený priestor sa pozrime len na niektoré.
Začiatkom roka 2024 nemecký ekonomický denník Handelsblatt napísal o tom, že masová imigrácia nerieši problémy s financovaním sociálneho štátu, ale práve naopak, je výrazne nákladovou položkou.
V roku 2023 údaje nemeckého Spolkového úradu kriminálnej polície (BKA) preukázali, že migranti v Nemecku páchajú znásilnenia päťkrát častejšie, ako by tomu zodpovedal ich podiel v populácii.
V roku 2019 zas nemecký magazín Focus, opierajúc sa o štúdiu Inštitútu súdneho lekárstva na univerzite v Münsteri, informoval, že o svojom veku nehovorí pravdu takmer každý druhý migrant, ktorý vstúpi na územie spolkovej republiky.
Skutočnosť, že CDU sa z multikultúrneho očarenia prebúdza až teraz – alebo sa tak aspoň tvári – môže mať jednoduché vysvetlenie.
V Nemecku sa totiž pomaly, ale isto zvolebnieva. Prezident Frank-Walter Steinmeier pred pár dňami vyhlásil na budúci september voľby do Bundestagu a štandardné strany započali preteky v adaptovaní sa na protimigračné postoje konkurenčnej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Samozrejme, nemožno vylúčiť, že zmena názoru je úprimná a že pohár trpezlivosti pretiekol až v tomto momente.
Tak či onak, skeptikom, ktorí dlhé roky upozorňovali, že ľudia z tretieho sveta so sebou nesú aj všetky problémy, ktoré ich spoločnosti sužujú, a museli pritom znášať primitívne obvinenia z neľudskosti a xenofóbie, tu niekto dlhuje veľké ospravedlnenie.
Znamenajú však slová predstaviteľov CDU definitívny triumf a zadosťučinenie pre národovcov a konzervatívcov? Žiaľ, vôbec nie. Ani v Nemecku, ani v Európe.
Hoci merkelizmus, zdá sa, po pondelku definitívne padol, jeho prejavy sú na starom kontinente stále citeľné.
Európsku populáciu cudzinci ďalej vo veľkom demograficky rozrieďujú (niektoré krajiny, ako napríklad Spojené kráľovstvo dokonca zaznamenávajú rekordný prílev migrantov) a na pôde europarlamentu sa stále prijímajú aj také šialenosti ako migračný pakt.
Zápas za - ak už nie ideálny, tak aspoň optimálny stav bude ešte náročný a nie je isté, či ho možno dosiahnuť – keďže migračná kríza je z dlhodobej perspektívy zďaleka tou najväčšou výzvou, ktorej západná civilizácia čelí – no viesť ho jednoznačne treba.
Európa za to totiž stojí, napriek všetkému.
