Migranti v Nemecku páchajú znásilnenia päťkrát častejšie, ako by tomu zodpovedal ich podiel v populácii

Je však dôležité poznamenať, že nie každé nahlásené znásilnenie zodpovedá jednej ženskej obeti. Sexuálne napadnutie môže mať – napríklad v prípade skupinového znásilnenia – viacero páchateľov, takže počet ženských obetí je v skutočnosti o niečo nižší ako samotný počet prípadov. Údaje o počte žien, ktoré sa stali obeťou znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho útoku, však nie sú verejne dostupné. NZZ na základe vládnych údajov však odhaduje, že ich je najmenej 7-tisíc.

Tieto dáta je však nutné vnímať v širšom kontexte. Napríklad, minulý rok boli v hlásených prípadoch znásilnení a sexuálnych útokov medzi páchateľmi nadmerne zastúpení žiadatelia o azyl. Z odhadovaných 10-tisíc podozrivých zo spáchania asi 12-tisíc takýchto skutkov bolo 6 366 Nemcov a 3 679 cudzincov. Z nich bolo 1 115 migrantov žiadajúcich o azyl, čo znamená, že hoci predstavovali len 2,5 percenta populácie, boli zodpovední za viac ako 11 percent sexuálnych útokov a znásilnení.

Napríklad v roku 2020 boli migranti ako páchatelia päťkrát častejšie zastúpení v prípadoch znásilnenia, než by tomu zodpovedal ich podiel v populácii. Čo sa týka sexuálnych trestných činov celkovo – to zahŕňa aj sexuálne obťažovanie a sexuálne zneužívanie – sú podozriví 3,3-krát častejšie.

Spolkové ministerstvo vnútra pod vedením sociálnej demokratky Nancy Faeserovej na tieto údaje reagovalo nasledovne: „Tieto trestné činy sú odporné. To platí bez ohľadu na národnosť podozrivých“. Každý z týchto trestných činov musí byť vyšetrený a „potrestaný s plnou prísnosťou právneho štátu“, uviedol hovorca rezortu pre NZZ.

Prvý podpredseda Nemeckej spolkovej policajnej únie Manuel Ostermann pre NZZ povedal: „Páchatelia sú polícii často známi a v Nemecku požívajú dočasnú ochranu.“ Policajný predák preto požaduje, aby migranti, vrátane tých s doplnkovou ochranou, ktorí boli právoplatne odsúdení, boli okamžite deportovaní.

Výskumník v oblasti migrácie Rudd Koopmans vo svojej knihe Azylová lotéria píše: „Obete, z ktorých je v tejto kapitole spomenutá len malá menšina, nemali smolu, že boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste“. Mnohým príbehom o utrpení sa dalo predísť, keby Nemecko malo inú migračnú politiku, uzatvára Koopmans.