Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Británii zaznamenali rekordný počet príchodov nelegálnych migrantov

Do Británie prišlo na lodiach cez Lamanšský prieliv v prvej polovici roka 2024 rekordné množstvo migrantov. Avšak počet prisťahovalcov z oblasti zdravotníctva a študentov klesol, ukázali vo štvrtok oficiálne údaje Spojeného kráľovstva.

Podľa štatistík britského ministerstva vnútra za šesť mesiacov prišlo 13 489 migrantov na malých člnoch, čo predstavuje 18 percentný medziročný nárast. Zároveň ide o najvyšší počet za toto obdobie. V minulom roku sa za prvý polrok vydalo na cestu cez jednu z najrušnejších trás na svete 11 433 migrantov.

Počet príchodov pracovníkov v zdravotníctve a ďalších pracovníkov, ako aj študentov a ich opatrovníkov však v poslednom štvrťroku klesol. Súviselo to so sprísnením vízovej regulácie, ktorú vláda bývalého premiéra Rishiho Sunaka oznámila v decembri minulého roka a zaviedla v apríli s cieľom znížiť rekordnú úroveň imigrácie.

Ministerstvo vnútra oznámilo, že žiadateľom bolo udelených 286 382 víz vo všetkých pracovných kategóriách, čo je oproti predchádzajúcemu roku o 11 percent menej, píše stanica Sky News. Najväčší pokles zaznamenali v prípade víz pre pracovníkov v zdravotníctve a ošetrovateľstve. Úrady udelili 89 095 víz, čo v porovnaní s prvým polrokom 2023 predstavuje pokles o 26 percent. O 13 percent sa znížil počet udelených študentských víz. Zároveň úrady schválili o tri percentá viac dočasných pracovných víz. Podľa najnovších údajov sa v prvej polovici roka 81 percent príchodov do Spojeného kráľovstva cez Lamanšský prieliv uskutočnilo na malých lodiach. Priemerný počet osôb na každej lodi je 51.

Britský premiér Keir Starmer prisľúbil rozbiť gangy pašerákov ľudí, ktoré organizujú prechody cez hranice a za každého migranta dostávajú tisíce eur.

(tasr)

Minúta  |  

Dohode o prímerí bráni požiadavka Izraela na prítomnosť vojakov v Pásme Gazy

Uzavretiu dohody o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov bránia nezhody týkajúce sa budúcej vojenskej prítomnosti Izraela v pobrežnej enkláve a prepustenia palestínskych väzňov.

Spory podľa nich vyplývajú z nových požiadaviek Izraela, ktorý ich predstavil po tom, ako palestínske militantné hnutie Hamas prijalo verziu návrhu na prímerie, v máji prezentovanú americkým prezidentom Joeom Bidenom. Všetky zdroje oboznámené s minulotýždňovým kolom rokovaní tvrdia, že Hamas je obzvlášť znepokojený podmienkou ponechať izraelské jednotky rozmiestnené pozdĺž koridoru Necarim v severnej časti Pásma Gazy, ktorý bráni Palestínčanom vo voľnom pohybe medzi severom a juhom, ako aj vo Filadelfskom koridore, páse územia na hranici medzi Egyptom a Pásmom Gazy.

Druhého z menovaných koridorov sa izraelská armáda zmocnila ešte v máji po zničení desiatok tunelov pod ním, ktoré podľa nej slúžili na pašovanie zbraní militantným skupinám v Gaze. Vďaka obsadeniu Filadelfského koridoru má Izrael podľa Reuters v súčasnosti kontrolu nad hranicou Pásma Gazy s Egyptom, ako aj priechodom Rafah, jediným priechodom enklávy, ktorý nehraničí s Izraelom.

Hamas sa podľa jedného zo zdrojov domnieva, že Izrael zmenil svoje požiadavky "na poslednú chvíľu, a zároveň sa obáva, že na akékoľvek ústupky z jeho strany bude Izrael reagovať ďalšími podmienkami.

Hamas v nedeľňajšom vyhlásení tvrdil, že návrh dohody predstavený po minulotýždňových rozhovoroch sa príliš podobal na Netanjahuove nové požiadavky. Hnutie preto vyzvalo sprostredkovateľské krajiny, aby sa držali implementácie júlovej verzie predbežnej dohody namiesto usporiadania nových rokovaní. Kancelária Netanjahua ešte pred rokovaniami poprela predloženie nových požiadaviek a uviedla, že premiérovo stanovisko vychádza z májového návrhu, ktorý predpokladá, že do severnej časti Gazy sa budú môcť cez koridor Necarim vrátiť iba neozbrojený civilisti.

Hlavným sporným bodom je v súčasnosti izraelský postoj, že mnohí z prepustených palestínskych väzňov by mali byť okamžite deportovaní a odísť do exilu mimo Izraela, Západného brehu Jordánu alebo Pásma Gazy, uviedol istý diplomat a dvaja predstavitelia Hamasu.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar hotela v Južnej Kórei si vyžiadal sedem obetí a 11 zranených

Sedem ľudí zahynulo a 11 utrpelo zranenia pri požiari, ktorý vypukol vo štvrtok v hoteli v juhokórejskom meste Pučchon. Informovala o tom agentúra Jonhap s odvolaním sa na miestnych hasičov.

Podľa nich sa požiar rozhorel na ôsmom z deviatich podlaží hotela o 19.39 h miestneho času. Počet obetí nemusí byť konečný, keďže záchranné práce stále pokračujú. Niektorí hostia utrpeli zranenia po tom, čo vyskočili z okna na nafukovací matrac, štyria mali zástavu srdca.

Hasiči na miesto vyslali 46 kusov techniky. S plameňmi bojovalo približne 150 hasičov.

(tasr)

Minúta  |  

Čína a Rusko posilnia spoluprácu v energetickom sektore

Rusko a Čína sa dohodli na posilnení spolupráce v oblasti prieskumu, ťažby, spracovania a prepravy ropy a iných nerastných surovín, ako aj na prehĺbení partnerstva v oblasti jadrovej energie, uviedli vo štvrtok v spoločnom komuniké ruský premiér Michail Mišustin a čínsky predseda vlády Li Čchiang.

Na záver stretnutia v Moskve sa obe strany dohodli na spolupráci pri výstavbe a zabezpečení stabilnej prevádzky čínsko-ruského ropovodu a plynovodu, ako aj na rozvíjaní projektov v oblasti skvapalňovania zemného plynu a hľadaní ďalších možností cezhraničnej spolupráce v oblasti energetiky. Tie by mali zahŕňať skladovanie energie, výrobu energie z vodíka alebo spoločnú výstavbu jadrových elektrární.

Rusko je už v súčasnosti najväčším dodávateľom ropy do Číny a podľa Mišustina v blízkej budúcnosti zaujme prvé miesto aj pri dodávkach zemného plynu. Peking považuje vojnu, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, za narušenie medzinárodného poriadku, v konečnom dôsledku však stojí na strane Moskvy. V spoločnej opozícii voči Západu sa obe mocnosti v posledných rokoch zblížili a vyhlásili strategické partnerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Analytik: Slovensko a Maďarsko budú naďalej odoberať ropu od Lukoilu, akurát bude drahšia

Slovensko i Maďarsko budú naďalej odoberať ruskú ropu od spoločnosti Lukoil aj napriek ukrajinským sankciám, akurát sa im to predraží. Zmluva medzi maďarskou MOL a ruskou spoločnosťou Lukoil by mala platiť od tohtoročnej jesene. Uviedol to hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

"Nič skutočne zásadného sa nemení, ruská ropa bude južnou vetvou ropovodu Družba ďalej prúdiť čulo. Maďarsko a Slovensko totiž budú opäť odoberať ruskú ropu Lukoilu, a to napriek sankciám, ktoré od začiatku júla voči tejto ruskej firme v sprísnenej podobe uplatňuje Kyjev," uviedol vo svojom komentári Kovanda.

Podľa analytika by mala zmluva medzi maďarským petrochemickým podnikom MOL, do ktorého majetku spadajú aj slovenské rafinérie Slovnaftu, a ruskou spoločnosťou Lukoil platiť už od tohtoročnej jesene. "Zmenou oproti doterajšej situácii bude to, že Lukoil už nebude zodpovedný za prepravu ropy až na ukrajinsko-maďarské hranice, ale len na tie rusko-ukrajinské. Potom už zodpovednosť prevezme MOL. Čo sa mu predraží o zhruba 1,5 dolára na barel, a to pre vyššie bezpečnostné riziká a súvisiaci rast nákladov poistenia," priblížil Kovanda.

Analytik pripomenul, že od začiatku júla, keď začali sprísnené ukrajinské sankcie platiť, Lukoil ropu Maďarsku a Slovensku nedodáva. "MOL tak musí potrebný dovoz vykrývať prostredníctvom krátkodobých kontraktov s obchodníkmi, na ktoré sa ukrajinské sankcie nevzťahujú. Lukoil na prelome júna a júla ropné kohútiky utiahol v reakcii na sprísnenie sankcií, pretože sa obával, že by Ukrajina napríklad mohla jeho ropu konfiškovať," doplnil Kovanda.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska prokuratúra žiada, aby sa herec Depardieu postavil pred súd

Francúzsky herec Gérard Depardieu by mal byť trestne stíhaný v súvislosti s obvineniami zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia herečky Charlotte Arnouldovej, vyhlásila vo štvrtok parížska prokuratúra.

Sedemdesiatpäťročný herec, ktorý nakrútil viac ako 200 filmov a televíznych seriálov, bol v roku 2020 obvinený z dvojnásobného znásilnenia herečky Arnouldovej v jeho dome v roku 2018. Prokurátori odvtedy viedli vyšetrovanie s cieľom určiť, či je súdny proces opodstatnený.

O tom, či bude pokračovať pojednávanie, teraz rozhodne sudca, píše AFP. Tento krok je podľa herečkinej právničky Carine Durrieu-Dieboltovej "výsledkom dlhého vyšetrovania, v rámci ktorého sa podarilo zhromaždiť dôkazy potvrdzujúce slová mojej klientky". Právnička dodala, že pre 28-ročnú Arnouldovú je to "obrovský posun vpred, plný nádeje".

Depardieu v posledných rokoch poprel celý rad obvinení zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia. Na jeho obranu sa postavil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý uviedol, že "Francúzsko je na neho hrdé".

"Nikdy, ale naozaj nikdy som nezneužil žiadnu ženu," povedal herec v októbri pre denník Le Figaro v súvislosti s obvineniami Arnouldovej. Prípad prokurátori v roku 2019 zastavili, pretože sa pri vyšetrovaní nenašli dostatočné dôkazy. V roku 2020 ho však znovu otvorili.

Depardieua v októbri čaká aj súdny proces v súvislosti s údajnými sexuálnymi útokmi na dve rôzne ženy počas nakrúcania filmu v roku 2021. Jedna z nich mala v čase incidentu 24 rokov. Vlani na jeseň bol Depardieu nútený pozastaviť svoju kariéru, pretože bolo proti nemu vznesené obvinenie zo sexuálneho obťažovania a napadnutia. Depardieu vtedy napísal aj otvorený list, v ktorom uviedol, že ženy nikdy nezneužíval, a odsúdil svoje "lynčovanie mediálnym súdom".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.